Kedy povedať antibiotikám nie?

Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb za menej  ako 70 rokov od vynájdenia antibiotík čelíme možnosti, že v blízkej budúcnosti nebudeme mať účinné antibiotiká proti viacerým typom baktérií. Najnovšie údaje potvrdzujú, že v EÚ stúpa počet pacientov infikovaných rezistentnými baktériami a že antibiotická rezistencia je výraznou hrozbou pre verejné zdravie. Rozvážne používanie antibiotík môže pomôcť zastaviť vývoj rezistentných baktérií a zachovať účinnosť antibiotík pre budúce generácie.

Antibiotiká (ATB) patria k najväčším vynálezom ľudstva v oblasti medicíny. Aj vďaka nim sa podarilo v minulom storočí dostať pod kontrolu mnoho infekčných ochorení, na ktoré ľudia predtým zomierali v detstve alebo mladom veku. No i v prípade ATB platí, že ak sa užívajú nesprávne (nevhodné alebo zbytočné použitie ATB na dané ochorenie, zlé dávkovanie, dĺžka liečby a pod.), strácajú postupne svoj liečebný potenciál. Približne od sedemdesiatych rokov minulého storočia začala WHO systematicky sledovať spôsob užívania ATB v záujme zavedenia odporúčaní pre podávanie ATB pre klinickú prax, ale napríklad aj reguláciu ich pridávania do potravy zvierat. V súčasnosti  sa sledovanie užívania ATB robí na rôznych úrovniach. Nejde len o celkovú spotrebu ATB, ktorá sa sleduje napr. na úrovni zdravotných poisťovní, ale aj predpisovanie konkrétneho ATB konkrétnym lekárom na konkrétnu diagnózu. Slovenskí pacienti ročne spotrebujú 8 mil. balení antibiotík, ktoré stoja viac ako 66 miliónov Eur, pričom 80 % spotreby pripadá na ambulantnú starostlivosť, zvyšok na nemocnice. 27 % antibiotickej liečby predpisujú pediatrické ambulancie a častým či nevhodným užívaním sa rezistencia môže v organizme pestovať už od mladého veku.