NADANÉ deti sa v škôlke nudia: AKO postupovať, ak vaše dieťa prevyšuje rovesníkov?

OQ, mimoriadne nadané deti, nultý ročník, škola
6.4.2018 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Číta, píše, počíta, hovorí po anglicky, krásne spieva, chodí na gymnastiku... Bianka je, zdá sa, hotová školáčka. Pravda je však taká, že má iba 5 rokov a na školu si bude musieť ešte počkať. Ale možno aj nie...

Zo škôlky do školy

Každé dieťa je iné – táto veta je už takmer frázou. No každý rodič, najmä ten, ktorý má detí viac, by skutočne potvrdil, že ani jedno nie je úplnou kópiou svojho rodiča či súrodenca. Všetci sme jedineční. Tak je to aj v prípade škôlkarov a ich zrelosti, či pripravenosti na školu. Niektoré deti toho pred zápisom a nástupom do 1. triedy ovládajú menej a iné dokonca viac, ako je potrebné, či ako sa očakáva.

Rozdiely medzi deťmi

Ak by sme sa však virtuálne preniesli do základných škôl v čase, keď sa vykonávajú zápisy do 1. ročníka, boli by sme možno prekvapení pestrou paletou toho, čo všetko deti na svoj vek (ne)dokážu, (ne)vedia, (ne)rozlišujú atď. Odborníci poukazujú na to, že rozdiely medzi deťmi v ich schopnostiach, vedomostiach a pripravenosti na školu sú stále väčšie a výraznejšie.

Stúpa počet detí, ktoré sú na tom ako Bianka. Nadané, bažiace po vedomostiach, zvedavé, ale zároveň sociálne zdatné, rešpektujúce autoritu učiteľa. Druhý extrém tvoria deti, ktoré sú podľa odborníkov vo svojom predškolskom veku nesprávne vedené, sú nepripravené a často v niektorých oblastiach oneskorené (napr. reč, jemná motorika ap.). Často ide o deti z nepodnetného a sociálne znevýhodneného prostredia, ale, prekvapivo, tiež sú to deti  z dobre situovaných rodín – v oboch prípadoch však s nesprávne zvládnutou výchovou. Tieto deti sú často rozvíjané jednostranne, nesystematicky, často sú „odchované“ televíziou, počítačom, vďaka ktorým môžu vynikať v jednej oblasti, ktorá ich až prehnane zaujíma (napr. chlapci – modely áut), ale o iné oblasti nejavia záujem. Chýbajú im pracovné návyky, morálna a sociálna zrelosť, schopnosť sústrediť sa.

„Hotové“ do školy

Predmetom nášho článku sú však deti ako Bianka, teda bystré, možno povedať až nadané, rozhľadené a zdá sa, že toho pred nástupom do školy ovládajú príliš. Teda, aspoň rodičom sa tak zdá...

Jana, Biankina mama, hovorí: „Bianka je veľmi zhovorčivá, všetko ju zaujíma. Sama chodí za mnou, aby sme riešili matematické príklady. Dostala od starkej šlabikár a už teraz chce, aby sme z neho čítali. O angličtine ani nehovorím, chodí do súkromnej anglickej škôlky a niekedy mám pocit, že toho vie po anglicky viac než ja...“

Iní rodičia by Jane možno trochu aj „závideli“. Má dieťa „hotové“ do školy. Jana, sama vysokoškolsky vzdelaná, však rozmýšľa ďalej, ako je len zápis do školy či 1. ročník... „Zamýšľam sa nad tým, či to nebude v 1. ročníku problém, ak bude toho toľko ovládať. V meste, kde žijeme, nie je škola pre nadané deti a ani by sme ju tam nechceli dať. Chceme, aby chodila do bežnej školy. Navyše, keďže 6 rokov bude mať v septembri, do školy by mala ísť až o rok neskôr, ale to si už vôbec neviem predstaviť, aby strávila v škôlke ďalší rok. Už teraz sa tam nudí a aj podľa učiteliek svojimi záujmami a schopnosťami prevyšuje rovesníkov. Aj preto sa chystáme na psychologické vyšetrenie a chceli by sme, aby do školy nastúpila skôr.“

Poskytnúť podnety

A tak sa Jana, a s ňou určite aj veľa iných rodičov podobných detí, dostáva pred dilemu – ako formovať dieťa, ktoré toho chce vedieť stále viac, a zároveň, ako zabrániť tomu, aby v 1. ročníku príliš nevytŕčalo z radu a nenudilo sa tam?

Možností je viac, ako už Jana spomenula, umiestniť dieťa do školy pre nadané deti alebo, ak je možnosť, umiestniť ho do nultého ročníka, ktorý tvorí akýsi medzistupeň medzi škôlkou a školou. Vo veľmi ojedinelých prípadoch existuje dokonca možnosť, že dieťa jeden ročník preskočí a prestúpi rovno do vyššieho (za presne špecifikovaných podmienok).

Mgr. Barbora Vodičková, PhD., špecialistka na raný a predškolský vek detí, všetkým rodičom, ktorých trápi podobný problém, radí nasledovné:

„V prvom rade je dobré poradiť sa s odborníkom, ktorý môže nadanie dieťaťa (či už intelektové, umelecké, športové a pod., veľa sa píše aj o tzv. sociálnej inteligencii) bližšie špecifikovať a pomôcť rodičovi lepšie sa zorientovať v potrebách dieťaťa. Intelektovo nadané dieťa v predškolskom veku často samo vyhľadáva rôzne aktivity a činnosti, napr. zaujíma sa o encyklopédie, samo od seba chce vedieť písmenká, naučí sa čítať, počíta v obore nad 10, analyzuje poznatky a vedomosti, spája ich do súvislostí, bez toho, aby mu niekto pomáhal. Veľa si pamätá. Zaujíma sa o rôzne témy, kladie špecifické otázky, na ktoré často dospelý nevie ani odpovedať. Má širokú slovnú zásobu a dobrú argumentačnú schopnosť. Úlohou rodiča je poskytnúť mu dostatok podnetov na jeho rozvoj. Dieťa by malo mať k dispozícii knižky a rôzne špecifické hry (didaktické, spoločenské, hry s pravidlami, logické hry a pod.), ktoré rozvíjajú jeho záujmy a myslenie. Je dobré vodiť dieťa do galérií, múzeí, na rôzne podujatia, ktoré prirodzene podnecujú jeho intelektovú zvedavosť.“

Nadané deti

Odborníci, či už je to predškolský alebo špeciálny pedagóg, psychológ ap., dosvedčia, že deti, ktoré sa svojimi talentami, výrečnosťou a schopnosťami vymykajú svojim rovesníkom, majú svoje špecifiká.

POZOR! Je však rozdiel, či sa jedná o dieťa, ktoré je bystré, ktorému sa jednoducho darí, alebo ide o dieťa mimoriadne nadané.

Pre nadané deti je typické napr. to, že:

  • vyniká pred svojimi rovesníkmi v jednej alebo vo viacerých oblastiach,
  • veľmi skoro začína rozprávať,
  • skoro začína rozoznávať písmená, čítať, počítať,
  • je veľmi zvedavé a rozmýšľa v širších súvislostiach,
  • baví ho zanietene objavovať nové poznatky, aj v oblastiach, ktoré nie sú pre deti jeho veku typické,
  • má vysokú schopnosť sústrediť sa na to, čo ho zaujíma,
  • jeho otázky idú do hĺbky, často sú veľmi abstraktné a dokáže na ne dobre argumentovať,
  • jeho výsledky práce (v oblasti inteligencie, tvorivosti...) prevyšujú priemer typický pre deti jeho veku a pod.

Pozitíva aj negatíva

Avšak aj medzi nadanými deťmi platí, že môžu „byť nadané do istej miery“, t. j. v niektorých oblastiach môžu extrémne vynikať, a v iných zasa nie. Ak však dieťa spĺňa tieto charakteristiky, je dobré, aby to rodič nepodceňoval a poradil sa, ako k dieťaťu v rámci výchovy a jeho ďalšieho vzdelávania pristupovať. Pretože ak rodič bude túto skutočnosť ignorovať, môže sa neskôr dostať pred problémy, ktoré zvládnuť nemusí byť jednoduché. Môže to byť napr. neochota dieťaťa zmieriť sa s prehrou, ťažká prispôsobivosť v kolektíve, problémy s podriadenosťou autoritám, odmietanie rovesníkov a vyhľadávanie iba starších detí alebo dospelých a pod.

Rodič by preto mal poznať silné i slabé stránky osobnosti dieťaťa, aby boli rešpektované jeho potreby a nároky, ale zároveň, aby k nemu pristupoval tak, aby ho svojou výchovou formoval, a nie deformoval.

nadané dieťa, šikovné dieťa, IQ, škola

B. Vodičková poznamenáva:Je dôležité „ustáť“ výnimočnosť dieťaťa. Je potrebné v rámci výchovy rozvíjať a  usmerňovať aj jeho citovú a sociálnu oblasť. Aby dieťa chápalo, že rodina, priatelia, dobré správanie a skutky, vlastná spokojnosť i vzťahy sú  rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie ako výkon a úspech.“

Úroveň komunikácie

Dieťa s jeho schopnosťami, záujmami a nadaním je potrebné rešpektovať. Rodič by ho nemal podceňovať, ale ani preceňovať. Mal by s dieťaťom komunikovať „na úrovni“, ktorá zodpovedá jeho veku, ale aj jeho potrebám, otázkam a podobne.

