3 fázy stresu - týka sa vás niektorá?

Stres v akejkoľvek podobe pozná každý z nás, je súčasťou nášho života a je vlastne odpoveďou organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž (či už príjemnú alebo nepríjemnú), ktorá sa naň kladie. Nikto nie je voči nemu imúnny, postihuje telo i dušu a výraznou mierou sa podpisuje pod predčasné ukončenie ľudskej existencie. Vyvolávačmi stresov sú rozličné ťažko zvládnuté životné okolnosti (stresory). Môžu nimi byť náhle krátkodobé otrasy (prekvapenie, zľaknutie, radostná či smutná správa), ale aj dlhodobo pôsobiace záťaže (strata životného partnera, neúspechy v práci, rozpory v partnerských či pracovných vzťahoch, strata zamestnania...).

Veľmi dobre si spomínam na moje študentské časy, v tomto období som totiž presne vedela, čo znamená byť v strese a riadne som ním nakazila aj celú moju rodinu. Pred každou skúškou som „stresovala“ a tým vynervovala všetkých okolo seba. Rodičia mi ešte dodnes občas pripomenú, ako som večer pred skúškou behala po byte a vykrikovala, že ja tú skúšku určite nespravím a na druhý deň som im mávala pred očami s jednotkou v indexe. Ale v deň „D“ mi veru nebolo všetko jedno. Zrýchlený tep, napätie vo svaloch, sucho v ústach, zrýchlené dýchanie, rozšírené očné zreničky, k tomu ešte potenie rúk a žalúdočná nervozita. Akonáhle som však dostala do rúk test, alebo mi skúšajúci položil otázky, na ktoré som mala odpovedať, všetok stres zo mňa akoby zázrakom opadol a ja som sa plne sústredila na formulovanie odpovedí. V konečnom dôsledku ma teda tie nepríjemne pocity dokázali motivovať k maximálnemu výkonu.

Keby by sme chceli definovať fázy stresu, potom by tieto boli nasledovné :

1. fáza - varovná: objavia sa telesné reakcie, ktoré sú pre človeka varovaním a súčasne i výzvou na obozretnosť. Ak stresová situácia začne „prerastať“ človeku cez hlavu a jedinec si uvedomí, že už nemá dostatok potrebnej sily, prihlásia sa pocity skutočného stresu. Táto fáza môže byť vyvolaná buď jednotlivými podnetmi, tzn., že je prítomný vždy len jeden zdroj stresu alebo skupinou podnetov, keď ide o viaceré okolnosti, ktoré vo svojom súhrne vyvolávajú stres.
2. fáza - fáza odolávania: ak stres prekročí počiatočnú varovnú fázu, jedinec sa dostáva do fázy odolávania.
3. fáza - vyčerpanie: prejavuje sa stavmi úzkosti a depresiou. Tieto príznaky sa môžu objaviť buď postupne jeden za druhým, prípadne súčasne. Všetky reakcie organizmu na stres ovplyvňujú naše zdravie.

To, či patríte medzi ľudí, ktorých stres dokáže významne ovplyvniť, sa môžete dozvedieť z nasledujúceho krátkeho dotazníku. Pri každej položke zakrúžkujte číslo podľa toho, ako ste sa cítili  minulý týždeň.

Ak je vaše celkové skóre osem a vyššie, potom je pravdepodobne stres problémom vo vašom živote.

O tom, ako možno stres čo najviac eliminovať, píše PaedDr. Vanda Krasuľová, ktorá  sa tvrdí, že:

• dopad stresu na náš život nie je až tak určený tým, čo sa nám stalo, ale skôr tým ako na to reagujeme. Zastavme sa na chvíľu, pozorujme svoje reakcie na rôzne situácie a zistíme, či zvyšujú alebo znižujú stres v našom živote. Skúsme sa zamyslieť, či naše reakcie na stres nie sú neprimerané. Niektoré reakcie na stres nielenže celú situáciu zhoršujú, ale môžu byť príznakom hlbších problémov. Ak reagujeme na stres konzumáciou alkoholu či drog, fajčením, prejedaním sa, záchvatmi hnevu, sebaľútosťou, pocitom bezmocnosti či izoláciou vážne poškodzujeme svoje zdravie.
• nerobme katastrofu z každého „nárazu“ na svojej životnej ceste a nepredvídajme stále len to najhoršie. Neparalyzujme sami seba preháňaním svojho strachu z neznámeho. Ľudia s optimistickým postojom k životu znášajú stres ľahšie ako pesimisti.
• názor, že život môže byť dokonalý a bez stresu nás iba vystavuje ešte väčšiemu stresu, ak nie je život podľa našich predstáv. Treba brať život taký, aký je. Teda prijať skutočnosť, že život to nie sú len radostné, šťastné a bezstarostné chvíle, ale aj starosti a opakované riešenie problémových situácií a niekedy aj znášanie bolesti. Neexistuje len patológia stresu, ale aj patológia uľahčenia. Dnes už neplatí za každú cenu odstrániť napätie. Človek potrebuje v istej zdravej miere napätie. Do istej miery aj nuda, nič nerobenie je stresujúce.
• svojmu stresu uľahčíme, ak požiadame o radu, pomoc našich blízkych alebo príslušného odborníka (lekára, psychológa, kňaza). Niektorí ľudia veria, že zvládnu problémy bez cudzej pomoci. Ak je však stres, ktorý pociťujeme príliš silný alebo trvá príliš dlho, nie sme schopní ho zvládnuť sami. Ak vieme, čo od druhých potrebujeme, a máme odvahu ich o to požiadať, tak to urobme a uľahčíme tak svojmu stresu.
• keď pociťujeme stres, pýtajme sa sami seba: Ako sa môžem práve teraz uvoľniť, odreagovať? Je dobré poznať techniky, ktoré uvoľňujú stres ako napríklad zhlboka dýchať (z hĺbky brušnej dutiny sa pomaly nadýchnuť potom pomaly vydychovať a uvoľniť napätie a strach); urobiť si malú prestávku; vyložiť si nohy a počúvať hudbu; vychutnať si šálku čaju; na chvíľu sa prejsť; byť s ľuďmi, ktorý vnášajú do nášho života smiech... A potom ich tiež aj zrealizovať!

Podstatou zvládania stresu je dosiahnuť určitý stupeň kontroly. „Ak je problém riešiteľný, a je v našich silách ho zmeniť, treba to urobiť. Ak sa problém vyriešiť nedá, nie je v našich silách ho riešiť, zmeniť vonkajšie okolnosti, ktoré ho vyvolávajú, treba zmeniť svoj postoj – urobiť vedomé rozhodnutie s problémom žiť, prijať skutočnosť, že situáciu je nemožné zmeniť,“ tvrdí odborníčka.

Stres je fenoménom dnešnej uponáhľanej doby plnej starostí a zodpovednosti a „postihuje“ každého bez výnimky. Je len na nás, ako sa s ním vysporiadame, do akej miery mu dovolíme vstúpiť do nášho vedomia a v konečnom dôsledku ako sa vyrovnáme s jeho následkami.