Infekčná mononukleóza: príznaky, diagnostika, liečba
Infekčná mononukleóza je ochorenie prejavujúce sa predovšetkým horúčkou, angínou (bolesťou hrdla) a zväčšením lymfatických uzlín (najmä krčných, ale niekedy aj v ďalších lokalitách).
Zradná mononukleóza
Infekcia tiež často postihuje pečeň a slezinu. U pacientov so správnou funkciou imunitného systému má dobrú prognózu, prebieha bez závažných komplikácií a končí úplným uzdravením.
Čo je infekčná mononukleóza (MONONUCLEOSIS INFECTIOSA)?
Pôvodcom infekcie je Epstein-Barrovej vírus (EBV), ktorý patrí medzi herpetické vírusy. Podobný obraz ochorenia môžu vyvolať aj iní pôvodcovia – najmä cytomegalovírus, prípadne iné vírusy alebo baktérie (Bartonella henselae), dokonca tiež parazit Toxoplasma gondii.
V týchto prípadoch hovoríme, že ide o syndróm podobný infekčnej mononukleóze. Teda aj keď priebeh ochorenia bude svedčiť pre infekčnú mononukleózu, diagnostické testy z krvi pacienta budú negatívne.
Infekčná mononukleóza bola prvýkrát popísaná už v 19. storočí ako žľazová horúčka a ochorenie pozostávajúce zo zväčšenia lymfatických uzlín, horúčky, zväčšenia sleziny a pečene, sprevádzané slabosťou a diskomfortom v brušnej oblasti u mladých dospelých.
V roku 1932 Paul a Bunnell zistili, že sérum od pacientov s príznakmi ochorenia obsahuje nešpecifické, tzv. heterofilné protilátky.
Tieto protilátky aglutinujú („zliepajú“) baranie červené krvinky a ich dôkaz je aj dnes súčasť diagnostiky infekčnej mononukleózy.
Treba však vedieť, že heterofilné protilátky rýchlo zo séra miznú a u detí do 4 rokov sú zriedkavé (teda ich neprítomnosť nevylučuje EBV infekciu). Ochorenie postihuje najmä adolescentov, mladých dospelých a deti (do 5 rokov).
U mladších detí býva EBV infekcia asymptomatická (bez príznakov) alebo len s miernym priebehom, prípadne s miernym vzostupom hepatálnych testov.
U mladistvých, ktorí nemajú špecifické protilátky, sa môže vyvinúť obraz infekčnej mononukleózy, alebo priebeh môže byť tiež asymptomatický.
V dospelosti má 90 – 95 % populácie prítomné protilátky proti EBV (čo svedčí o prekonanej nákaze). Vírus možno izolovať z ústneho sekrétu u 20 – 30 % zdravej (latentne infikovanej) populácie.
Prečítajte si: Ako vznikne podozrenie na mononukleózu?
Ako sa dá nakaziť infekčnou mononukleózou?
Inkubačná doba je obvykle 14 dní – u adolescentov môže byť 4 – 7 týždňov. Boli však popísané prípady s inkubáciou aj niekoľko mesiacov.
Jediným rezervoárom EBV je človek. Vírus je prítomný v sekréte úst a hltana a infikovanie nastáva pri úzkom kontakte so slinami a týmto sekrétom chorého, prípadne zdravého nosiča. U malých detí nastáva prenos obyčajne v dôsledku toho, že si dávajú do úst rôzne predmety.
Tiež bozk na ústa môže byť dôvodom infikovania. Infekčnej mononukleóze sa hovorí aj „ochorenie z bozkávania“. Tento spôsob nákazy je najčastejší u adolescentov.
Prenos je možný ďalej krvou, pohlavným stykom, transplantátmi. Pacient je nákazlivý od prvých príznakov až do vymiznutia horúčky. Po infekcii sa vírus pomnoží v epitelových bunkách nosohltana a ďalej sa šíri do slinných žliaz a lymfatického tkaniva.
Postupne napadá B-lymfocyty (sú to bunky imunity, ktoré produkujú protilátky). Vírusom zmenené B-lymfocyty sa delia a rozmnožujú. Odpoveďou pacientovho organizmu je aktivácia T-lymfocytov a vznik pre ochorenie charakteristických atypických lymfocytov (tiež sa využívajú pri diagnostike).