Je dôležité klásť dieťaťu otázky tak, aby rozmýšľalo. Neklásť len jednoduché otázky, na ktoré je jasná namemorovaná odpoveď. Pripravovať mu ťažšie úlohy, kde má viac inštrukcií, pri ktorých musí triediť  a pamätať si informácie. Napr. usporiadaj podľa veľkosti, tvaru a farby 20 geometrických obrazcov, spočítaj ich a vyber všetky, ktoré majú štyri steny a pod. S dieťaťom treba pracovať formou hry, aby malo z aktivít radosť,“ pripomína Mgr. Vodičková.

Voľný čas

Bianka, našťastie, patrí do kategórie detí, ktoré sa rady zahrajú a hoci je malá „mudrlantka“, rozhodne doma nesedí len nad knihami a encyklopédiami a „netrápi“ svojich rodičov sústavnými otázkami. Rada sa hrá so svojou mladšou sestrou, zbožňuje hru vonku na ihrisku, rada sa bicykluje, pláva... Jej rodičia dbajú na to, aby mala veľa voľnej hry, aby bola pravidelne vonku, aby dostatočne spala a celkovo, aby jej vývoj bol vyvážený. Niektoré deti však tieto aktivity odmietajú a upnú sa iba na tú, ktorá im je najpríjemnejšia, či v ktorej vynikajú, napr. sú to počítačové hry, alebo u chlapca, ktorého zaujímajú dinosaury, sú to desiatky encyklopédií, nad ktorými trávi desiatky hodín...

Táto jednostrannosť je nebezpečná a upozorňuje na ňu aj B. Vodičková: „Je potrebné mať na pamäti, že dieťa potrebuje aj oddych, svoje rituály, obyčajnú hru s bábikami, autíčkami a pohyb na čerstvom vzduchu.  Je dôležité dieťa nepreťažovať. V rámci  výchovy je veľmi dôležité harmonicky rozvíjať aj jeho emocionálne a sociálne zručnosti.

Ako špongia

Vráťme sa však k Janiným obavám, či jej dcéra Bianka nebude v 1. ročníku vďaka tomu, čo všetko vie, príliš vytŕčať medzi spolužiakmi a či to neprinesie viac zla ako dobra. Jana vie, že nemá zmysel pred dcérou zamykať knihy, ani bagatelizovať jej otázky a záujmy. Vie, že tadiaľ cesta nevedie... B. Vodičková potvrdzuje: „Intelektovo nadané dieťa si väčšinou úlohy pýta samo, a preto nie je možné, pokiaľ samo chce, brzdiť ho v poznaní. Je ako špongia, ktorá nasáva všetko okolo seba, a treba mu v tom pomáhať. Nedá sa teda dieťa v predškolskom veku  na školu nepripravovať, pokiaľ samo od seba číta alebo spočítava zložitejšie matematické operácie. Išli by sme proti nemu.“

Odborníčka radí zamerať pozornosť dieťaťa na rôzne oblasti – na cudzie jazyky, hudobný nástroj, tanec, šport atď. Vhodné je všímať si aj slabšie stránky dieťaťa a citlivo s nimi pracovať, napr. extrovertné priebojné  dieťa dať  do folklórneho súboru, kde sa učí kooperovať s ostatnými, podriadiť sa, nechať vyniknúť aj iných, alebo naopak, nemotorné dieťa s dobrým intelektovým nadaním dať napr. na plávanie a tak posilniť jeho pohybové schopnosti.

Kedy a kam do 1. ročníka?

A ako to vyriešiť so školou? Umiestniť takéto dieťa skôr, alebo uvažovať nad školou pre nadané deti?

B. Vodičková radí: „Pri skoršom nástupe do školy je okrem intelektového nadania potrebné zvážiť  zrelosť dieťaťa aj v ostatných oblastiach vývinu. Dieťa musí byť dostatočne zrelé, aby zvládlo školské prostredie, kde je vo veľa veciach už odkázané samo na seba. Skorší nástup do školy musí posúdiť odborník v príslušnom centre pedagogicko-psychologického poradenstva, ktorý dieťa otestuje a zistí školskú zrelosť a inteligenčný kvocient dieťaťa. Testy ukážu aj oblasti, v ktorých je dieťa najlepšie. Odborník na základe výsledkov testov, rozhovoru s dieťaťom a s rodičom posúdi  a odporučí resp. neodporučí nástup do 1. ročníka ZŠ alebo školu pre mimoriadne nadané deti. Konečné rozhodnutie je však, samozrejme, na rodičovi. On je najlepší odborník na svoje dieťa a pokiaľ ho citlivo vníma, urobí v danej chvíli preň to najlepšie rozhodnutie.“

Odborníci poukazujú na to, že vplyvom doby, používania vyspelých technológií, ako sú Ipady, tablety a pod. a celkovo aj vplyvom médií sa v posledných rokoch zaznamenal výrazný posun toho, aké schopnosti a vedomosti deti pri nástupe do školy majú.