Ako riešite otázku nahoty? Tipy a skutočné rady mamičiek.
Lucia sa na vás, milé čitateľky, obrátila s otázkou riešenia nahoty vo výchove detí. Zatiaľ má síce len 6-mesačnú Kláriku, ale už sa nad tým zamýšľa... „Chcem, aby dcérka vedela, že nahota (mužská i ženská) je niečo prirodzené, za čo sa netreba hanbiť, ale na strane druhej musí tiež pochopiť, že je i nejaká „diskrétna“ zóna. Ako zabezpečujete „prirodzený“ vývoj v tejto oblasti? Nechcem, aby mala Klárika pocit, že sa nás má hanbiť (hoci si myslím, že manžel sa hanbiť bude, možno sa pred ňou i zamkne). Ako to riešite u vás?“ Takto ste jej poradili...
Čím viac by sme robili z nahoty tabu, tým viac by ich zaujímala
Silvia, dcérky Emma 8,5 roka a Lea 23 mesiacov
Mám 2 zvedavé dievčatká vo veku 8,5 roka a 23 mesiacov. Odmalička pred nimi nemáme zábrany, lebo sme zistili, že čím muž sa viac skrýval, tým viac to staršiu dcérku „fascinovalo“ a naháňala ho po byte, nech jej ukáže „pipíka“ – bola vtedy škôlkarka... Zistili sme, že nahota patrí k životu , takže sa neskrývame, čím viac by sme okolo toho robili „tabu“, tým viac by sa o to zaujímali. Navyše mladšiu dcérku ešte dojčím, takže prsia vidí dcérka vždy a „to iné“ pri kúpaní tiež. Kúpeme sa spolu nahí, chodíme do plaveckých jasličiek a neviem si predstaviť, ako by som sa pred ňou skrývala. Tvoja dcérka je ešte malá, nechaj tomu voľný priebeh, uvidíš, čo život prinesie.
Hoci je nahota prirodzená, každý občas potrebuje trošku súkromia
Anna, syn Michal, 4 mesiace
My máme zatiaľ len 4 mesiace, no čaká nás to tiež. Myslím si, že deti by mali poznať ženské aj mužské telo. Objavovanie nahoty by mali vnímať prirodzene, najlepšie v rámci rodiny. Čím skôr si uvedomia rozdiel medzi mužmi a ženami, tým skôr táto oblasť prestane byť tak veľmi zaujímavá. Tvoja dcérka svoj vývoj v tejto oblasti prejaví otázkami, na ktoré budeš musieť primerane jej veku odpovedať. Takže budeš mať priestor jej toho veľa vysvetliť. Sprchovanie alebo prezliekanie nemusí prebiehať jednoznačne za zatvorenými dverami, ako niečo, čo dieťa nesmie vidieť. Avšak hanblivosť tvojho manžela by som rešpektovala a Klárike by som vysvetlila, že aj keď je nahota prirodzená, každý z nás občas potrebuje trochu súkromia.