Aktivované T-lymfocyty sú príčinou zväčšenia lymfatických uzlín, pečene, sleziny a sú totožné s tzv. atypickými lymfocytmi v krvi, ktoré sa využívajú na diagnostiku ochorenia.
Po prekonaní prvej infekcie vírus doživotne prežíva v organizme (pretrváva latentne v epitelových bunkách a infikovaných lymfocytoch). V prípade momentálneho zníženia imunity môže infekcia opäť vzplanúť pod obrazom iného ochorenia, často prebehne subklinicky.
Ak imunita štrajkuje...
Príznaky a priebeh mononukleózy
Priebeh infekcie je rôzny: cez asymptomatický priebeh (teda infekcia prebehne bez známok ochorenia) až po ťažké ochorenie s pridruženými komplikáciami.
Príznaky obyčajne trvajú 2 – 3 týždne. Po prekonaní infekcie môže nasledovať pretrvávajúca únava. Ochorenie začína 1 – 2 týždne trvajúcou únavou, prípadne s ľahkými teplotami, nechutenstvom, nevoľnosťou, alebo je začiatok náhly a objavujú sa príznaky:
HORÚČKA – býva do 39 °C, ale môže byť aj do 40 °C. Teplota ustúpi do 10 – 14 dní.
ANGÍNA – typická je povlaková angína, ktorá sa však nemusí u každého vyskytovať. Mandle bývajú veľké so šedivými povlakmi, ktoré sa dajú zotrieť. Niekedy sú mandle natoľko zväčšené, že sa až dotýkajú a spôsobujú dieťaťu ťažkosti pri dýchaní – najmä v noci sa chorý dusí a chrápe. Bolesť hrdla sa zhoršuje v priebehu 1. týždňa a môže byť veľmi silná. Na mäkkom podnebí sa môže objaviť od 3.– 4. dňa Holzeovo znamenie: drobné bodkovité zakrvácanie. Pretrváva 4 dni.
OPUCH V OBLASTI NOSOHLTANA – v jeho dôsledku chorý huhňavo rozpráva a dýcha otvorenými ústami – čo je tiež premononukleózu typické.
LYMFADENOPATIA – najmä zadné a predné krčné, ďalej podčeľustné lymfatické uzliny sú zväčšené (niekedy viac, inokedy menej), nehnisajú, sú voľne pohyblivé a nebolestivé (na rozdiel od bakteriálnych infekcií). V niektorých prípadoch môže byť zväčšenie značné. Zväčšenie uzlín sa môže vyskytnúť aj v iných oblastiach tela.
BOLESŤ BRUCHA – v oblasti ľavého horného kvadrantu môže byť v dôsledku zväčšenia sleziny (2 – 3 cm pod rebrovým oblúkom). Keďže veľké zväčšenie sleziny môže niekedy viesť k jej prasknutiu, treba tomuto príznaku venovať náležitú pozornosť. Slezina sa rastie rýchlo počas 1.týždňa (niekedy až 3.týždňa) a trvá nasledujúcich 7 – 10 dní, kým nadobudne svoju pôvodnú veľkosť. Zväčšenie pečene býva často, s citlivosťou na poklop, ale žltačka sa vyskytuje zriedkavo. Postihnutie pečene býva takmer pravidelne: zvýšené hodnoty pečeňových enzýmov v sére sa vyskytuje u 95 % pacientov. Medzi príznaky pečeňového postihnutia patrí nechutenstvo, nafukovanie a citlivosť pod pravým reberným oblúkom. Zvýšené pečeňové testy sa obyčajne upravia do 3 – 4 týždňov.
BOLESŤ HLAVY – obyčajne v priebehu prvého týždňa môže byť pociťovaná za očami.
BOLESŤ SVALOV, NEVOĽNOSŤ
- VYRÁŽKA – vyrážka rôzneho vzhľadu asi u 10 % pacientov. V priebehu 1 – 3 dní vymizne.
OPUCHY OKOLO OČÍ – Bassov príznak – opuch očných viečok v priebehu prvého týždňa. Deti mladšie ako 4 roky môžu EBV infekciu prekonať pod obrazom zápalu horných dýchacích ciest. V ľahších prípadoch trvajú teploty 4 – 6 dní, v ťažších prípadoch 2 – 3 týždne, niekedy aj dlhšie.
Ako na horúčku u dojčiat a detí?
Komplikácie mononukleózy
Vážne komplikácie bývajú zriedkavé:
Ťažká povlaková angína s veľkým opuchom mandlí.
