Aj vás trápi alergia na ryby, mäkkýše a kôrovce?
Na dovolenke často podľahneme novým chutiam a využijeme možnosť ochutnať napríklad aj ryby či morské plody. Viete však o tom, že niektorí ľudia sú na ne alergickí?
Alergia na ryby
Sú ľudia, ktorí ich zbožňujú a majú ich na tanieri tak často, ako sa len dá. Potom je druhá skupina, ktorá ryby nekonzumuje, ako je rok dlhý. V našich končinách sa mnohí dajú „zlomiť“ možno ešte tak na Vianoce.
Začnime ale od tých najmenších. Patria vôbec ryby do detského jedálnička? Odpoveď je áno, ryby sú dôležitou súčasťou stravovania nielen u dospelých, ale aj u detí. V príručkách zavádzania potravín by ste sa dozvedeli, že sladkovodné ryby zaraďujeme do detskej stravy až ku koncu 1. roka života. Morské ryby podávame deťom až k 2. roku života i neskôr.
Ryby deťom pripravíme najprv 1-krát týždenne, neskôr môžeme ich frekvenciu zvýšiť dokonca na 2- až 3-krát týždenne, napr. na obed alebo večeru. Čo sa týka úpravy, vhodné je napr. varenie či pečenie, na desiatu a olovrant vo forme nátierok. Dôsledne dbáme na vybratie všetkých kostí.
Ryby majú lahodnú chuť, sú ľahko stráviteľné a sú bohaté na omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú dôležité pre vývoj centrálnej nervovej sústavy, imunitného systému a sú aj prevenciou pred kardiovaskulárnymi ochoreniami. Sú zdrojom minerálov, železa, zinku, jódu. Obsahujú veľa vitamínov skupiny B, vitamín A a obzvlášť vitamín D.
Morské verzus sladkovodné ryby. Ktoré uprednostníte?
Naozaj sú alergické?
Hoci sú také zdravé, nie všetci ľudia si môžu na nich pochutiť. Morské ryby sú častejšie príčinou alergií ako sladkovodné, častá je, dokonca, i skrížená reaktivita medzi jednotlivými druhmi. A hoci sa ryby zväčša tepelne upravujú, k zníženiu pôsobenia alergénnej zložky nedochádza ani tepelnou úpravou. A napriek tomu, že obyvatelia prímorských krajín by nemali mať s ich konzumáciou problém, opak je pravdou, aj tam je veľa alergikov na ryby, ale i mäkkýše a kôrovce.
Medzi morské ryby vyvolávajúce najčastejšie zdravotné komplikácie patria žralok, treska, sleď, makrela. Alergickú reakciu môže vyvolať už 5 mg ryby. Tuniak a mečúň patria v tomto smere za menej problematické. Zo sladkovodných rýb sa radia medzi spúšťače alergickej reakcie najmä druhy pstruh, šťuka a kapor.
Bielkoviny, ktoré sú zodpovedné za alergickú reakciu, sú viaceré. Známy je proteín parvalbumin, ktorý sa nachádza aj v ikrách či koži rýb, preto k alergickým prejavom môže dôjsť nielen po konzumácii, ale i dotyku ryby. Problematické však môžu byť i ďalšie rybie bielkoviny.
Niektorí ľudia však môžu reagovať nielen na bielkoviny, ale i na ďalšie zdraviu škodlivé látky, ktoré sa do rýb dostali vplyvom znečistenia morí a vôd. Ide o biotoxíny, zvyšky liekov a hormónov, ktoré končia v našich vodách a moriach a následne putujú i do rýb.
Príznaky alergickej reakcie
Najčastejšími príznakmi alergie na ryby sú žalúdočné ťažkosti ako hnačka, zvracanie; kožné – začervenanie pokožky, vyrážky; ťažkosti s dýchaním. Ani tejto alergii sa nevyhýba anafylaktický šok, pri ktorom bez skorej odbornej pomoci môže hroziť človeku aj smrť. Na stanovenie diagnózy sa používa krvný, kožný, prípadne aj provokačný test. Liečba, ako vo väčšine potravinových alergií, spočíva v dôslednom vyhýbaní sa rybám, príp. konkrétnemu druhu, ktorý bol stanovený testami. V prípade alergických reakcií miernejšieho charakteru sa aplikujú antihistaminiká.
Alergia na mäkkýše
Je to druhý najpočetnejší kmeň živočíšnej ríše, ktorý primárne žil v moriach, odkiaľ sa dostal aj na súš. Radíme medzi ne slimáky, chobotnice, mušle, ustrice, sépie, kalamáre, lastúry, kraby, krevety, srdcovky a mnohé ďalšie. Tieto alergie sú pomerne časté v krajinách, kde je bohatá kulinárska história v gastronomickej príprave týchto živočíchov, najmä v prímorských krajinách ako Francúzsko, Španielsko, Portugalsko a ďalšie.
Osoby alergické na mäkkýše môže trpieť izolovanou alergiou, teda byť alergický iba na jeden druh. Ničím neobvyklým nie sú ani skrížené alergie, napr. na roztoče.
Alergia na kôrovce
Popri arašidoch a orechoch sú to práve kôrovce, na ktoré sa popisuje najviac prípadov anafylaktických šokov. Hlavným alergénom kôrovcov je bielkovina tropomyozín, ktorý sa nachádza aj v roztočoch a šváboch. Tropomyozín je zodpovedný asi za 80 % všetkých alergických prípadov spôsobených krevetami. Druhý potenciálny skrížene reagujúci alergén bol opísaný napr. u kreviet tigrovitých.
Alergie na kôrovce postihujú prevažne dospelých a sú menej časté u malých detí. Žiaľ, zvyčajne sú celoživotné. Neplatí však, že ak je niekto alergický na kôrovce, je automaticky alergický aj na mäkkýše a ryby. Po vykonaní testov sa napr. pri potvrdenej diagnóze musí vyhýbať krabom či morským rakom, ale ak to testy nevylúčili, nemusí sa obmedzovať v sladkovodných rybách.
Odborník radí: Odkedy môžeme dieťaťu podávať ryby?
Urobte trojitú kontrolu
Pri potravinových alergiách, a pri kôrovcoch to platí zvlášť, je vhodné vykonávať tzv. trojitú kontrolu. Prvýkrát sa o tom, či daná potravina neobsahuje kritický alergén ubezpečte prečítaním etikety na konkrétnom produkte ešte pred jeho kúpou v obchode. Druhú kontrolu by ste mali urobiť doma, keď výrobok uložíte a tretiu pred jeho tepelnou úpravou a konzumáciou. Tak máte naozaj istotu, že ste urobili všetko, čo bolo vo vašich silách.
Rizikom sú aj skryté množstvá alergénov, ktoré môžu ostať vo výrobkoch vplyvom ich kontaminácie na výrobných linkách ap. Aj preto sa výrobcovia produktov „chránia“ vetou: Môže obsahovať stopy... (alergénu). Ani toto odporúčanie nepodceňujte.