Zhodli sme sa, že sa skrývať nebudeme
Zuzana a 4-ročná dcérka
Diskrétna otázka nahoty trápi každého rodiča. Na jednej strane chce, aby dieťa bralo nahotu ako prirodzenú súčasť dospievania a uvedomovania si vlastného tela, ale zase tiež, aby vedelo určité bezpečné hranice, ktoré sa v žiadnom prípade nesmú prekročiť. S manželom sme tiež často diskutovali na túto citlivú tému. Zhodli sme sa v tom, že sa pred dcérkou nebudeme skrývať, pri obliekaní a vyzliekaní sa budeme tváriť prirodzene. Pretože sme zistili, aj z vlastnej skúsenosti, že dieťa zaujíma v prvom rade to, čo rodičia skrývajú. Zakázané ovocie predsa najlepšie chutí. Postupne si zvykla a brala to ako súčasť prirodzeného života, aj keď musím spomenúť, že jeden čas veľmi rada chodila za manželom do kúpelne a sledovala ho. Bolo mu to nepríjemné a nenápadne sa ukrýval. Pekne sme jej vysvetlili, že „čo“ je „to“, pretože už sa tomu nedalo vyhnúť. Vtedy sme jej tiež začali vysvetľovať, že je to veľmi intímne a nesmie sa to nikde ukazovať, iba doma, keď sa prezliekame. Vysvetľovali sme tiež, akú funkciu plnia jednotlivé časti oblečenia, čo ukrývajú a ktoré časti sa pred cudzími ľuďmi nevyzliekajú. Pritom sme tiež zdôrazňovali, že ani ona si predsa nedá utrieť riťku cudzím ľuďom a tiež ju nikto nemôže vidieť nahú, okrem najbližších z rodiny. Povedala som jej tiež, že ani mňa nesmie vidieť nahú žiadny iný chlap okrem ocka a takisto ocka žiadna žena. Že my sme manželia a ona je naša dcérka, pre ostatných je to zakázané. Pri tomto sme ju tiež nenásilne pripravovali na to, že existujú aj veľmi zlí ujovia a tety, ktorí by jej mohli ublížiť a preto nikdy nesmie ísť s cudzími ľuďmi a tiež im nesmie dovoliť dotýkať sa týchto intímnych častí tela a nedajbože sa nechať vyzliekať! Teraz už vie, že keď nie sme nablízku, nemá sa rozprávať s cudzími ľuďmi, má hneď bežať k nám. A ak by ju predsa chcel niekto chytiť, má kopať, hrýzť či škriabať. Samozrejme, má veľmi kričať. Rozprávam jej to naozaj často s rôznymi obmenami a príhodami, chcem, aby to mala vsugerované a „nabiflené“! Často sa však bojím, či to pomôže a či na to nezabudne. Ale verím, že to nebude potrebovať a modlím sa za to. Nedávno ma veľmi potešila. Bola vonku a motkala sa pred domom, samozrejme, bránička pozamkýnaná. Volala som na ňu, ale dlho sa neozývala, už som bola aj nervózna a išla som ju hľadať. Keď sa mi konečne ozvala, upozornila som ju, že nemám rada, keď ju nevidím a že sem chodia cudzí ľudia, aby sa radšej išla hrať na dvor, kde ju vždy vidím. Suverénne mi odpovedala: „Maminka, neboj sa, veď vieš, že by som ho hneď kopala, hrýzla a škriabala!“ S dobrým pocitom, že predsa len teóriu zvládla, som sa v duchu usmiala.
Nechajte všetkému voľný priebeh
Denka, synovia 10 a 3 roky
V prvom rade by som tomu zatiaľ nechala voľný priebeh. Ja mám 2 deti – chlapcov. Jeden má už 10 a druhý má 3 roky. Pred deťmi sme sa nikdy s manželom nehanbili chodiť nahí, je to prirodzená vec. Normálne sme sa s nimi ja, aj manžel sprchovali. Starší syn sa už síce dnes sprchuje celkom sám, ale toho malého ešte sprchujeme my, lebo je maličký. Píšete, že sa váš manžel dcérky, keď bude väčšia, bude zrejme hanbiť. Tomu nezabránite, myslím, že raz sa bude hanbiť aj ona, keď z nej bude veľká slečna. Vtedy zaúradujete vy. Ste žena, matka a dcérka vo vás bude vidieť svoj vzor. Takže, hlavu hore, nič nie je také strašné, ako sa zdá.
Musela som si pohovoriť s manželom
Renáta, Simonka 6, Matúško 4 roky
S tvojím problémom mám osobnú skúsenosť. Môj manžel reagoval veľmi podobne, ako predpokladáš, že raz bude ten tvoj. Tiež sa pred dcérkou hanbil, snažil sa vyhýbať situáciám, aby sa pred ňou ukazoval nahý, keď sa ho opýtala, čo „to tam má“, tak začal brbtať a nebol schopný súvislej odpovede. Bol v takých rozpakoch, že zaskočil aj (vtedy) štvorročnú dcérku, ktorá sa radšej viac nepýtala. A keďže som mala podobné obavy ako ty, tak som si najskôr musela pohovoriť s manželom... Snažila som sa mu vysvetliť, že by sa mal správať prirodzene, nič nesiliť, ale ani skutočnosť, že máme dievčatko neznamená, že by s ňou nemohol hovoriť o všetkom, hoci i o svojom tele. Verte či nie, situácia sa zlepšila. Už sa tak nehanbí, ale asi nie je taký otvorený ako iní, napríklad nahý sa s ňou nikdy nekúpal. No nevadí mi to. S dcérkou sa o všetkom snažíme otvorene hovoriť, vytvárať atmosféru dôvery a verím, že ak bude mať akékoľvek otázky či problémy, vždy sa na nás rada obráti. Myslím si, že nič netreba siliť.
Ostych je prirodzený
Jana, Slávka 9, Lenka 4 roky
S dcérkami som sama, takže u nás je situácia trošku špecifická – nemajú možnosť zažívať mužský vzor v mnohých iných situáciách, nielen pri tejto problematike. No i tak sa snažím situáciu riešiť prirodzene a v rámci možností. Pred dievčatami sa nehanbím, vidia ma vyzliekať sa, kúpať, na čokoľvek som im ochotná odpovedať primerane k ich veku. Neprepínam, ak sa náhodou v televízii zjaví nahé mužské telo, pokiaľ to vyvolá diskusiu, tak sa zhovárame... Myslím si, že raz i tak deti prídu do veku, kedy sa s telom „opačného“ pohlavia budú zoznamovať – nemyslím prvé lásky, ale napríklad obrázky, ktoré donesú spolužiaci do školy, vyhľadajú s kamarátmi na internete, či „staré-dobré“ hodiny prírodopisu... Domnievam sa, že niekedy stačí o veciach prirodzene hovoriť, nemusíme ich aj „ukazovať“. Ak sa manžel hanbí, nič s tým nenarobíš, povedz dcérke, že je ostýchavý, ale ani to nie je nenormálne – jednoducho to sú rozdiely medzi mužom a ženou i medzi ľuďmi ako takými...
Postrehy z redakcie MAMA a ja:
„Nikdy mi nenapadlo v kúpeľni zamykať“
Andrea Mániková, redaktorka MAMA a ja
Mám dvoch chlapcov, ktorí sa míľovými skokmi „ponáhľajú“ do puberty, ale nahotu ako takú sme nikdy nemuseli obzvlášť riešiť. Ja sama som bola ako dieťa vedená tak, že som ju brala ako prirodzenú súčasť života a rovnako sa snažím vychovávať aj chlapcov. Nikdy mi nenapadlo zamykať sa pri prezliekaní a schovávať, dokonca ani v kúpeľni do dnešného dňa nemáme kľúč. Nielen z bezpečnostných dôvodov, ale deťom treba ukázať, že nie je čo ukrývať a ľudské telo je niečo také prirodzené ako dýchanie. Nahotou netreba zvýrazňovať ani potláčať, je bežnou súčasťou každodennosti, či ide o ženské alebo mužské telo. Uvidím však, čo prinesie obdobie puberty, predpokladám, že sa chlapci asi budú viac hanbiť, možno im bude prekážať, ak pri sprchovaní vojdem do kúpeľne a vezmem si lak na nechty... Ale aj takéto situácie patria do určitého obdobia a postupne pominú. Dúfam, že raz aj oni budú vychovávať svoje deti prirodzenou cestou a otázku nahoty nebudú dramatizovať. Napokon o prirodzenosť vo výchove mi po celý čas, čo ich mám, ide.