Postoje žiakov základných škôl ku kultúrne odlišným skupinám

 

Výskum bol realizovaný s cieľom napomôcť efektívnemu zavádzaniu multikultúrnej výchovy, ktorá by mala byť od septembra 2008 zavedená na školách ako tzv. prierezová téma. Doposiaľ ešte na Slovensku nebol realizovaný komplexnejší prieskum, ktorý by zachytával aktuálnu situáciu na školách pred zavedením multikultúrnej výchovy. Primárnym cieľom výskumu bolo teda zistiť, aké majú žiaci základných škôl postoje ku kultúrnej odlišnosti a ako vnímajú konkrétne kultúrne odlišné skupiny.

Zber empirických dát prebehol na celkom Slovensku v marci a apríli 2008. Na ich zber bola použitá metóda štandardizovaného dotazníka, ktorý obsahoval prevažne uzatvorené otázky. Niektoré otázky boli formulované ako polouzatvorené a otvorené, aby mali respondenti širšiu možnosť vyjadriť sa. Základný súbor tvorili žiaci 8. a 9. ročníkov základných škôl, pričom výber respondentov bol reprezentatívny podľa pohlavia, veľkosti sídla a kraja. Celkovú vzorku tvorilo 955 respondentov.

To, aké postoje máme ku konkrétnym kultúrne odlišným skupinám, nepochybne súvisí s tým, ako sa celkovo staviame ku kultúrnej rozmanitosti. Výskum medzi žiakmi základných škôl ukázal, že približne dve tretiny respondentov vo veku okolo 15 rokov sú voči kultúrnej odlišnosti nastavené pozitívne. Otvorenosť voči kultúrnej rozmanitosti súvisí do veľkej miery s kultúrnym kapitálom. Ten je tvorený mnohými podnetmi, ktoré deti v procese socializácie získavajú. Výskum napríklad poukázal na to, že kultúrna heterogenita v rodine a osobná skúsenosť s kultúrnou odlišnosťou (pobyt v zahraničí, priatelia a rodina žijúca v zahraničí) do veľkej miery pozitívne ovplyvňujú aj vnímanie kultúrnej rozmanitosti. 

 

Ďalším faktorom, ktorý vplýva na pozitívne vnímanie rozmanitosti, je vzdelávanie v škole. Vedomosti o kultúrne odlišných skupinách a samotný fakt, že žiaci sa v škole o týchto témach učia, štatisticky významne súvisí s otvorenosťou ku kultúrnej diverzite. Toto zistenie poukazuje na dôležitosť multikultúrnej výchovy v školách, ktorá by mala byť doplnená o možnosť získavania osobných skúseností s kultúrnou odlišnosťou.

 

 

Výsledky výskumu ukázali, že mladí ľudia vnímajú kultúrne odlišné skupiny diferencovane. Zaujímavým zistením bolo, že žiaci základných škôl vnímajú pozitívnejšie tzv. nové menšiny, čiže komunity, ktoré začínajú vznikať na Slovensku v dôsledku nedávnej migrácie než „staré“, autochtónne menšiny (napr. Rómov a Maďarov).

Prekvapujúcim zistením výskumu bolo negatívne vnímanie Maďarov. Až 63,3% respondentov si myslí, že Maďari by mali hovoriť na verejnosti výlučne po slovensky a po maďarsky by sa mali baviť len doma. Na postoje voči Maďarom pravdepodobne vplývajú aj politické kauzy, ktoré sú v súčasnosti medializované. Žiaci si totiž vytvárajú obraz o Maďaroch aj na základe toho, ako ich zobrazujú politici v médiách. Pri otázke Čo sa Vám ako prvé napadne, keď sa povie slovo Maďar, mnohí z respondentov si asociovali Maďarov s politikmi, ľuďmi spojenými s politickými kauzami  alebo uvádzali protimaďarské výroky prezentované v médiách. Mladí ľudia z vidieka sú vo vnímaní jednotlivých skupín konzervatívnejší než tí z miest. 

 

Podľa toho, čo uviedli mladí ľudia v našom výskume, frekvencia kontaktov s kultúrnou odlišnosťou je pomerne vysoká. Až dve tretiny z nich uviedli, že stretávajú ľudí z kultúrne odlišného prostredia každý deň. Len veľmi malá časť vzorky (1,8%) nestretáva nikdy niekoho kultúrne odlišného a 12% mladých ľudí má kontakt s niekým kultúrne odlišným len zriedka. Pomerne častá je sprostredkovaná skúsenosťou s kultúrou odlišnosťou cez priateľov a rodinu žijúcu v zahraničí. Viac ako 70% respondentov uviedlo, že má v zahraničí priateľov a takmer rovnaká časť má v zahraničí aj rodinných príslušníkov.

Súčasný vzdelávací systém neumožňuje žiakom v dostatočnej miere získavať znalosti o menšinách. Celková úroveň týchto znalostí sa ukázala ako veľmi nízka. Z deviatich otázok, ktoré sa týkali znalostí o menšinách, vedeli mladí ľudia odpovedať v priemere len na tri z nich.

 

To, že škola v súčasnosti žiakov v tejto oblasti nijako nevzdeláva, sa ukázalo na tom, že na lepšie znalosti nevplýva škola, ale kultúrny kapitál nadobudnutý v rodine. Vzdelanie rodičov sa totiž ukázalo ako najvýznamnejší faktor, ktorý súvisí so znalosťami detí. S vyšším vzdelaním rodičov totiž aj štatisticky významne narastá aj počet správnych odpovedí na otázky súvisiace s menšinami. Znalosti však podľa výsledkov výskumu nepôsobia úplne jednoznačne na formovanie postojov. Samotným odovzdávaním vedomostí alebo informácií o rôznych skupinách nemožno očakávať zmenu vnímania týchto skupín. Multikultúrna výchova by teda mala byť kombináciou viacerých metód a foriem.

 

4. Multikultúrna výchova

 

Žiaci, ktorí sa o týchto témach neučia v škole vôbec, majú výrazne negatívnejšie postoje ku kultúrnej rozmanitosti a horšie vnímajú konkrétne skupiny. Ak sa žiaci učia o autochtónnych menšinách, cudzincoch, o kultúrnej rozmanitosti, vnímajú tieto skupiny oveľa pozitívnejšie.