TESTOVALI sme rodinné auto Dacia Jogger Extreme TCe 110
Na čo budú spomínať raz naše deti, resp. my ako rodina? Kto z nás rád spomína na „upratovacie“ soboty? Kto z nás je naozaj rád, ak víkend strávi jeho dieťa s tabletom v ruke alebo pred obrazovkou?
Samozrejme, je čas aj na upratovanie, aj čas na pozeranie rozprávok, aj čas na príjemné leňošenie. Ja však doteraz s láskou spomínam na časy, kedy sme s rodičmi chodili kamkoľvek. Na prechádzku či na výlet, hoci to bolo aj vlakom do Tatier.
V klasických šuštiakových súpravách. A preto, hoc ma to stojí námahu a energiu, rozhodli sme sa investovať svoj čas a energiu do budovania spoločných zážitkov a momentov, ktoré sa zapíšu do srdca. Nášho, i srdca detí, odkiaľ ich nikto nevymaže. A ponesie sa s nimi celý život.
Akčný víkend? Stanovačka. Zn.: Do auta sa zmestí všetko
Zase raz. Ležíme s mužom v posteli a spokojne si hovoríme, že koľko sa dá stihnúť, ak si veci naplánujeme a zariadime. A do toho samozrejme, musí človek rátať s čímkoľvek nepredvídateľným. Áno, pre niekoho je možno jednoduchšie byť doma“ a neprekračovať svoju zónu komfortu. Ale stojí to zato?
Každý sme iný, avšak platí, že deti zrkadlia svojich rodičov. Vo všetkom. Je na nás, aký svet im ponúkneme a aké možnosti otvoríme. Nemôžeme chcieť, aby radi športovali, keď nás vidia iba s mobilom. Nemôžeme si myslieť, že budú mať radi divadlá, keď u nás beží vkuse televízia a nad operou ohŕňame nosom. Nečudujme sa, že naše deti nechcú čítať, keď v našich rukách knihu nevideli. Nechcime od nich, aby sa premáhali, aby zniesli nepohodlie, keď nám samým je zaťažko prekonať sa.
Nie som porcelánová bábika, ale ani človek, ktorý sa vyspí hocikde. Avšak s príchodom detí sa niektoré veci menia. Napríklad som objavila čaro stanovačky. Nechodíme často, ale kvôli deťom aspoň párkrát do roka. Aspoň jedna noc v stane. Ideálne s kamarátmi, s partiou, tlupou detí. Nebolo tomu inak ani tentokrát. Splav malého Dunaja spojený so stanovačkou je pre dieťa neskutočným zážitkom.
Auto nabalené až po vrch, aby nám náhodou niečo nechýbalo a môže sa vyraziť.
Chystanie táborového ohňa, opekanie, prehliadka stanov a nafukovacích matracov. Nočná búrka v stane. Pádlovanie. Pozorovanie nedotknutej prírody. Milión otázok detí a milión a jedna odpovedí. Zvedavosť. Láska k prírode. Ticho. Konečne ticho na člne. Len záber vesla, sledovanie vtákov. Normálne psychoterapia aj pre mamu. Splav volíme kratší, netreba sa hneď zničiť. Keďže v noci bola búrka, stan sušíme na ďalší deň v obývačke petržalského bytu.
Druhá možnosť bola na sídlisku pred panelákom, takže obývačka to vyhrala. Večer ideme do mesta na príjemnú prechádzku, kocháme sa výhľadmi, skočíme na zmrzlinu. Popri nábreží Dunaja študujeme program Slovenského národného divadla a deti už teraz rozmýšľajú, na aké predstavenie pôjdeme na jeseň.
Family park a rodinné radosti
„Mami, a čo zajtra? Kam pôjdeme?“ Spolu s krstnými deťmi sa vyberáme do neďalekého Rakúska do Family Parku. Cesta trvá necelú hodinu, po dobrých cestách sa jazdí dobre... Deťom vysvetľujeme výrobu veternej energie. Tie nestíhajú rátať vrtule, ktoré sa tentokrát veľmi nekrútia, ale aj tak je to úkaz hodný povšimnutia.
Z auta zaparkovaného celkom romanticky rovno pod viničom sa deti doslova vykotúľajú a utekajú do areálu, kde kolotoče vidno už z diaľky. Kam oko dovidí, tam sa dobre hľadí. Nielen kolotoče samotné, ale nádherne upravené prostredie, všade čisto, poriadok. Dodržiavanie pravidiel. Kolotoče nie sú delené podľa veku, ale podľa výšky dieťaťa. Narážame na problém, že naše dieťa má o 5 cm menej ako je povolený limit. Hnevá sa. A veľmi. Tak, že to vidia všetci okolo. Chápem ho. Aj ja by som sa hnevala, keby som veľmi chcela niekde ísť a nemohla by som, že som „malá“. Od toho dňa dieťa presedlalo na zdravú stravu, je ochotné raňajkovať každý deň banán, len aby už vyrástlo. A sklamane zisťuje po každom jedle, že výška je stále rovnaká.
Riešenie problémov v praxi. Súrodenecká žiarlivosť. Doťahovanie sa. Dokonca sme tu mali aj kamarátov, čiže štyri deti. Čakáme sa. Jeden chce jesť, druhý piť, tretí cikať. Našťastie sa nikomu nechcelo všetko naraz. Na mnohodetstvo nie som stvorená. „Vyblbli“ sme do sýtosti, osem hodín až človek sa ledva drží na nohách. Deti spokojné, šťastné. Sadajú do auta a bez slova jeden po druhom odchádzajú do večných lovíšť. A my? Rozmýšľame, kam pôjdeme na budúce.
Spoločníkom na ceste nám bolo rodinné auto Dacia Jogger Extreme TCe 110
S prehľadom sme sa zbalili na stanovačku vrátane stanu, spacákov, kempovacieho stolíka a milióna ďalších vecí. Prežilo nielen prašné cesty k vodám Dunaja, aby si potom vyskúšalo cesty na úrovni u rakúskych susedov. Vracajúc sa z výletu, bolo v aute tak ticho, že keby veľmi chceme, počujeme aj vrabce čvirikať. Tak tiché je toto auto. Mať spoľahlivé a priestranné auto je benefit, ktorý pri takomto akčnom životnom štýle oceníme, až keď prejdeme od menej kvalitného ku kvalitnému. Až vtedy spoznáme rozdiel.
V nemej bázni skláňam sama pred sebou pomyselný klobúk. Aj pred mojim mužom. Aj pred všetkými rodičmi, ktorí sa neboja prekonávať samých seba. Ktorí si uvedomujú, že kvalitný čas strávený s deťmi stojí zato. Je to viac ako super výhodná investícia do bytu. Viac ako drahé značkové oblečenie pre deti. Viac ako čokoľvek materiálne a hmatateľné. Na čas strávený s nami deti nikdy nezabudnú.