Kandráč, Tóth, Hvorecký: Akí sú ockovia?

Kandráč, Tóth, Hvorecký: Akí sú ockovia?
24.6.2018 v kategórii Dieťa, autor Marika Koscelníková, foto: rodinný archív respondentov

Ondrej Kandráč, Matej Tóth, Michal Hvorecký. Traja ockovia, každý z iného súdka, ale jedno majú spoločné: svoje deti zbožňujú.

Oteckovia sú dnes populárnejší, ako kedysi. Je ich viac vidieť na uliciach s kočíkom a deťmi zavesenými „na krku“. Berú si „materskú“ a zostávajú doma s miminom. Majú dokonca aj svoj seriál . My vieme, že aj bez týchto okolností, vždy bol, je a zostane tato tatom. Či už chodí domov z týždňoviek, alebo absolvuje s bábätkom všetky povinné prehliadky.

Aj za Vás sme sa opýtali troch ockov, ako to vidia oni. Svoju úlohu, čo sa naučili od rodičov a aké momenty ich pri deťoch dojímajú. Položili sme im rovnaké otázky.

ONDREJ KANDÁČ

Muzikant a spevák

Akú rodičovskú radu si pamätáte doteraz? Čo z toho, čo vám rodičia „kládli na srdce“, ste si osvojili a nosíte v hlave?

Tak tú radu síce spomínali rodičia, ale myslím, že jej korene sú v kresťanstve. Bola to veta: Nikdy nerob druhým to, čo nechceš, aby robili oni tebe. Často mi vštepovali zmysel pre povinnosť, spolupatričnosť a rodinu.

Otcovských radostí si ešte užijete dosť, ktoré momenty vás ako otca na dieťati, s dieťaťom, dojímajú?

Osobne pre mňa sú najsilnejšie momenty tie, kedy sme doma sami sebou. S deťmi vystrájame rôzne šibalstvá, ale na druhej strane trávime čas písaním úloh, či inými - príjemnými povinnosťami. Najviac som však dojatý, keď spolu s nimi doma zažijem exkluzívny domáci koncert. Ondrejko hrá na husličkách a malá speváčka Emka nádherne spieva.

V čom ste ako otec „iný“ (možno v porovnaní s mamou), aké hodnoty dostane od vás vaše dieťa?

Myslím si, že úloha otca a matky je rovnaká i rozdielna zároveň. Sú situácie, ktoré dokáže lepšie zvládnuť mama a niektoré zasa otec. Od varenia, až po rozvoz do školy, či malého zdôverenia sa detí rodičom. Podstatné však je, aby sme spolu ťahali za jeden koniec. Ak niečo dovolí mamka, musí s tým súhlasiť aj otec, ak je mamka proti, na jej strane musí byť aj otec. Potom sú pre deti rodičia prirodzenou autoritou a nejde pritom o nič vynútené. Myslím, že vtedy v rodine vládne tá pravá harmonická atmosféra.

Ondrej Kandráč
Foto: autor: Peter Ličák

MATEJ TÓTH

Atlét, Zlatý olympionik

Akú rodičovskú radu si pamätáte doteraz? Čo z toho, čo vám rodičia „kládli na srdce“, ste si osvojili a nosíte v hlave?

Výchovu mojich rodičov považujem za výbornú, založená bola na komunikácii, ale aj na vzájomnom rešpekte. Tak sa snažíme vychovávať aj naše deti. Nikdy však nezabudnem na jednu pomôcku, ktorú mi dali moji rodičia. „Keď budeš hocikde, aj na druhej strane planéty a bude ťa niečo pokúšať, alebo budeš mať nutkanie niečo spraviť a nebudeš si istý, či je to správne, tak si len predstav, že sme tam aj my a podľa toho konaj.“

Otcovských radostí si ešte užijete dosť, ktoré momenty vás ako otca na dieťati, s dieťaťom, dojímajú?

Mňa často dojme vzájomná láska a jej prejavy. Často sú úplne nenápadné. Napríklad, keď ideme po meste a držím jednu dcéru v jednej ruke a druhú dcérku v druhej. Vtedy ma zaleje obrovská otcovská hrdosť. Naposledy som sa doslova rozplakal, keď mi na sústredenia do Afriky poslala dcéra Emmka video z pripravovaného tanečného vystúpenia. Keď som ju videl tancovať, krásne, precízne a vznešene, bol som dojatý.

V čom ste ako otec „iný“ (možno v porovnaní s mamou), aké hodnoty dostane od vás vaše dieťa?

Aj keď sa snažíme s manželkou byť vo výchove jednotný, každý sme iný. Tým, že som často na sústredení, tak väčšiu autoritu pred dievčatami má Lenka. Ja som skôr kamarátsky, mäkší. Ale možno aj vďaka môjmu športu a vďaka vlastnostiam, ktoré športovec musí mať, si myslím, že mojim deťom odovzdávam práve tieto hodnoty- zodpovednosť, cieľavedomosť, vytrvalosť, schopnosť prekonávať prekážky.

Matej Tóth
FOTO: autor: Soňa Havessyová

MICHAL HVORECKÝ

Spisovateľ, prekladateľ

Akú rodičovskú radu si pamätáte doteraz? Čo z toho, čo vám rodičia „kládli na srdce“, ste si osvojili a nosíte v hlave?

Najviac si cením, že mi vštepovali kritické myslenie. Vyrástol som v inšpiratívnom prostredí, kde hrali dôležitú úlohu príbehy a knihy. Učili ma hovoriť a hľadať pravdu. Mal som dosť prísnu výchovu, ale neľutujem to. V puberte som proti rodičom tvrdo rebeloval, ale odkedy som dospel, máme dobrý, vzácny vzťah. Mam ich ozaj rád, čo je v dnešnom svete v rodinách skôr vzácnosť.

Otcovských radostí si ešte užijete dosť, ktoré momenty Vás ako otca na dieťati, s dieťaťom, dojímajú?

Keď deti zborovo dokončujú básničky, ktoré si čítame. Momentálne je naša najobľúbenejšia maďarská kniha Nie, nie, nie, veruveru nie. Napísal ju Dániel Varró. Veľmi sa hodí na spoločný prednes. To mi priam láme srdce.

V čom ste ako otec „iný“ (možno v porovnaní s mamou), aké hodnoty dostane od vás vaše dieťa?

Asi som celkovo trocha prísnejší, lebo niekedy je to nutné. Verím, že máme výchovu rovnomerne rozloženú, ale vštepujeme rovnaké hodnoty. Rodičovstvo je veľmi náročné a určite nie pre každého. No my milujeme deti a máme z nich radosť. Za podstatné považujem vytvoriť im podmienky, aby z nich vyrástli dobrí ľudia a našli si vlastnú cestu životom.

michal hvoreckýFOTO: autor Petra Rjabininová