SNOWBOARDING: Surfovanie na snehu

Pokladá sa za jeden z najprogresívnejšie sa rozvíjajúcich športov. Z víťazov snowboardových súťaží sa stávajú rovnaké hviezdy ako slávni futbalisti. Pre veľa detí sú špičkoví snowboardisti vzormi a idolmi. 

Prvé pokusy o surfovanie na snehu sa objavili už v r. 1920 v USA. Ale až v r. 1965 sa istý Shermen Popen rozhodol spríjemniť zimné radovánky svojim deťom a spojením dvoch lyží im vyrobil dosku, ktorú nazval „snurfer“.  

Za skutočného otca snowboardingu sa však pokladá Jake Burton, ktorý v 70. rokoch 20. storočia založil firmu, v ktorej sa zaoberal vývojom a propagovaním tohto športu. V súčasnosti je výroba snowboardovej výbavy v rukách renomovaných firiem, ktoré sa snažia o to, aby si neustále väčší počet záujemcov o tento nepochybne nádherný šport prišiel na svoje.

Ak vás dieťa osloví s tým, že sa chce stať snowboardistom, je dobré si uvedomiť, čo všetko to obnáša. Ak chcete, aby sa iba naučilo správne jazdiť, využite služby snowboardových škôl v zimných strediskách. Ak však chcete, aby sa tomuto športu venovalo naplno, najlepšie je prihlásiť ho do snowboardového klubu, kde sa mu budú venovať tréneri počas celého roka.

Snowboardová príprava totiž nepozostáva iba zo samotného jazdenia na snehu, ale aj z odbornej gymnastickej a kondičnej prípravy. Neslúži iba na dosiahnutie cieľov, ako napr. správne previesť určitý skok, trik, ale hlavne ako prevencia voči zraneniam. Pri jazde na snowboarde na jazdca pôsobí veľa rôznych síl a ak sa príprava zanedbá, môže sa jazdec časom zraniť.  

Mnohí rodičia sa pravdepodobne domnievajú, že surfovanie na snehu je vhodné iba pre pevné, silné a ohybné deti. Podľa L. Bachnára je však snowboarding vhodný pre široké masy. „V snowboardingu sa dieťa dokáže výborne realizovať.

Nie je to len šport, je to aj štýl a spôsob života. Nerozvíja len telo, ale aj kreativitu. Je zábavný, prináša radosť z pohybu na čerstvom vzduchu a ani tréning nie je nudný. No neodporúčal by som ho deťom náchylným na zlomeniny, kedže sa pri ňom veľa padá a nie vždy do mäkkého.“

Tak ako prvé pokusy na lyžiach majú niektoré deti za sebou už vo veku 2 – 3 rokov, aj na snowboarde to mnohí skúšajú takto skoro. L. Bachnár však pokladá ideálny vek na zvládnutie začiatkov päť rokov, hoci v podstate je to individuálne. 

Tento šport určite nepatrí k tým lacnejším. Snowboard, oblečenie, obuv, lístky – všetko je záťah do peňaženky. 

Ak sa chce dieťa naučiť iba základom, vypožičajte mu dosku v požičovni. Ak ste sa však po zasadnutí „rodinnej rady“ uzhodli na tom, že to skúsi vážne a začne chodiť do klubu, kúpte mu dosku novú (výhodné akcie sú mimo sezónu v lete). Pri kúpe je potrebné všímať si tri parametre, a to dĺžku, šírku a tvrdosť dosky.

Šírka – Rovnako nastanú problémy aj so zlou šírkou. „S príliš širokou doskou sa pri každom oblúku poriadne nadrie. Ak bude doska priúzka, budú sa presahujúce topánky zarývať pri oblúkoch do snehu. Odporúča sa šírka, kedy topánky presahujú dosku pri špičke a päte cca o 1 cm.“ 

Tvrdosť – Priamo v obchode si možno tvrdosť dosky zistiť nasledovne: Dosku uchopíme jednou rukou, pätkou ju oprieme o zem a druhou rukou zatlačíme na predok. Doska by mala byť pružná, ale nemala by sa prehýbať veľmi ľahko. „Pre začiatočníkov je lepšia stredne tvrdá doska, v menších rýchlostiach je skvelo ovládateľná,“ odporúča L. Bachnár.

