Detský spánok v otázkach a odpovediach - 3. časť

Žofie Vokálková a Hana Hoffmannová | 1. august 2016
Detský spánok v otázkach a odpovediach - 3. časť

Keďže niektoré problémy so spánkom veľmi úzko súvisia aj so psychikou, do rozhovoru sa k pediatričke a neurologičke pripojila aj psychiatrička.

Prinášame vám pokračovanie veľkého rozhovoru na tému detský spánok. Rovnako ako v predchádzajúcich častiach aj tento raz nám na otázky o spánku a problémoch s ním odpovedala detská lekárka MUDr. Zdeňka Růžičková (odpovede pod skratkou PED) a neurologička MUDr. Bronislava Korsová (NEU). Keďže niektoré problémy so spánkom veľmi úzko súvisia aj so psychikou, pripojila sa k nim aj psychiatrička MUDr. Iva Dudová z oddelenia detskej psychiatrie FN Motol (PSY).

Čítajte tiež: Detský spánok v otázkach a odpovediach - 1. časť

Čo sú to nočné mory a ako sa zachovať, pokiaľ sa u dieťaťa objavia?

PSY: Nočné mory (po latinsky pavor nocturnus) sú poruchy viazané na spánok spojené s aktiváciou centrálneho nervového systému, nejde teda o poruchy vlastného spánkového procesu. Prejavujú sa v prvej tretine noci v čase hlbokého spánku, väčšinou po 60 – 120 minútach od zaspatia. Dieťa sa náhle posadí s výrazom intenzívneho strachu, väčšinou s úzkostným krikom a plačom, búcha mu srdce, zrýchlene dýcha, býva spotené. Taktiež môže vstať a bežať ku dverám, akoby sa snažilo uniknúť. Máva strnulý nereagujúci pohľad, nie je možné ho upokojiť a pokus o prebudenie môže viesť k ešte intenzívnejšiemu strachu a agresivite.

Nočný des trvá väčšinou krátko, v rozsahu niekoľkých minút, dieťa sa potom upokojí a pokračuje v spánku. Ráno si na príhodu nepamätá. Táto porucha postihuje asi 3 % detí vo veku od 18 mesiacov do 6 rokov. Nočnej more podobné je prebudenie so zmätenosťou. Týka sa najmä predškolských detí. Rôzna pohybová aktivita je opäť spojená s neutíšiteľným plačom, výrazom zmätenosti, ale nie desu, a zhoršením prejavov pri pokuse o upokojenie. Trvanie je od niekoľkých minút do pol hodiny. Ako nočné mory, tak prebúdzanie so zmätenosťou sú spojené s ťažkou prebuditeľnosťou, zlou koordináciou pohybov a sklonmi dieťaťa k agresívnemu správaniu pri pokuse o prebudenie. Liečba spočíva v pravidelnom spánkovom režime a v zabezpečení prostredia proti úrazu. Odporúča sa dieťa nebudiť, aby sa nezvýšilo riziko predĺženia príhody a agresivity. V prípade častého výskytu (viac ako štyrikrát za mesiac) alebo pri nebezpečnom správaní sa na prechodný čas (tri až šesť mesiacov) podávajú lieky, napríklad benzodiazepíny. Pomôcť môže tiež kratší limitovaný spánok neskôr popoludní.

Aké sú najčastejšie témy detských snov?

PSY: Rodičia sa často čudujú, že oni sami sa v detských snoch prakticky neobjavujú. Rozlúštenie tejto hádanky je jasné. Ak má dieťa v reálnom živote svojim rodičom čo vytýkať, skryje detské nevedomie túto skutočnosť vo sne do obrazu, teda „zabalí“ napätie medzi rodičmi a dieťaťom do podobenstva alebo bájky. Tu sa dostane prísny otec na scénu ako divoký tiger a priveľmi benevolentná matka je predstavená ako maznavé mačiatko, ktoré vo sne ukazuje pazúriky.