Bakteriálna superinfekcia infekcie mandlí – najčastejšie streptokoková. Môžu sa objaviť zápaly prínosových dutín, zápaly ucha.
Pokles krvných doštičiek – do 2 až 8 týždňov sa ich počet spontánne upravuje. Pokles červených krviniek v dôsledku ich rozpadu sa vyskytuje u 0,3 – 3 % pacientov.
Postihnutie pečene – vzostup pečeňových enzýmov v sére – nie je vlastne komplikáciou ale takmer pravidelným príznakom.
Ruptúra - prasknutie zväčšenej sleziny môže byť závažnou komplikáciou vyžadujúcou chirurgickú intervenciu – u 0,1 až 0,2 % pacientov.
Vyrážka po podaní aminopenicilínov (Ampicilín, Augmentin, Amoksiklav...) – keďže EBV navodzuje tvorbu protilátok proti týmto antibiotikám. V 80 – 100 % prípadov sa 9. – 10. deň liečby (aj po jej prerušení) objaví vyrážka na celom tele, ktorá splýva a svrbí. Toto je dôvod, prečo je liečba akejkoľvek angíny aminopenicilinmi nevhodná (klinicky obyčajne pri prvom vyšetrení nie je možné vylúčiť, či sa nejedná o infekčnú mononukleózu).
- Komplikácie zo strany kardiovaskulárneho systému.
Komplikácie postihujúce nervový systém (u menej ako 1 % pacientov) – najčastejšie zápal mozgu, z ktorého sa chorý obyčajne v plnej miere, bez následkov uzdraví.
Ako sa mononukleóza diagnostikuje?
Laboratórne vyšetrenia - Zmeny bielych krviniek – vznik atypických foriem lymfomonocytov. - Stanovenie spomínaných heterofilných protilátok metódou Paul-Bunnell (protilátky proti baraním erytrocytom), OCH test – dôkaz protilátok proti hovädzím erytrocytom, IM test – dôkaz protilátok proti konským erytrocytom.
Pri reaktivácii EBV infekcie sú vždy negatívne a u malých detí sa obyčajne nevyskytujú. Dôkaz špecifických protilátok proti EBV – pomocou nich je možné určiť fázu ochorenia.
Liečba mononukleózy
Infekčná mononukleóza sa lieči symptomaticky:
Keďže ide o vírusové ochorenie, antibiotiká sú neúčinné. Odporúčajú sa len pri bakteriálnej superinfekcii – vtedy je na povlakovú angínu liekom prvej voľby penicilín. V závislosti od priebehu ochorenie sa zvažuje potreba hospitalizácie.
Prečítajte si: Antibiotiká nie sú cukríky! Ako často ich užívajú vaše deti?
Pri mononukleóze sa odporúča diéta
Odporúča sa strava so zníženým obsahom tukov a zvýšeným obsahom bielkovín. Treba vynechať pečené a vyprážané jedlá, tuky, ale aj strukoviny. Vhodné sú napríklad pokrmy pripravené z tvarohu (tvarohové nátierky).
Režimové odporúčania: Pokoj na lôžku je dôležitou súčasťou liečby. Jeho dĺžka závisí od závažnosti priebehu infekcie, extrémna únava môže niekedy trvať 1 – 2 týždne.
Po prekonaní ochorenia je vhodné telesné šetrenie a vyhýbanie sa fyzickým aktivitám 6 týždňov až 2 mesiace. Dôvodom je snaha vyhnúť sa poraneniu sleziny.
Rekonvalescencia by mala po ochorení trvať minimálne mesiac.
Aká je prognóza pri mononukleóze?
U nás je prognóza obyčajne dobrá. Občas sa môže vyskytnúť chronický priebeh s pretrvávajúcou horúčkou. U 1 – 2 % pacientov sa môže objaviť únavnosť trvajúca aj 2 – 3 mesiace.
Prevencia proti mononukleóze
Prísna izolácia pacienta s EBV infekciou nie je nutná, pretože ochorenie je málo nákazlivé. Je však potrebné sa vyhýbať slinám chorého. Prevencia je nutná u pacientov s postihnutým imunitným systémom zabránením kontaktu s chorými.
Klinický obraz infekčnej mononukleózy môže byť vyvolaný aj inými patogénmi, a preto je potrebný laboratórny dôkaz – predovšetkým dôkaz protilátok.
Čo robiť keď má dieťa horúčku?
