Klokankovanie: Deň dotyku a kontaktu rodiča s jeho dieťatkom
Predčasne narodené dieťa vidia jeho rodičia len cez sklá inkubátorov. O to viac majú význam spoločné momenty či kontakt koža na kožu - klokankovanie, na ktorý sa pozornosť upriamuje 15. mája, symbolicky na deň rodiny.
Blízkosť a prvý dotyk rodiča a dieťaťa bezprostredne po pôrode nie je samozrejmosťou pre 5000 detí, ktoré sa ročne na Slovensku narodia predčasne. Predčasne narodené dieťa čaká po narodení odlúčenie od rodiča a doslova boj o jeho život a zdravie.
Bábätká do dlane sa po predčasnom pôrode pasujú s mnohými nástrahami
Rodičia ich vidia len cez sklá inkubátorov, cez množstvo „hadičiek“ a prvý dotyk je možný, až keď to zdravotný stav dieťatka dovoľuje.
V prieskume, ktorý vlani realizovalo OZ malíček, uviedlo až 90 % rodičov predčasne narodených detí, že jedným z najnáročnejším aspektov po predčasnom pôrode bolo odlúčenie od svojho dieťaťa a až 76% rodičov uviedlo, že prvý kontakt bezprostredne po pôrode nebol možný, ale museli na neho čakať niekoľko dní, až týždňov. Je to nesmierne kritické obdobie pre dieťa, ale rovnako náročné aj pre rodičov.
„Pre každého rodiča je odlúčenie od dieťatka veľmi psychicky vyčerpávajúce, navyše v extrémne náročnej situácii predčasného pôrodu. U rodičov prebieha na emocionálnej úrovni proces smútenia za dieťatkom, sprevádzaný často pocitmi viny, bezmocnosti, smútku a strachu.
Za to je zodpovedná vytvárajúca sa vzťahová väzba. Tá sa vytvára medzi matkou a dieťatkom už počas tehotenstva a po narodení sa vďaka nej aktivuje systém pripútavacieho správania (vyhľadávanie dieťatka, potreba byť s ním, smútenie z odlúčenia).
Je dôležité vedieť, že vzťahová väzba sa po predčasnom pôrode a dočasnom odlúčení od dieťatka nepretrhne. Je len náročnejšie ju realizovať a ďalej rozvíjať. Neoceniteľnou podporou je určite dochádzanie za dieťatkom a kontaktovanie sa s ním – predovšetkým rozprávaním, dotýkaním a klokankovaním,“ vysvetľuje dopad odlúčenia a budovanie vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom po predčasnom pôrode psychologička Mgr. Zuzana Navrátilová, PhD. z Novorodeneckej kliniky M. Rusnáka SZU a UNB v Bratislave.
Deň dotyku a kontaktu rodiča s jeho dieťatkom
Na význam blízkosti dieťaťa a rodičov upozorňuje aj Svetový deň klokankovania (The International Kangaroo Care Awareness Day). „Klokankovanie“, „Kangaroo care“ či „K – starostlivosť“ je metóda skin to skin, teda koža na kožu, ktorá využíva priamy kontakt medzi rodičom (matkou či otcom) a dieťaťom ihneď po narodení, resp. ihneď, ako to dovoľuje ich zdravotný stav.
Kolísanie, priloženie dieťatka na kožu či hladenie sú ideálne spôsoby stimulácie psychomotorického vývoja, keďže telo matky je prirodzený inkubátor – dieťatko počuje a vníma známy tlkot srdca, cíti vôňu a počúva poznaný hlas.
Kangaroo care (ext. zdroj Kangaroo care)bola po prvýkrát použitá v 80. rokoch 20. storočia v Bogote v Kolumbii, ako reakcia na vysokú úmrtnosť predčasne narodených detí a zároveň nedostatok inkubátorov. Vďaka jej výhodám sa znížila úmrtnosť nedonosených detí v spomínanom regióne o polovicu. Dnes je už klokankovanie natoľko známe a úspešné, že 15. máj je jeho svetovým dňom.
Rodič – súčasť tej najlepšej starostlivosti
Kontakt kože na kožu má predovšetkým priaznivý vplyv na životné funkcie bábätka a zároveň aj na psychiku rodiča. Dotyky rodiča sú spolu s jeho hlasom formou terapie a súčasťou starostlivosti. Skúsenosti i prax ukazujú, že tieto podnety urýchľujú dozrievanie centrálnej nervovej sústavy dieťaťa, stabilizujú jeho dýchanie, srdečnú činnosť, zlepšujú toleranciu stravy a stimulujú ďalšie funkcie a orgány. Dieťa lepšie prospieva a tým sa skracuje doba hospitalizácie.
„Vďaka metóde klokankovania môžeme rodiča zapojiť do starostlivosti o ich predčasne narodené dieťa, pričom sa podieľa na procese uzdravovania a dozrievania. Rodičia postupne na seba preberajú viac kompetencií, ktoré ich personál naučil. Tri najdôležitejšie veci potrebné ku klokankovaniu sú matka, špeciálne vyškolený ošetrovateľský personál a podporné prostredie,“ MUDr. Ľubica Pejhovská, primárka Novorodeneckej kliniky M. Rusnáka UNB Bratislava.
Ľubica Kaiserová: BÁBÄTKÁ DO DLANE sú najväčší bojovníci
Deťom a ich rodičom dokážeme pomôcť
Práve kvôli tomu by rodičia nemali počas chvíle strávenej s dieťaťom podľahnúť emóciám, ale získať zo spoločných okamihov maximum.
Preto, na základe vlastných rodičovských skúseností, sa rodičia v OZ malíček rozhodli vydať knihu Bol raz jeden malíček, ktorá chce byť nielen povzbudivým príbehom predčasniatka, ale predovšetkým oporou v najťažších chvíľach v živote rodiny. Chce byť slovami, ktoré mnohokrát rodičia pri inkubátore nedokážu nájsť, slovami nádeje a odvahy pre rodičov a deti, ktorí v týchto chvíľach bojujú o svoju budúcnosť v nemocniciach.
Vďaka darcom zmiernime odlúčenie, deti budú „bližšie“ rodičom
Prostredníctvom crowdfundingovej kampane bude môcť združenie knihu vydať a venovať do nemocníc, aby bola doslova po ruke rodičom v mimoriadne náročných chvíľach.
Okrem finančnej podpory projektu môžu darcovia rodinám poslať spolu s knihou aj svoj osobný odkaz – dodať im odvahu, silu a podporu zvládať túto životom nastolenú skúšku s nádejou na šťastný koniec v podobe zdravého dieťatka v ich náručí.
Ak suma prekročí cieľový rozpočet, bude navýšený počet výtlačkov a financie združenie použije na zlepšenie podmienok detí a rodičov na neonatologických oddeleniach zakúpením kresiel, v ktorých by mohli rodičia “klokankovať” svojich malíčkov, pohodlne dojčiť, tráviť pri svojich deťom čo najviac času a čítať im túto knihu.
Autorkou knihy je Veronika Kmetóny Gazdová, členka OZ malíček a mama Mária narodeného v 27. týždni tehotenstva. Ilustrácie v knihe sú dielom Lenky Šnelcerovej, krstnej mamy Jakubka narodeného v 25. týždni tehotenstva. Námet aj realizácia teda vychádza z hĺbky srdca tých, ktorí si ťažkým obdobím boja o záchranu bezbranného bábätka a nekonečných dní, týždňov až mesiacov odlúčenia prešli.