Hlavnou témou snov u troch až štvorročných detí sú z jednej tretiny zvieratá. O rodičoch sa týmto deťom nesníva takmer nikdy. Je teda na mieste domnienka, že zvieratá v mnohých snoch zastupujú v skutočnosti povolané osoby preto, aby sa vzťah dieťaťa k nim ešte viac nezhoršoval. Funkcia zástupcu slúži teda ako ochrana.

Sny o treste – dieťa je prenasledované cudzou dospelou osobou s nožom, do bytu sa dobýva zlodej, na dieťa sa chystá zaútočiť dravé zviera, dieťa sa topí... to všetko sú sny o treste.

Sny o lietaní a pádoch – úlohu tu hrá strach, ako toto dobrodružstvo dopadne. Často ale sen žiadny koniec nemá. Prírodovedci aj lekári sa snažia vypátrať fyzické príčiny. Je možné, že sny o lietaní vzniknú, ak má dieťa dobre fungujúci krvný obeh a cíti sa byť v pohode. Deti sa potom cítia tak ľahko, že to môže vyvolať takúto snovú predstavu. Psychológovia pozerajú na „lietajúce sny“ ako na odpútanie sa od pozemských problémov.

Sny o škole a skúšaní – môžu byť pre rodičov podnetom k tomu, aby si overili, či sa v živote dieťaťa deje niečo vážne. Tieto sny môžu znamenať strach z budúcnosti. Rodičia by sa mali snažiť dieťa úzkosti zbaviť.

Sny o nahote – nahota v sne môže naznačovať komplex menejcennosti alebo zábrany spôsobenej falošnou hanblivosťou a upätou výchovou zo strany rodičov. Deti potom vnímajú nahotu ako niečo zlé a boja sa o svojich pocitoch hovoriť.

Sny o vode a ohni – pokiaľ dieťa sníva o ohni, je možné, že utrpelo nie ľahko odstrániteľnú traumu. Sen o požiari vnútri domu sa často vysvetľuje duševným zmätkom dieťaťa.

Sny o zuboch – dieťaťu v sne vypadávajú zuby, odlamujú sa alebo mu ich trhajú, aj keď v skutočnosti nikdy nemalo so zubami problémy. Príčinou je v takomto prípade agresia.

Deťom sa často sníva – taktiež o prenasledovateľoch, o budúcnosti, o zmeškanom vlaku, o konci sveta, o anjeloch, o blúdení, o budíku či bubnoch, o domácich zvieratách, o klaunoch, o typicky detských postavičkách, ako sú víly, obri, čarodejnice...

Prečítajte si tiež: Detský spánok v otázkach a odpovediach - 2. časť

Námesačnosť u detí – aké sú príčiny a ako pri nej postupovať?

PSY: Námesačnosť alebo somnambulizmus patrí spoločne s nočnými morami a prebudením so zmätenosťou medzi poruchy prebúdzajúcich mechanizmov. Dieťa vykonáva, a ani sa pritom neprebudí, rôzne činnosti. Vstane, prešľapuje alebo chodí, pohybuje sa po miestnosti alebo celom byte, ukladá hračky, otvára okno, oblieka sa, umýva – po niekoľkých minútach zaľahne do postele alebo na iné miesto, kde sa ráno prebudí. Chôdza je horšie koordinovaná, smerovo bez určitého cieľa, preto môže byť námesačnosť nebezpečná (nebezpečenstvo vypadnutia z okna, alebo balkóna, riziko zranenia). Vyskytuje sa najčastejšie u detí okolo 4. – 12. roku veku. Je potrebné zaistiť bezpečné podmienky v miestach, kde sa dieťa v noci pohybuje, predovšetkým v spálni, zabezpečiť okná, odstrániť ostré predmety.

Aké bývajú príčiny nočného pomočovania detí a ako s tým bojovať?

