Denník dobrej mamy: Keď som nahnevaná, kričím
Ktorákoľvek má občas pocit, že nie je dobrou mamou. Aby ženy tento pocit neprevalcoval a aby boli ako mamy so sebou spokojnejšie, odporúčajú psychológovia nasledovnú terapiu: „Denník dobrej mamy“.
Denník dobrej mamy
Veďte si denník dobrej mamy. Doňho si najskôr zaznamenajte to, na čo ste ako mama na seba hrdá. Potom si každý večer zapíšte to, čo ste v ten deň urobili dobre. Počas niektorých dní toho bude viac, inokedy zasa menej. Zápisky by vám mali pomôcť v tom, aby ste vedeli zaobchádzať so svojimi chybami pokojne a zmierlivo.
Dlhodobo by mala táto „terapia“ pôsobiť upokojujúco. A pokoj je v živote mamy veľmi dôležitý. Ak teda budete mať nabudúce pocit: „Ako mama som zase raz zlyhala,“ majte poruke svoj denník.
Tvoje dieťa je šanca pre teba, MAMA
Úryvok z môjho denníčka Dobrej mamy:
- Deti zapájam do každodenného diania: pomáhajú mi s nákupmi, pri varení a triedení bielizne. Vďaka tomu sa cítia užitočné a učia sa preberať zodpovednosť.
- Počas nocí, keď majú deti horúčky, vstávam k nim niekoľkokrát bez toho, aby som na ne bola z nedostatku spánku podráždená a naštvaná, hoci občas sa musím riadne premáhať.
- Pokúšam sa byť dobrým vzorom, lebo deti sa učia najmä napodobňovaním. Ak mi vadí, že na mňa deti kričia cez celý dom, potom ani mne nezostáva nič iné, ako prísť až k nim do izby a tak ich osloviť.
- Učím sa byť trpezlivá a nechám dcéru, aby sama upiekla koláč, hoci to trvá stokrát dlhšie, ako keby som to urobila ja a ani nevyzerá tak esteticky ako ten môj. To čo zvládne sama, ju ale vždy nechám robiť samú.
- Vo veciach, ktoré sú pre mňa dôležité, som veľmi dôsledná. Nohy nepatria na stôl, topánky zasa do postele – ani vo výnimočných prípadoch. Zuby sa umývajú KAŽDÉ ráno a večer a elektrické prístroje sú pre môjho syna TABU. Na plnení mojich požiadaviek trvám priateľsky a pokojne.
- Keď sa mi nepáči niečo na správaní mojej dcéry a sme v spoločnosti iných ľudí, poviem jej to stranou a potichu a nevystavím ju hanbe pred ostatnými.
- Svojim deťom som vždy rada čítala, teraz podporujem ich čitateľské záujmy kúpou kníh. To ma skutočne baví. Menej rada hrám rolové alebo spoločenské hry. Na to majú svojich kamarátov.
- Keď som nahnevaná, kričím. Pre deti je to oveľa lepšie, ako keby som sa tvárila milo a v mojom vnútri by to vrelo. Negatívne pocity sú súčasťou života a ak sa deti naučia vnímať ich, budú ich vedieť lepšie zaradiť do života.
- Keď sú nahnevané moje deti, aj ony smú prejaviť svoje emócie, kričať aj plakať.
- Nesnažím sa automaticky vyhýbať sa všetkým konfliktom alebo od nich rýchlo odvrátiť pozornosť, ale znesiem aj plač a krik (v tomto bode mám ale ešte čo doháňať).
- Pokúšam sa vnímať a brať pocity svojich detí vážne.
- Pokúšam sa hovoriť jasne, aby mi deti rozumeli.
- Chodím s deťmi často von, do voľnej prírody.
- Vo výchovných otázkach sa radím so svojím manželom.
- Deti sa môžu strčiť pod moju deku, aj keď majú nohy studené ako ľad.
- Ak ma dcéra poprosí, aby som jej niečo priniesla, tak to urobím bez toho, aby som sa cítila ako jej slúžka. A ak ju poprosím ja, tiež to rada spraví pre mňa.
- Svoje požiadavky formulujem vždy pozitívne, pokúšam sa vyhýbať predpone ne-. Namiesto „Nechoď na cestu!“ poviem radšej: „Zostaň na chodníku!“
- Čítam rady odborníkov. Pochopenie pre správanie detí ma urobilo lepšou mamou.
A zoznam pokračuje ďalej....
Mne práve v tejto chvíli napadlo minimálne 5 ďalších vecí, ktoré by som doňho vedela vpísať hneď teraz. A vám určite tiež! Možno vôbec nie sme ďaleko od toho, aby sme boli dobrými mamami. A to je fajn, pretože nám, mamám, záleží na tom, aby nás naše deti milovali a pokladali za dobré mamy.
Skúste to, možno vám to pomôže rovnako, ako mne...
