Naučte deti dýchať: Proti astme i ALERGII pohybom!

Eliška Fričovská | 4. May 2019
Naučte deti dýchať: Proti astme i ALERGII pohybom!

My, rodičia, niekedy v strachu, chránime svoje deti príliš. Aby sa neunavilo, nenabehalo, nezadýchalo...Príbeh Simonky, ktorá sa "vďaka" maminej ruke nemohla ani poriadne nadýchnuť, možno otvorí oči aj vám...

Simonka bývala odmalička chorá. Najskôr to boli opakované zápaly priedušiek, niekoľkokrát zápal pľúc, neskôr sa pridala peľová alergia a všetko zavŕšila astma. Mama prísne dodržiavala odporúčaný režim, všetky lieky dcéra dostávala takmer na minútu presne, nevynechali ani jednu kontrolu. Ak sa náhodou objavil záchvat, presne vedela, čo robiť.

Od dcérky sa nepohla, kým nebola v poriadku. Držala nad ňou ochranné krídla – plné lásky, ale trošku aj tej opičej, pretože, len čo dcérka trošku kýchla už nemohla do školy. Výlety so spolužiakmi neprichádzali do úvahy, zriedka mohla vybehnúť za kamarátmi pred domom, veď čo, ak by sa nakazila? Jej jedinou „kamarátkou“ bola slečna Astma... A pritom, časť riešenia Simonkinho neutešeného stavu – fyzického i psychického – spočívala, paradoxne, v pohybe. 

Počet detí s alergiou či astmou narastá...

 „V tomto krátkom príbehu je vidieť psychosomatickú povahu astmy. Áno, choroba sa prejavila, ale prisilná ochranná ruka, prituhé láskavé objatie mamy nedovoľuje dievčatku slobodne sa nadýchnuť. A astma je spätá s dýchaním.

Čo teda robiť? Neľúbiť, nechrániť? To teda nie, len trošku zvoľniť. Dieťaťu dovoliť cvičiť, pracovať s dychom, aby sa naučilo dýchať do brucha, do hrudníka, veľa sa hrať, aby malo radosť zo života, tancovať, aby sa mohlo od choroby aj odpútať... Astmu, samozrejme, nevyliečime, ale zlepšíme životnú situáciu dieťaťa s týmto ochorením. A myslím si, že aj situáciu rodiča,“ hovorí na úvod PaedDr. Magdaléna Szabová, liečebná pedagogička a zároveň autorka publikácie Pohybom proti astme. 

Prečo vlastne pohyb a dieťa s astmou?

Pretože je pre deti prirodzený, prináša im radosť, cibrí zmysly i motoriku, otužuje, upevňuje zdravie, rozvíja charakter. Navyše, nejde o samoúčelné „poskakovanie“, ale hravou formou vedený spôsob pohybovej terapie.

„K myšlienke spojiť pohyb a terapiu detí s astmou či alergiou ma priviedli moje vlastné deti, ale i moja profesia liečebného pedagóga. Vnímala som, že je čoraz viac detí chorých, veľký dôraz sa kladie na medicínsku stránku, o čosi menší na rehabilitačnú. Cítila som, že niečo chýba, a že práve pohyb by mohol byť významným doplnením snahy o zlepšenie situácie detí s astmou. Vnášať pohyb do tejto problematiky je ťažké.

Rodičia sa totiž často boja, že dieťa sa pri tanci či cvičení viac spotí a ihneď ochorie. Majú strach a prenášajú ho i na dieťa, strach dieťaťa má vplyv na jeho chorobu – a vzniká začarovaný kruh. Vždy som chcela sprevádzať deti i rodičov na ceste odbúravania tohto strachu. Na ceste pozitívneho nalaďovania sa v zdraví a lepšieho zvládania choroby. Utvorila som program s množstvom hier, cvičení, jogy, tanca, pantomímy, so striedaním aktivít a relaxácie,“ hovorí autorka myšlienky, PaedDr. Szabová. 

VYDÝCHAJTE SA z problémov
Prečítajte si tiež:

VYDÝCHAJTE SA z problémov

Ako pohybová hodina vyzerá? 

Samozrejme, deťom by sme nemali zdôrazňovať, že idú na krúžok, kde budú cvičiť, aby sa posilňovalo ich zdravie. Deti sa chcú hrať a hýbať sa, tešiť sa z hry i pohybu. Počas kurzu vlastne ani nevedia, že je zameraný na prevenciu alebo podporu zdravia.

„Hodinu vždy začíname príbehom, pretože ich mám veľmi rada a aj deti na ne pekne reagujú. Na to nadväzuje cvičenie, pohybová hra, joga... Všetko sa snažím „baliť“ do rozprávok a príbehov. Rozprávky a ich hrdinovia prinášajú posolstvá – o radosti z pohybu, z aktivity a uvoľnenia, o potrebe vzťahov, o vzájomnom pomáhaní si, o vytrvalosti na ceste k cieľu, o dôležitosti emócií, o utváraní pekného sebaobrazu, o sile a slabosti, aj inakosti...“

V mnohých pohybových aktivitách sa nachádzajú dychové cvičenia a prvky jogy. Sú veľmi dôležité, pretože astma i alergie úzko súvisia s dýchaním. Dýchanie je základom správneho držania tela, dobrého fungovania vnútorných orgánov, ale aj zvládania náročných situácií, odreagovania napätia – to všetko je s ním spojené. Pri psychosomatických ochoreniach, hlavne dychového charakteru, naň treba klásť väčší dôraz.