PSY: Nočné pomočovanie nie je do piateho roku veku považované za poruchu. Príčin nočného pomočovania môže byť mnoho. Patrí k nim oneskorené dozrievanie kontroly funkcie močového mechúra počas spánku, malá kapacita močového mechúra, jeho vyššia dráždivosť. Veľký je dedičný podiel, asi u dvoch tretín detí, ktoré sa v noci pomočujú, sa tieto ťažkosti vyskytli u niektorého blízkeho člena rodiny. Psychické príčiny nočného pomočovania môžu byť rôznorodé a musíme na ne myslieť predovšetkým vtedy, ak dieťa dosiahlo už tzv. suchý interval (aspoň šesť mesiacov sa nepomočovalo). Dieťa môže reagovať vznikom pomočovania napríklad na narodenie súrodenca, vstup do kolektívneho zariadenia (materská škola, škola), na rozvod rodičov, stratu blízkej osoby, problémy v škole.

Nočné pomočovanie je častejšie v prvej tretine noci v čase hlbokého spánku. Poznáme celú škálu rôzne účinných liečebných postupov. V prvom rade je potrebné naučiť dieťa správnemu pitnému i mikčnému režimu (mikcia – močenie). Prevažnú väčšinu tekutín by malo dieťa prijať počas dňa, s menšou potrebou pitia pred spaním. Pred spánkom by sa malo v pokoji kompletne vymočiť. Z ďalších postupov sa používa budenie v noci, či už rodičmi, alebo pomocou budíkov , podávanie liekov (antidiuretický hormón, tricyklické antidepresíva). Dôležitá je aj psychoterapia a práca s rodičmi, ktorí často ťažkosti považujú za „hnevanie“ alebo „schválnosť“ a dieťa za pomočenie trestajú. Tento prístup rodičov je úplne nevhodný, na mieste sú postupy posilňujúce „správne správanie“. Snahu dieťa môžeme podporiť zaznamenávaním suchých nocí, úspechy je vhodné primerane odmeniť.

Nechávať, či nenechávať svietiť lampičku v izbičke?

NEU: Niektoré deti, ktoré sa boja tmy a „bubákov“, sa tlmeným svetlom upokojujú. Svetlo by nemalo svietiť priamo na tváričku (pozor aj na možné osvietenie napr. mesačným svitom).

PED: Deti by sa mali učiť spať v tme, ale niektoré obzvlášť citlivé a bojazlivé, majú výrazný strach z tmy. Ten je bežný v každom veku, najčastejšie vo veku 3 – 4 rokov. Zaženieme ho tým, že necháme svietiť nočnú lampičku s tlmeným svetlom v dostatočnej vzdialenosti od postieľky a postupne dieťa zvykáme na temnejšie prostredie, vždy citlivo, ale dôsledne.

Je vhodné podávať malým deťom upokojujúce čaje alebo napríklad robiť uvoľňujúce masáže?

NEU: Relaxačné masáže sú určite príjemné a môžu byť priaznivým navodením spánku najmä u detí motoricky nepokojných – hyperaktívnych. Na upokojenie je možné podávať homeopatiká alebo čaje s medovkou alebo ľubovníkom – ale aj tu je vhodné poradiť sa o ich podávaní s lekárom.

PED: Podľa môjho názoru určite áno, ak sa nevyskytuje u dieťaťa alergia na čajové zmesi. Existuje mnoho liečivých byliniek majúcich upokojujúci účinok, napr. bazalka, pamajorán, fenikel obyčajný, chmeľ, valeriána, levanduľa, lipový kvet a list, mäta pieporná, medovka lekárska, nátržník husí, prvosienka, ľubovník a ďalšie. Pri raste zubov výborne poslúži masáž ďasien s harmančekovým alebo ešte lepšie šalviovým čajom. Je dôležitá aj kontrola príjmu vitamínov, najmä skupiny B, stopových prvkov, ako je horčík, jód, zinok. Masážami, hladkaním, príp. jemnou akupresúrou chodidiel zlepšíme vzájomný kontakt a v dieťati posilňujeme pocit istoty a bezpečia. Vynikajúci upokojujúci efekt má masáž lýtka levanduľovým olejom v tvare osmičky alebo zábal levanduľovým olejom na zápästí a zahriatie „nátepníčkami“.

 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: