Čriepky zo života jednej mamičky: Obliekaco-vyzliekacie peripetie

Odkedy moja dcéra chodí do škôlky, jej správanie sa postupne mení. Nielenže chytá nové frázy, ale začala sa neuveriteľne zaoberať svojím oblečením. Doteraz bolo každé obliekanie utrpením, teraz sa snaží za každú cenu obliecť sama. Čo na tom, že gaťky má naruby, zadné vrecká riflí vpredu a zaklincuje to bundou oblečenou tak, že kapucňa je dolu. Takto vystrojená sa mi s nadšením príde ukázať s tým, že môžeme ísť do „šklovky“.

Aby sme sa vyhli rannému zdržovaniu, spoločne vždy nachystáme veci večer, aby sme sa ráno len obliekli a šup-šup do škôlky a do práce. Občas však ani to nepomôže. Ráno si moje dieťa vezme do hlavy, že dnes chce mať všetko s Mickey Mousom a odmietne si obliecť čokoľvek iné. Samozrejme práve v tej chvíli nemám ani tušenie, kde sa jej obľúbená mikina s Mickeym nachádza a tak rýchlo hľadáme, len aby sme nemeškali. Druhý deň sa opakuje rovnaký scenár, len teraz chce byť Hello Kitty, tretí deň si pýta tričko so srdiečkom – také, aké mám práve oblečené ja... 

Moja ratolesť to zaklincovala včera ráno. Keď som jej obliekla nohavičky so srdiečkami, pozrela sa na ne a hovorí: „Mami, hodia sa mi k okudliadlom.“ Tak na takéto kombinovanie sa nechytám ani ja, ale mala pravdu, má slnečné okuliare so srdiečkami.  A tak nevadilo, že vonku bola hmla ako mlieko, do škôlky šla moja malá slečna so slnečnými okuliarmi na nose.