Dnešný svet, alebo aký bude zajtrajšok?

Už dlhé roky sa dennodenne vo svojej práci stretávam s mnohými ľuďmi: slobodnými, aj zadanými, šťastnými aj nešťastnými, chudobnými a poctivými či s bohatými zlodejmi, osobne ani neviem kam sa zaradiť, a či v skutočnosti existuje šťastná slobodná mamička, ktorú nikto nepožiadal o ruku – našťastie, ktorá bola bohatá, ale už nie je, maximálne tak na skúsenosti.

Jedno ale viem určite, že všetci máme niečo spoločné. Sme večne nespokojní, vyhľadávajúci stále niečo lepšie, nové, krajšie ale hlavne aby toho bolo veľa. Sme chamtiví a naháňame sa za peniazmi a doslova žijeme pre ne. Nenásytnosť a možnosť vlastniť niečo hneď a okamžite dohnala svet až do tejto situácie. Chceli sme byť predsa rýchlo bohatí a šťastní, ale hlavne bez čakania. „Krajina neobmedzených možností“ všetko zariadila, a ukázala nám ako na „to“. A teraz nesieme dôsledky, ale je to len v "ich" rukách ako to dopadne. My môžeme ale zmeniť svoj postoj k životným hodnotám a zmeniť svoje priority.

Stále túžime a kupujeme výrobky z reklamy o tom ako omladneme o 25 rokov za dva týždne, alebo ako naša  dlhodobo pestovaná celulitída zmizne za týždeň, a my budeme vyzerať ako Pamela Anderson v Pobrežnej Hliadke v červených plavkách, prípadne sa namútime pre večné komplexy na „jemnú, zdravú a spoľahlivú diétu nového tisícročia“  a pod názvom “štíhla za 1 mesiac" do seba nasypeme tabletky z reklamy aby sme boli atraktívne.

More času a námahy  minieme na rôzne materiálne hodnoty a zabezpečenia pre svoju rodinu, ale povedzme si úprimne, koľko času sme ochotní venovať svojim vnútorným hodnotám? Vzťahom k ľuďom, svojim deťom, láske, alebo k manželstvu? A koľko energie sme ochotní venovať sami sebe? A či naozaj šťastie v našom živote spočíva v miliónovom dome na hypotéku aj keď svojich mužov nevidíme ako je týždeň dlhý?

A potom zistíme, že nepracujeme preto, aby sme žili, ale žijeme preto, aby sme pracovali. Veľa partnerských vzťahov na tom nakoniec skrachovalo. Rozvody preto, že manželia nepochopili, že deti a ich polovičky ich chcú mať doma, a v skutočnosti im kašlú na ich parádne domy a autá. Reálne šťastie a spokojnosť celej rodiny totiž nespočíva v majetku, i keď aj ja som si to donedávna myslela.

Domnievala som sa  že spokojnosť v rodine sa vyrieši týždňovou dovolenkou „ALL Inclusive“ a zistila som, že deťom je jedno či sa kúpu na Karibiku, alebo na Slnečných jazerách. Potrebujú len našu lásku a spokojnosť. Skutočné šťastie a spokojnosť plynie zo vzájomných dobrých vzťahov. Skutočná a zároveň najvzácnejšia hodnota v živote je láska. A v nej sa rodí aj zdravá výchova detí či kvalitného spolužitia.

Sú preč časy, keď som sa smiala nezabezpečeným rodinám v starých 120-tkach, ktoré boli možno lepšie vnútorne zabezpečené ako ja s drahým autom  v slušne zrekonštruovanom dome.

Mám mnoho priateľov, ktorí si životné hodnoty merajú veľkosťou domu, či hodnotou auta, svoje ženy si kupujú novými autíčkami a kvalita ich manželstva záleží na tom, kam pôjdu na dovolenku, alebo aká suma sa minie na manželku a výlety do obchodného centra. Nepoznajú skutočné hodnoty. A nevenujú sami sebe pozornosť.

Alebo ďalší skvelý manželský párik, u ktorého sa kvalita manželstva meria podľa počtu namontovaných políc, či kvalitne namaľovaných stien. Chamtivosťou, ktorá vládla svetom posledné desaťročia sme sa dostali až sem, pretože niektorým z nás, žial, stále nestačilo a  pravidlo “s jedlom rastie chuť“ bolo veľmi aktuálne, pretože najbohatším bolo stále málo a chceli stále viac a viac.

Našťastie tu mám pre nich skvelý odkaz: Kríza je spravodlivá, alebo na každého raz príde. Máme teraz poslednú šancu napraviť svoj prístup k blízkym a preto “Buďme k sebe lepší!“

Zabudnime na finančné hodnoty a vážme si jeden druhého, pomáhajme si navzájom. Pracujme teraz na tom, čo sme v živote chceli dosiahnuť, nevzdávajme sa a  venujme sa svojim rodinám a hlavne svojim deťom, lebo tie to potrebujú. Ale aj svojim manželom, či manželkám, lebo tí to tiež potrebujú, buďme romantickí a zabavme sa. Venujme sa aj sebe, milé dámy starajme sa o seba, nech nevyzeráme ako hrochy v plavkách,  zabudnime na nevrlé narážky na svoje polovičky a zabavme sa spolu, lebo na to už zabúdame. Nemyslime len na svoje povinnosti, ale aj na svoje radosti. A ďakujme svojim rodičom za to, že to, čo nás učili o skromnosti, sa nám teraz naozaj zíde.