Cysta alebo nádor? (Pokračovanie...)

8.11.2010 v kategórii Mama, autor Mimi, foto: istockphoto.com

Keď som písala nedávno svoj príbeh do redakcie, ani v tom najhoršom sne mi nenapadlo, že bude mať tak skoro pokračovanie.

Keď som písala nedávno svoj príbeh do redakcie, ani v tom najhoršom sne mi nenapadlo, že bude mať tak skoro pokračovanie. A znovu to všetko začína v gynekologickej ambulancii.

Minulý rok pri preventívnej prehliadke bolo všetko v poriadku až na malú hrčku na prsníku. Absolvovala som kontrolné vyšetrenie, ktoré ukázalo, že nejde o nič nebezpečné. Lekár mi odporučil pravidelné kontroly raz do roka a poznamenal, že by bolo vhodné vysadiť antikoncepciu. Spokojne som si vydýchla a bola šťastná, že som zdravá. Čas plynul a môj život sa vrátil do starých známych koľají.

Nepatrím k ženám, ktoré lekárov vyhľadávajú. Pravdu povediac, lekára navštívim iba v prípade, keď už je bolesť neznesiteľná. Veľakrát nestačí ani to a potrebujem „nakopnutie“ od svojich blízkych. Vtedy už nemám na výber a musím konať.

Po určitom čase ma začali trápiť migrény. Po návšteve neurologičky a dohovore s priateľom som antikoncepciu vysadila. Bola som si vedomá toho, že gynekológ mi to neodporúčal, ale rozhodla som sa najlepšie ako som vedela. Pýtate sa prečo spomínam návštevu neurologičky a vysadenie antikoncepcie? Práve teraz si uvedomujem, že možno práve toto rozhodnutie môže za moje ďalšie problémy. Na druhej strane, ako som spomínala v prvom príbehu, verím v osud alebo lepšie povedané v Boha. Verím, že všetko, čo sa v živote deje má svoj zmysel a posúva nás ďalej. Všetka bolesť či trápenie z nás robí lepších ľudí.

Možno to bude znieť ako klišé, ale život naozaj letí raketovou rýchlosťou. Prišiel september a ja som si uvedomovala, že je čas objednať sa ku gynekológovi. Vždy tam chodím s malou dušičkou, ale snažím sa chodiť pravidelne, pretože vždy je lepšie chorobám a problémom predchádzať. V prípade, že sa niečo neželané vyskytne, liečba je úspešnejšia vtedy, keď sa choroba podchytí v samom začiatku. Nakoniec sa moja návšteva trochu posunula, ale ešte stále som bola v limite.

Prišiel deň „preventívky“. Spokojne som si sadla do pohodlného kresla a so záznamom v ruke čakala. O necelú pol hodinu som sa ocitla priamo v ambulancii. Po milom privítaní nasledovalo zopár otázok. Gynekológ s úsmevom poznamenal, že sa mu zdá, že som tu bola len nedávno. Listoval v zdravotnom zázname a konštatoval: „Tu bola tá diagnóza, ktorá sa nevyskytuje každý deň. Vtedy ste mi teda robili starosti.“ Po zodpovedaní niekoľkých základných otázok som sa šla prezliecť do malej kabínky. Lekár sa medzitým pripravil na vyšetrenie. Odobral vzorky a prišiel na rad ultrazvuk. Pán doktor skonštatoval, že som pekne štíhla a jemu sa za ten svet nedarí schudnúť. Chvíľočku sme sa rozprávali o Vianociach a darčekoch. Ukázal mi „ usmievavú“ maternicu, ktorá bola v absolútnom poriadku. Potom uvidel ľavý vaječník a konštatoval: „Ach jaj, toto si necháme na neskôr, tam sa bojím čo i len pozrieť.“

Pravý vaječník premeral a našťastie všetko v norme. Potom sa s ustarosteným výrazom vrátil k ľavému vaječníku, z ktorého mi minulý rok odstránili cystu. „Robíte mi starosti. Vaječník je podstatne zväčšený, vyzerá to na cystu alebo krvnú zrazeninu. Nie je vylúčená endometrióza“, povedal lekár. Sám presne nevedel, na čo sa ho snaží sono upozorniť. Spýtala som sa, čo sa s tým dá robiť. Dozvedela som sa, že to väčšinou človek nemôže ovplyvniť. Je však možné, že veľkou chybou bolo vysadenie hormonálnej antikoncepcie. Človek však nikdy nevie, či robí stopercentne dobre alebo zle. Jej ďalšiemu užívaniu sa v budúcnosti pravdepodobne aj tak nevyhnem. Len dúfam, že sa dá všetko do normálu bez ďalšieho  chirurgického zásahu. Lekár po niekoľkých úvahách skonštatoval, že počkáme na výsledky a snáď budú v poriadku. Okrem toho musím prísť po menštruácii na kontrolu a uvidí sa, čo bude ďalej. „Nebolo by dobré ísť na ďalšiu laparoskopiu, veď ste ju absolvovali len minulý rok a tieto zákroky nie je vhodné robiť častejšie ako tri alebo štyrikrát za život. A ste ešte veľmi mladá, čo potom ...“, skonštatoval doktor. Rozlúčili sme sa s tým, že sa bohužiaľ budeme vidieť častejšie a snáď to zostane len pri medikamentóznej liečbe.

Teraz sedím vo svojej izbe a píšem tento príbeh. Nezostáva mi nič iné, len čakať a spoľahnúť sa na správne rozhodnutie svojho lekára. Možno je to hlúpe, ale som veľmi rada, že som stretla doktora nielen so skvelými vedomosťami a skúsenosťami, ale s úžasne ľudským prístupom. Uvedomujem si, že ľudia majú horšie problémy ako mám ja. Napriek miernym obavám som vyrovnaná a verím, že všetko bude v poriadku. Najviac sa obávam toho, aby to celé neovplyvnilo moju plodnosť, pretože mojou veľkou túžbou je mať deti. Bez nich by môj život nikdy nemal zmysel. Snažím sa myslieť pozitívne a viem, že raz budem šťastná mamina a manželka. Dúfam, že tento príbeh bude mať šťastný koniec a snáď sa s vami oň podelím. Momentálne však sama neviem, čo bude ďalej...