Darček k narodeninám

Darček k narodeninám
17.3.2010 v kategórii Mama, autor Eva, foto: istockphoto.com

Bola som plná energie a s nadšením som sa pustila do príprav oslavy mojich 30-tych narodenín.

Čakala som svoje druhé dieťa, termín pôrodu mi pani gynekologička stanovila na 1.10. Prvé, čo mi napadlo, bolo, že je to riadne blízko manželových narodenín, tie slávi 4.10.

Prvé dieťa - syna som porodila na 14.ty deň po predpokladanom termíne. Pomyslela som si, že aj druhé dieťatko nechá na seba podobne čakať a mesiac pred pôrodom som sa netrápila nejakým balením vecí do pôrodnice. Bola som plná energie a s nadšením som sa pustila do príprav oslavy mojich 30-tych narodenín. Tie pripadli na sobotu 10.9.

Pozvala som kopec ľudí, 3 súrodencov s rodinkami, rodičov, svokrovcov, babky, dedkov a švagrovcov. Deň pred narodkami som mala vyupratované, všetko sa lesklo čistotou a predo mnou bola asi najťažšia úloha- príprava torty. Nie som veľmi skúsená v pečení, zvládnem jednoduchšie záviny, bublaniny, bábovky- ale torta, to bola výzva.

Niekoľkokrát som mame i svokre pomáhala pri príprave torty, ale sama som sa na to odhodlala až teraz. Trojročný synček mi statočne asistoval, mixoval, miešal, oblizoval varešky. Korpus sme zvládli na 1, po vychladnutí som ho 2 krát prekrojila. Pri prekrajovaní niťou som sa riadne potrápila, a vtedy som to prvýkrát pocítila –nevoľnosť a divné pohyby v črevách. Takmer som nedobehla...

Toto bol prvý varovný signál blížiacej sa zmeny v mojom tele, ale ja som to mylne vyhodnotila ako dôsledok konzumácie melónov (zbožňovala som ich). Tie mi už spôsobili pár podobných behačiek. Po chvíli sa mi črevá upokojili a mohla som pokračovať vo výrobe krému. Aj túto obávanú úlohu som s mojím asistentom zvládla, tortu som naplnila plnkou a zaťažila.

Hneď ráno som sa chcela pustiť do jej výzdoby. Konečne som si sadla, zrazu akoby všetka únava na mňa doľahla. K nej sa pridružila i bolesť v krížoch, vtedy ma napadlo, že som to s tou námahou asi prehnala. Druhý varovný signál, ktorý so nerozpoznala. Večer som zaspala ako mimino, možno som predbehla aj syna. Môj pokojný spánok však netrval dlho a pár minút pred polnocou som sa zobudila s bolesťami, ktoré už vzbudili moje podozrenie. Snažila som sa ešte zaspať, ale pravidelne sa vracajúca bolesť mi to už neumožnila. Konečne som to pochopila - pôrod sa blíži. 

Myšlienky mi lietali niekde okolo pozvaných hostí, nedokončenej torty, mäsa v chladničke... Bolo mi jasné, že sa oslavy vlastných narodenín nezúčastním. Manžela som zobudila asi o 1 po polnoci. Ten mi spočiatku ani nechcel veriť, ale pri bolestiach prichádzajúcich v pravidelných intervaloch pochopil, že mi treba pomôcť baliť veci do pôrodnice a pripraviť domácnosť na moju neprítomnosť. Svokra bola mojou záchranou, dozdobila tortu a pripravila pohostenie. S manželom sme sa dohodli, že  sa oslava nezruší, akurát prebehne bez hlavnej aktérky.

O 6.ráno som ešte zakývala svokrovcom s vnúčikom v náručí a manžel ma odviezol do pôrodnice. Synček sa narodil pár minút pred obedom, manželovi som zavolala túto šťastnú správu ešte z pôrodnej sály. Po chvíli môj mobil zažil inváziu sms-iek, všetci mi gratulovali k narodeninám i k narodeniu syna.

Snom každej tehotnej ženy je, aby sa jej dieťatko narodilo zdravé a životaschopné, ja si som si tento sen splnila a v deň svojich 30-tych narodenín som dostala ten najkrajší darček-syna Adamka.

 

Máte zaujímavý zážitok či skúsenosť? Čakáte bábätko, alebo sa brodíte neprespatými nocami? Vychovávate a máte tipy a triky, o ktoré sa chcete podeliť? Neváhajte a píšte nám! Vybrané články budú publikované a honorované!