Chronologický vývoj dieťaťa - 8. - 9. rok života

30.7.2009 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Jedná sa o obdobie života dieťaťa, ktoré má byť prípravou pre jeho dospievanie.Táto fáza zrenia prináša so sebou mnohé zmeny, ktoré sú podmienené nielen sociálne, ale aj biologicky.

Stredný školský vek

Jedná sa o obdobie života dieťaťa, ktoré má byť prípravou pre jeho dospievanie. Stredný školský vek začína medzi 8. – 9. rokom života dieťaťa a končí v 11. – 12. rokoch – teda v období, kedy dieťa prechádza na druhý stupeň základnej školy. Táto fáza zrenia prináša so sebou mnohé zmeny, ktoré sú podmienené nielen sociálne, ale aj biologicky.

Významní psychológovia charakterizujú toto obdobie ako obdobie pokoja a pohody.
Teda mohlo by to tak byť, keby ....

Veľkým pokrokom v tomto období je to, že deti začínajú uvažovať logicky a dokážu rešpektovať pri tom – aspoň vo väčšine prípadov – skutočnosť ako takú. Tento vývinový pokrok je však podmienený učením. Dieťa už dokáže rozoznať nadradené kategórie pri triedení – takú, do ktorej  by patrilo viac rôznych objektov nižších skupín. Ešte pred pol rokom by pre neho bola táto úloha veľmi náročná. Príkladom nám môže byť nasledovné – ak máme 5 ruží a 9 karafiátov a spýtame sa dieťaťa, či je viac karafiátov alebo kvetov – 8 ročné dieťa by už malo nájsť správnu odpoveď na našu otázku. Ono by už malo vedieť, že skupina kvety je nadradená a patria do nej aj ruže aj karafiáty. Tiež charakteristické pre toto obdobie je dosiahnutie takej úrovne poznávania u dieťaťa, že dokáže pochopiť viacero pravidiel triedenia predmetov. Čiže vie určiť pravidlo triedenia – tj. veľkosť, farba, počet – a dokáže zoradiť predmety súčasne aj podľa napr. farby aj veľkosti.

Obdobie medzi 8. – 9. rokom života je aj obdobím, kedy na dieťa pôsobia zvýšene sociálne tlaky zo strany školy a spolužiakov, či vrstovníkov.
Dieťa v tomto období je realista. To ako uvažuje je potvrdením skutočnosti ako takej. V tomto období sú deti prevažne extrovertné, obrátené k svetu a otvorené novým podnetom. Reálne podnety výrazne ovplyvňujú ich prežívanie. Začína obdobie, kedy má dieťa tendenciu mať vo všetkom jasno.

Potrebuje jednoznačné a konkrétne dôkazy. Toto je jeho spôsob ako získava istotu o tomto svete, s ktorým sa chce zoznámiť a preskúmať ho. Ďalšou pozitívnou charakteristikou dieťaťa v tomto období je jeho optimizmus a sklon interpretovať dianie okolo seba pozitívnym spôsobom.

V tomto období sa mení aj vzťah dieťaťa ku škole. Pôvodná rola školáka získava iný význam. Deti sa už väčšinou bez problémov adaptovali na školu a osvojili si správanie, ktoré je pre školu charakteristické. Dieťa už vie, aký výkon musí podať, aby boli dospelí v jeho okolí spokojní. Je dôležité si uvedomiť, že v tom, aký má dieťa postoj ku škole sa prejaví aj rozvíjanie sa jeho kognitívnych schopností – ale tiež aj jeho sebahodnotenie.

To ako sa dieťa adaptuje na školu je ovplyvnené nielen jeho osobnosťou a sociálnymi vplyvmi, ktorým je dieťa vystavené, ale vo veľkej miere to závisí od očakávania a požiadaviek rodičov. Môžeme tu hovoriť o tzv. Pygmalionskom efekte.

Jedná sa o to, že na formovanie osobnosti dieťaťa majú veľký vplyv očakávania zo strany rodičov a tiež aj zo strany učiteľa. Čiže dieťa sa bude správať a stane sa takým, ako to od neho očakávame. Čiže ak o dieťati hovoríme a očakávame od neho, že bude „zlé“, neposlušné, neposedné, že mu to v škole nepôjde tak dieťa sa prispôsobí a naozaj také bude. Hodnotenie výkonu a správania dieťaťa – či už racionálne alebo emocionálne – veľmi významne ovplyvňuje sebaponímanie a sebahodnotenie dieťaťa. V tomto veku dieťa toto hodnotenie akceptuje ako nevyvrátiteľný fakt a podľa toho sa správa. A práve strnulosť v postojoch rodičov a učiteľov a ich očakávania nepodporujú a nepodnecujú zmenu v správaní dieťaťa.

V tomto období sa výrazne mení aj postoj dieťaťa k učiteľovi. Pôvodná emocionálna väzba sa stráca, pretože dieťa ju už nepotrebuje. Dieťa dokáže rešpektovať určité sociálne normy a prijíma autoritu učiteľa. 

Najdôležitejšiu úlohu v tomto období zohrávajú jeho rovesníci.
Rodina poskytuje dieťaťu pocit istoty a ono ju berie ako samozrejmosť a práve tento pocit mu umožňuje zamerať sa na rôzne vzťahy s vekom rovnocennými. Vrstovníci sú pre dieťa stále dôležitejší. Až napokon sa zdá, že nahrádzajú dieťaťu jeho rodinu. Skúsenosti, ktoré dieťa získava v rôznych kamarátskych vzťahoch mu slúžia ako predpoklad pre rozvíjanie priateľstiev a intímnych vzťahov. Dieťa v tomto veku potrebuje, aby ho jeho skupina akceptovala a prijala. Dieťa sa stále viac a viac identifikuje s rovesníkmi ako s dospelými. Rovesníci uspokojujú mnohé potreby dieťaťa a podporujú emočnú vyrovnanosť dieťaťa. Do určitej miery môžu korigovať aj vplyvy rodiny, ak tá neplní svoju funkciu v dostatočnej miere.

Tu je veľmi dôležité, aby rodičia vedeli a poznali skupinu, ktorú ich dieťa obdivuje a do ktorej by sa chcelo začleniť. Pretože správanie a hodnoty, ktoré skupina vyznáva sa stanú správaním a hodnotami vášho dieťaťa. Dieťa sa snaží začleniť do skupiny nielen svojim správaním, ale napodobňuje ostatných aj v obliekaní. Postupne sa vyvíja spoločný slovník, ktorým členovia skupiny rozprávajú.

Tri najdôležitejšie  potreby dieťaťa v strednom školskom veku, ktoré mu pomáha napĺňať skupina rovesníkov:

  1. Potreba citovej istoty a bezpečia. Kvalita a iný spôsob uspokojovania tejto potreby ako je to v rodine. Rovesníci poskytujú dieťaťu podporu v rôznych životných situáciách, umožňujú mu rozprávať, ale tiež sa podieľať na riešení rôznych problémov, ktoré sa s dospelými „nedajú“ riešiť, prejavujú mu solidaritu a pocit – nie si sám. Niekedy stačí iba prítomnosť ostatných detí a to spôsobuje, že sa dieťa menej bojí a odváži sa vykonať aj náročnejšie úlohy. Táto podpora skupiny funguje jak v pozitívnom tak v negatívnom smere – dieťa v skupine ľahšie poruší aj bežne rešpektované pravidlá.
  2. Potreba učenia sa, rozvíjanie niektorých skúseností a zručností. V skupine rovesníkov sa dieťa učí iným spôsobom správania ako doma, či v škole. Vzťahy s ostatnými deťmi sú väčšinou symetrické – podobné role a povinnosti aj práva. Tiež sa výrazne líši aj motivácia k napodobňovaniu aktivít. Činnosti, ktoré vykonávajú jeho rovesníci v skupine sú omnoho príťažlivejšie, aktuálne potrebnejšie a užitočnejšie ako tie, ku ktorým ho nútia dospelí. A tiež okamžitá použiteľnosť toho, čo sa naučia je nepochybná – závisí na tom prijatie v partii. Takto sa dieťa učí liezť na strom, či hádzať kamene určitým smerom... Dieťa v skupine sa učí komunikovať, spolupracovať aj súperiť. Získava a dosahuje určité roly a prestíž. Detská skupina si vytvára vlastné normy správania, ktoré sú platné iba v jej prostredí, ktoré je potrebné rešpektovať. Dôležitosť získavajú normy ako byť férový, spravodlivý. Detská skupina napomáha aj rozvíjaniu poznávacích schopností. Dospelý pristupuje k dieťaťu a k problémom s pozície nadradenosti a preto má dieťa tendenciu chápať jeho vysvetlenia ako autoritatívne. Detská skupina je založená na rovnocenných vzťahoch a preto môže prirodzeným spôsobom regulovať stratégie poznávania. Pohľad rovesníkov na vec je bližší a zrozumiteľnejší, aj keď môže byť aj výrazne odlišný od prirodzeného vysvetlenia. Práve v tomto období dieťa zbiera všetky „múdrosti“ o tom, ako funguje svet a všetko v ňom.
  3. Potreba sebarealizácie. Opäť sa dostáva k slovu rovnocennosť vzťahov v detskej skupine. Deti sa navzájom dokážu lepšie motivovať k výkonu, ale robia to iným spôsobom ako dospelí.

Deti v tomto veku sú veľmi súťaživé. Veľmi im imponuje každý, kto niečo – aj keď možno nevýznamné – dokáže – napr. zjesť chrobáka, ukradnúť niečo v obchode .... Imponuje im odvaha a sebadôvera, čo vedie k tendencii „vyťahovať“ sa pred ostatnými.
 
Čo môžete s dieťaťom robiť?

Najvhodnejšie sú ešte stále stolové a spoločenské hry, karty, hry podporujúce logické myslenie – s deťmi, keďže sa radi učia novým spôsobom môžeme hrať rôzne nové hry, ktoré ich učíme – v kartách faraón, sedmu, žolíka. Stolové hry – dostihy, monopoly...

Prevažujú hry, ktoré majú skupinový charakter – hry v skupinkách a ktoré by boli založené už nielen na náhode, ale nútili by dieťa rozmýšľať a kombinovať navzájom rôzne prvky.

Počítač a televízia získavajú stále väčšiu pozornosť a sú stále viac atraktívnejšie – veď rozhovory typu …a tú hru si už hral a ako...., alebo videl si? Rodičia sa stále častejšie potýkajú s požiadavkou detí mať lepšie, výkonnejšie, s takými a takými parametrami .... a tiež mobil – veď v škole ho už majú všetci. Opäť platí zásada – riadiť sa tým, čo považujete pre svoje dieťa za dobré.

Ak sa jedná o počítačové hry, ako rodičia musíte vedieť aká je to hra, o čo v nej ide a či nie je príliš agresívna. Nenechajte sa odradiť – si taká nemoderná a nerozumieš tomu. Niektoré z hier „určených“ pre deti sú plné krvi a strieľania .... Rovnaká zásada platí aj pre televízne programy. Je dobré vedieť aké rozprávky a programy vaše dieťa sleduje aby ste vedeli, aký to bude mať dopad na jeho vývin. Mnohé súčasné televízne seriály a rozprávky totiž skresľujú pohľad dieťaťa – získava pocit, že to všetko, čo tam dokážu ich hrdinovia môžu robiť aj oni v skutočnosti. Nedokážu domyslieť dôsledky svojho počínania.

Zapájajte svoje dieťa do chodu vašej domácnosti.
Nenechajte sa odradiť znechutením svojho dieťaťa a nepodľahnite svojmu nutkaniu – veď ja to spravím rýchlejšie. Čím viac sa bude dieťa podieľať na činnostiach v domácnosti – tým viac príležitosti máte stráviť spolu čas, ktorý môžete využiť na rozhovor. Veď upratovanie, či príprava jedla rozdelené na malé kroky môže byť aj cestou za dobrodružstvom. Aj najnudnejšie a najotravnejšie činnosti podané pútavou formou sa zdajú byť príťažlivé.

Dieťa má aj naďalej vykonávať tie činnosti, ktoré malo na starosti, prípadne ak má mladšieho súrodenca ten by mal prevziať jeho povinnosti a starší by mal dostať nejaké iné „zodpovednejšie“. Aj takýmto spôsobom budujeme v deťoch ich zodpovednosť a sebahodnotenie.

Rovnako by v tomto veku malo byť dieťa schopné ísť samé nakúpiť niekde blízko do obchodu. Malo by tiež vedieť samé narábať s peniazmi a poznať ich hodnotu.
Je to tiež správny čas na to, aby sa dieťa naučilo hospodáriť so svojím majetkom. Určiť dieťaťu vreckové a dohodnúť sa, ktorú časť má na čo použiť. Niečo by malo mať len tak na míňanie a niečo by malo mať, aby si mohlo kúpiť maličkosti, ktoré potrebuje. Výška vreckového by nemala byť príliš vysoká a tiež by sa mali v rodine dodržiavať pravidlá, ktoré sa dohodnú. Dieťa sa učí hospodáriť, spoznáva na „vlastnej koži“ hodnotu peňazí a hodnotu vecí, ktoré chce. Učí sa plánovať do budúcnosti – ak si chce napr. kúpiť niečo väčšie.


Knihy
Knihy majú mať dôležitú úlohu v živote dieťaťa. Otvárajú mu dvere do poznania a tiež podnecujú rozvíjanie jeho fantázie. Na rozdiel od počítača, či televízie, ktoré sa zameriavajú najmä na zrakový a sluchový kanál a ponúkajú už hotové predstavy, knihy dávajú dieťaťu možnosť predstaviť si v hlavnej postave toho, koho chcú. Hrdinovia z kníh im umožňujú prežívať ich dobrodružstvá a prevteliť sa do nich. Tiež podporujú rozvíjanie slovnej zásoby a vyjadrovacích schopností dieťaťa.
Knihy by mali byť vybrané rodičmi primerane veku, schopnostiam a tiež záujmom dieťaťa. Je na rodičovi, aby podporoval záujem dieťaťa o knihy a čítanie. V tomto veku sa deti zaujímajú o dobrodružné príbehy, hľadajú knihy s výnimočnými hrdinami – so vzormi hodnými nasledovania. Ale veľmi radi listujú aj v rôznych encyklopédiách, lexikónoch.

Rozvíjanie kreativity a fantázie dieťaťa...
Na rozdiel od predchádzajúcich období má dieťa teraz potrebu vytvárať nové veci a vidieť, čo vytvorilo. Preto ho môžu zaujať rôzne modelárske činnosti – stavanie lietadiel, lodí, áut, či vytváranie modelov dedín a miest. Trpezlivosť dieťaťa je už väčšia a preto nie je potrebné, aby ukončilo svoju činnosť rýchlo a videlo výsledok.
Výroba ručného papiera, príprava a vyzdobovanie bytu pri rôznych príležitostiach – Veľká noc, Vianoce, narodeniny ... origami, kirigami, modelovanie, práca s rýchlotvrdnúcou hmotou ... to všetko sú činnosti, ktoré deti bavia a robia ich veľmi rady.

Chlapci tiež ešte nie sú tak „starí“, aby sa nezahrali s autíčkami, keď si predtým z rôznych stavebníc postavia k tomu cesty, či prípadne zorganizujú bitku medzi indiánmi a kovbojmi alebo inými znepriatelenými tábormi. Dievčatá ešte stále rady obliekajú, prezliekajú a starajú sa o svoje bábiky, ale tiež ak majú možnosť veľmi rady šijú nové veci pre ne.

„Akože“ hry
V tomto období sa u detí formujú základy a fantázie o budúcom povolaní – čím a kým budem. Jedná sa zatiaľ len o povolania, ktoré sú pre deti atraktívne a rozhodujú sa pre ne, bez zhodnotenia svojich schopností a možností. V závislosti od toho sa odvíjajú aj mnohé detské hry, ktoré sú spojené s prezliekaním a upravovaním prostredia.

Spoločné aktivity.
Venujte pozornosť tomu, čo vám vaše dieťa hovorí. Dnešná uponáhľaná doba nám poskytuje len veľmi málo príležitostí na to, aby sme boli spolu ako rodina. Ak tieto príležitosti máte nepremárnite ich zbytočnosťami. Podnikajte spoločne výlety, vychádzky a prieskumné cesty na ktorých pre vás nebude existovať nič dôležitejšie ako vy – rodina – navzájom. Vypnite mobily a nenechajte sa rušiť nikým a ničím. Kráti sa čas takýchto spoločných aktivít s dieťaťom, čo chvíľa už nebude chcieť tráviť svoj čas s vami, ale so svojimi kamarátmi. A práve tento spoločne strávený čas vám poskytuje príležitosť posilňovať spoločné puto medzi vami a dieťaťom, aby vedelo, že keď bude potrebovať budete mu na blízku. A tiež ho učíte – vlastným príkladom – o tom, ako funguje a má fungovať rodina, aké sú vzťahy medzi rodičmi navzájom a rodičmi a deťmi. Odtiaľ si dieťa berie vzory pre svoju vlastnú rodinu.

 Nezabudnite:
Výchovou a vlastným príkladom neovplyvňujete len svoje dieťa, ale vytvárate podmienky a príležitosti aj pre svojich vnukov a pravnukov. Tak ako vás ovplyvnilo správanie vašich rodičov a nesiete si ich v sebe tak si ponesie vaše dieťa vás.