Na druhej strane, je dobré naučiť „správne dýchanie“ aj zdravé deti. „Dýchanie sa vinie celým naším kurzom – ak máme dynamickú pohybovú hru, následne sa potrebujeme vydýchať. Ak robíme relaxačné cvičenia a hry, vždy kladieme dôraz na dýchanie. Aj počas hier podporujeme dýchanie, lebo v zápale a rozrušení naň deti niekedy zabúdajú. Pohybový program je síce vždy vopred pripravený, ale často sa v priebehu hodiny mení. Je treba flexibilne reagovať na situáciu, na potreby detí. Napríklad, ak mám naplánovanú „akčnú“ hodinu, ale vidím, cítim, že sú deti napäté, unavené, viac sa venujem uvoľňujúcim a relaxačným aktivitám a naopak.

Okrem zdravotného benefitu môže priniesť takáto špeciálna „pohybovka“ deťom aj iné plusy. Napríklad viac kamarátov, odvahy, schopnosti presadiť sa, spolupracovať, nebáť sa vyjsť z ulity, v ktorej – najmä choré deti – často sú.

„Tiež trpezlivosť, schopnosť odolávať ťažkostiam, možnosť vyjadriť emócie. Aj negatívne, lebo aj hnev, smútok či strach sú normálnou súčasťou nášho života. V rámci hier máme, napríklad, situáciu, ako príde drevená opica do džungle. Pomocou tejto hry deti spoznávajú inakosť. A najmä to, že nám môže do života priniesť mnoho pozitívneho, vďaka našej rôznorodosti sa vzájomne dopĺňame. Zistíme, že inakosť je normálna...“ 

Rodičia sa o svoje deti príliš boja a tým ich obmedzujú

V neposlednom rade môže pohybový program priniesť pozitívum aj rodičom. Najmä tým, ktorí sú priveľmi úzkostliví a o svoje deti s astmou sa priveľmi boja. „Myslím si, že rodičia by mali deťom viac dôverovať, že napriek chorobe majú v sebe pohybový potenciál, ktorý môžu a chcú využiť. Pohyb ich rozvíja nielen po fyzickej, ale i po psychickej  a sociálnej stránke.

Avšak, bez ohľadu na to, či sú deti zdravé alebo choré, rodičia by s nimi mali tráviť oveľa viac času. Pri hrách, knižkách, tanci, pri vzájomnom „bláznení sa“. Dnes je mnoho rodičov enormne vyťažených a taká bežná vec, ako je spoločná hra na zemi, vypnutie televízie a venovanie stopercentnej pozornosti iba dieťaťu, výrazne absentuje. A to je škoda,“ konštatuje liečebná pedagogička. 

Ukážka z hier a pohybových aktivít podľa PaedDr. M. Szabovej, ktoré si môžete pokojne vyskúšať aj doma:

Strom a vánok 

Bolo raz malé semienko. Ležalo tichučko schúlené v zemi, naberalo živiny a rástlo. A prišiel čas, keď sa potrebovalo dostať von. Potrebovalo na svoj rast viac vzduchu. Pomaly sa začalo nadychovať a vystierať, až vyrástlo na veľký pevný strom (s hlbokým nádychom prechádzame zo schúlenej podoby do vystretej, rozkročíme nohy, dohora natiahneme ruky a vytvoríme písmeno V).

A prišiel vánok a fúkal fúúúúúúúúúúúúúúú a konáre stromu sa jemne hýbali. Stromu sa to veľmi páčilo, tak poprosilo vánok, aby ešte zafúkal. Ten sa nedal veľa prosiť a zopakoval fúkanie. Najprv nabral „fuk“ a potom ho vyfúkol – fúúúúúúúúúúúúúúúúúúú.

Šantivý vetrík

Bolo raz jedno jazero a na ňom plávali lekná, na leknách sedeli žabky, okolo nich poletovali motýle, mušky, chrobáčiky. Jedného dňa začal fúkať šantivý vetrík a lekná aj žabky, chrobáky, a niekedy aj sediace motýle sa začali šmýkať po vode. Bola to ohromná zábava!

Deti si vyrobia z papiera lekná alebo iné kvety, žabky, lienky, motýle. Môžu to byť aj lodičky alebo iné výrobky. Na výzvu: „A ideme sa šmýkať!“ položíme svoje výrobky na stôl alebo tvrdšiu podložku a fúkaním sa ich snažíme po nej posúvať. Hlboký nádych – zošpúliť ústa a fúúúúúúúúúúúúúúúúú.

Samozrejme, ak je možnosť pracovať s vodou, môžete papierové výrobky šmýkať odfukovaním po vode vo vani alebo použiť gumené hračky.  

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: