Nepozornosť ako diagnóza? Všetko o deťoch s ADD

PaedDr. Dagmar Baluchová | 17. May 2019
Nepozornosť ako diagnóza? Všetko o deťoch s ADD

Je ich stále viac... Detí, ktoré nestíhajú množstvo povinností v škole i tempo učenia. Často však nejde o lajdáckosť či lenivosť. Za spomínanými ťažkosťami sa môže skrývať aj označenie ADD.

ADD: Život na obláčiku

Možno ste sa skôr stretli s označením ADHD než ADD. Rozdiel je v písmenku „H“. Obe skupiny detí, ktorým sú diagnostikované tieto poruchy správania, majú ťažkosti s pozornosťou, no písmenko H ešte pridáva ďalší „bonus“ – hyperaktivitu. 

Na rozdiel od detí s ADHD sú deti s ADD pokojnejšie. Zdajú sa pomalšie, tichšie, zasnené, akoby žijúce si „na svojom obláčiku“. Porucha sa vyskytuje u oboch pohlaví, mierne prevyšuje u dievčat, bez rozdielu úrovne inteligencie. 

Za jej vznikom sa môžu skrývať viaceré príčiny – zlý životný štýl matky pred otehotnením alebo počas tehotenstva (užívanie alkoholu, drog), časté sú aj dedičné vplyvy, či je príčina neznáma. V podstate sa však za ADD (a aj za ADHD) skrýva  chemický problém v mozgu. 

8 znakov dieťaťa s ADHD
Prečítajte si tiež:

8 znakov dieťaťa s ADHD

Špecifické vlastnosti deti s ADD

Označenie ADD  (angl. Attention Deficit Disorder) – porucha pozornosti – pochádza z terminológie Americkej psychiatrickej asociácie.

Hoci Dr. Edward Hallowell vedel o svojej diagnóze ADD už od destva, diagnostikovali mu ju až v dospelosti. Pretože ľuďom s problematickou pozornosťou veľmi dobre rozumie, stal sa z neho z neho uznávaný psychiater, odborník na ADD, ADHD a rodinnú výchovu i zakladateľ Hallowell centra pre kognitívne a emočné zdravie v New Yorku. Hovorí:

„Osoby s ADD chápem nie ako ľudí so zdravotným postihnutím alebo s deficitom, ale ako ľudí so špecifickým spôsobom bytia. To sa vyznačuje radom vlastností, z ktorých sú niektoré pozitívne a niektoré negatívne. Našou úlohou je podporovať pozitívne vlastnosti, a zároveň obmedziť škody spôsobené tými negatívnymi.“ 

Nerovnomerný či oneskorený vývoj detí s ADD

Ak má dieťa ADD, prvé príznaky sa objavujú ešte pred nástupom do školy a nikdy nie sú u dvoch jedincov s touto diagnózou úplne totožné. Tieto deti sa zvyknú vyznačovať nerovnomerným alebo oneskoreným vývojom vo viacerých oblastiach, môžu byť motoricky neobratné (či už v hrubej motorike – napr. športové aktivity alebo v jemnej motorike – kreslenie, strihanie...).

Ich vyjadrovanie, kresby sú jednoduchšie, menej detailnejšie, majú chudobnejšiu slovnú zásobu, odbiehajú k nepodstatným detailom. Pri spoločenských hrách môžu byť vznetlivé, ťažko dokážu dodržiavať pravidlá hry, nerady prehrávajú, aj preto môžu mať ťažkosti s nadväzovaním kamarátstiev ap.


Oproti svojim rovesníkom sa javia sociálne nezrelšie, a preto si viac rozumejú s mladšími deťmi. Pre mnohé takéto príznaky ich rodičia často rozmýšľajú nad odkladom školskej dochádzky, čo týmto deťom vo veľkej miere môže pomôcť.

Príprava do školy a deti s ADD

Raz však aj deti s ADD do školy nastúpia a ak rodičia majú predstavu, že všetko „pôjde ako po masle“, musia rýchlo precitnúť. Deti s ADD potrebujú (hoci je to individuálne) viac času na prípravu a ak rodičia chcú, aby sa ich deti raz pripravovali do školy samy a aby množstvo učiva zvládali, musia najmä v prvých rokoch dbať na výraznejšiu prípravu doma. 

Deťom s ADD vyhovujú pri učení krátkodobé prípravy, v ktorých je jasné, čo sa majú naučiť. Dlhodobé zaťažovanie pozornosti je u nich bezcenné.

Je nutné postupovať od jedného malého krôčika k druhému. Ideálna je domáca príprava po dobu asi 10 – 15 minút, po ktorej nasleduje pauza a znova sa v práci pokračuje. Odborníci napríklad odporúčajú, aby si deti s ADD nerobili úlohy do školy cez víkend, ale spravili si ich už v piatok popoludní a cez víkend aktívne oddychovali, športovali, venovali sa niečo inému. V nedeľu večer stačí s dieťaťom úlohy iba prekontrolovať, „osviežiť“ jeho pamäť. 

Je nutné, aby rodičia úzko spolupracovali s učiteľmi dieťaťa. Pretože dieťa s ADD často zabúda, nepoznačí si domáce úlohy, aké pomôcky si má priniesť. Pomôcť môže poznámkový zošit, dobrý kamarát, ale najmä empatický učiteľ, ktorý dieťa skontroluje častejšie. Niekedy je nutné čeliť zábudlivosti žiaka aj pravidelnou emailovou či telefonickou komunikáciou učiteľa a rodiča.

Pravidlá pre rodičov dieťaťa s ADD:

  • Dôslednosť vo výchove
  • Jasné pravidlá – presný režim dňa, čas na úlohy...
  • Pochvala za pozitívne správanie a činy
  • Žiaden negativizmus (zabudnite na vety typu: „Nebudeš..., nesmieš..., nepôjdeš...“)
  • Priestor na zodpovednosť – dôverujte dieťaťu a dávajte mu povinnosti, ktoré zvládne...
  • Rozprávajte sa, hľadajte to, čo dieťa trápi, rozptyľuje...
  • Nepodceňujte dieťa
  • Dbajte na jeho dobrú výživu a dostatočný spánok, počas ktorého si dobre oddýchne a načerpá sily
  • Neporovnávajte ho s jeho súrodencami
  • Vyhýbajte sa trestom v akejkoľvek forme
  • Buďte dieťaťu rodičom, ale i kamarátom, spoluhráčom, bútľavou vŕbou
  • Prijmite svoje dieťa také, aké je a také ho aj milujte

(Ne)možná liečba ADD?

Dieťa s diagnózou ADD (a platí to aj pre ADHD) musí byť sledované u psychológa, príp. aj neurológa či špeciálneho pedagóga, ktorý rodičovi napomôžu s ťažkosťami dieťaťa. Poruchy, ako sú ADD i ADHD, možno do istej miery aj „liečiť“. Medikamentózna liečba má za cieľ napomôcť mozgovým centrám k vyššej sústredenosti, avšak tieto liečivá môžu mať aj negatívne účinky, ako vyššia spavosť a pod. Čoraz vyhľadávanejšie sú však aj alternatívne spôsoby liečby, napr. biofeedback; rôzne počítačové programy, ktoré stimulujú zmysly dieťaťa a jeho sústredenosť a pod. 

ADD je porucha, ktorá zasahuje do celej osobnosti dieťaťa. Rovnako tak ovplyvňuje rodinu, v ktorej dieťa vyrastá. Bagatelizovať tento problém sa preto neoplatí. Naopak, čím skôr rodičia prijmú „inakosť“ svojho syna či dcéry, tým skôr mu dokážu pomôcť. Hoci je to beh na dlhú trať.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: