Chorá Emka pomáha nepočujúcim rodičom
Emka je 13-ročné dievčatko, ktoré za svojou ochotou a veľké srdce získala ocenenie za pomoc nepočujúcim rodičom. CENA ĽUDIA ĽUĎOM.sk je v správnych rukách. Veď posúďte...
Ocenenie za láskyplnú pomoc nepočujúcim rodičom
Ema Jalčová
ZŠ pri zdravotníckom zariadení, Nám. L. Svobodu 4, Banská Bystrica
Volám sa Emka a mám 13 rokov. Moji rodičia sú obaja nepočujúci. Keďže posunkovú reč v našej krajine málokto ovláda, často pomáham mojim rodičom s tlmočením. A tých situácií je v bežnom živote strašne veľa. Posunkovú reč ma naučila moja mamka, ešte keď som bola úplne malá. A tak odmalička fungujem ako tlmočníčka v našej rodine.
Našťastie mám aj krstnú mamu, ktorá tiež ovláda posunkovú reč, tak teraz, keď som vážne chorá a mamka býva často v nemocnici so mnou, pomáha ocinovi s tlmočením ona. V živote je mnoho situácií, v ktorých je potrebné mojim rodičom pomôcť. Chodievam s nimi na úrady vybavovať rôzne potvrdenia, niekedy musím s nimi ísť aj do práce.
Keď sme mali v škole rodičovské združenie, aj tam som musela s mamkou ísť a prekladať jej všetko, čo pani učiteľka rozprávala. Pomáham aj pri nakupovaní, aj pri vybavovaní reklamácií. Keď sa mamka potrebuje objednať alebo preobjednať k lekárovi, je mojou úlohou telefonicky to vybaviť.
Silný okamih: Chlapec s Downovým syndrómom prvýkrát drží bábätko
Emka je onkologický pacient a mamke tlmočí do posunkovej reči lekársky postup jej liečby
Aj teraz v nemocnici musím mamke prekladať všetko, čo hovoria lekári. Od rôznych vyšetrení cez ob-jednávanie na kontroly až po dávkovanie liekov. A nie je to jednoduché tlmočenie, pretože sa dozvedám všetko, čo sa týka mojej onkologickej diagnózy, otvorene a priamo od lekárov. Často má tieto informácie zaskočia, potrebujem ich sama spracovať, ale nie je čas na plač, lebo mamka čaká na moje ruky a tlmočenie... A tak spolu bojujeme už rok v nemocnici s mojou chorobou a jej hendikepom.
Od malička som pre mojich rodičov ako taký spojovník medzi svetom nepočujúcich a svetom zdravých. Beriem to s nadhľadom, som rada, že im môžem takto pomáhať. Mám pocit, že tým, že sú naši na mňa odkázaní, máme medzi sebou akési silnejšie puto ako v bežných rodinách.
List napísala a skutok vykonala Ema Jalčová, v šk. roku 2017/2018 žiačka 7. triedy, ZŠ pri zdra-votníckom zariadení, Nám. L. Svobodu 4, Banská Bystrica
Zdroj: www.detskycin.sk
Detský čin roka: Maxim je chlapec s veľkým srdcom