Viazanie by malo topánku držať pevne a zároveň by malo byť pohodlné. Predajcovia vás určite upozornia na to, že existuje  mäkké, flow alebo step-in viazanie. Každé má svoje špecifiká. Topánka musí do viazania dobre sadnúť. A tak ako existuje viacero typov viazaní, je to aj s topánkami. 

Prečítajte si: Pohyb umocňuje život

V snowboardingu sú rôzne štýly jazdy, rozdelené do niekoľkých skupín. Všeobecne sa delia na tri skupiny – Freestyle, Freeride a Carving.

Je to jazda po upravených zjazdovkách výhradne rezanými oblúkmi. Pri tejto disciplíne sa používajú tvrdé topánky, tvrdé viazanie a zjazdové snowboardy s nose iba vpredu. Carvingové disciplíny sú (podobne ako pri lyžovaní): zjazd – slalom – super-G.  Snowboarding má naviac paralelný slalom  a duálne super-G (jazdia dvaja pretekári naraz a rýchlejší vyhráva).

Je zrejme najpopulárnejším štýlom, spája freestyl a carving. Predstavuje voľnú jazdu po neupravenom teréne, alebo po upravených zjazdovkách. Do tejto skupiny zaraďujeme tiež extrémny snowboarding.

Využívajú sa pritom všetky druhy topánok aj viazaní. Do freerideových disciplín možno zaradiť boardercross – je to akýsi motokros na doskách, kedy pretekári štartujú v skupinách na trať plnú prekážok a výhrava ten, kto sa dostane dolu najrýchlejšie. 

V začiatkoch dostanú malí i veľkí nadšenci množstvo rád. Jedna z najdôležitejších je v ujasnení si toho, ktorú nohu bude mať jazdec vo viazaní vpredu a ktorú vzadu. Podľa toho sa rozlišujú dva spôsoby jazdy – regular – vpredu je ľavá noha, goofy – vpredu je pravá noha.

„Ak sa nevie správne rozhodnúť, pomôže mu, ak pokĺže v topánkach na snehu. Ktorú nohu dáva automaticky dopredu, tou sa bude riadiť aj pri snowboardovaní.“ Podmienkou pre stabilnú a bezpečnú jazdu je správny postoj. Na snowboarde sa stojí bokom k smeru jazdy a hlava je vytočená do smeru jazdy. 

V kluboch prebiehajú na snehu počas celej zimy. Deti sa učia sa krok za krokom základy techniky jazdy, postupné zdokonaľovanie, až prejdú k jazde na prekážkach. Okrem toho sa snowborďáci nezaobídu ani bez prípravy v telocvični.

Ani doma malí športovci nevysedávajú iba pred počítačom či televízorom. Cvičiť treba vždy a stále. Náročné saltá a triky sú ťažké aj na suchej zemi, nieto ešte s doskou na nohách na snehu či ľade. Ideálne je preto, ak sa okrem iných športov venujú najmä gymnastike, pretože napomáha kvalitnej koordinácii.

Prečítajte si: Zima na horách s dojčaťom

Tak ako? Rozhodli ste sa? Počuje vaša ratolesť rozhodné ÁNO alebo NIE pre snowboarding? Poriadne si to zvážte a ak si myslíte, že by to stálo za to skúsiť, urobte tak určite v renomovanom klube alebo počas jarných prázdnin v niektorom zimnom stredisku. Teda radšej u odborníkov, ako by to mal váš syn či dcéra skúšať kdesi potajme na kopci...