Budem škôlkar...

6.1.2011 v kategórii Dieťa, autor Martina Schmidová, foto: istockphoto.com

Nielen deti, ale aj rodičia majú čudný pocit niekde v „žalúdku“, ak naša ratolesť ide prvýkrát do materskej školy.

Ak je niečo prvýkrát, je to niečo nové, nepreskúmané, a my nevieme, či sa naše podvedomie bojí alebo teší. Nielen deti, ale aj rodičia majú čudný pocit niekde v „žalúdku“, ak naša ratolesť ide prvýkrát do materskej školy.

Ešte pred samotným nástupom dieťaťa do materskej školy je potrebné dieťa zapísať. Ide o mesiac február (niekedy je zápis v januári alebo až v marci), a najlepšie by bolo zobrať dieťa na zápis s vami, aby ste si obaja obzreli škôlku v celej kráse. Niektorí rodičia si najprv obehnú viac materských škôl, aby zistili situáciu a možnosti tej-ktorej MŠ. Ale ak už máte škôlku vybratú a je to vo vašich možnostiach, zoberte dieťa zo sebou na zápis alebo na tzv. dni rodičov. Deň rodičov pripravujú niektoré materské školy, aby mali rodičia možnosť vidieť celodennú prácu učiteľky a detí.

Ale prečo ťahať dieťa do škôlky skôr než v septembri? Spolu si všimnete hračky, učiteľky, skrinky v šatni a pod. a celý čas od zápisu do nástupu sa môžete s dieťaťom doma o škôlke rozprávať. Vy si oprášite vaše matné spomienky na MŠ a dieťa bude cítiť bezpečie, že viete, ako to v triede chodí, že sa v škôlke obeduje ako doma, aj spinkať sa chodí... môžete sa spolu hrávať na škôlku doma, pozorovať deti pri vychádzke alebo obdivovať spoločné hry škôlkarov vonku, a tým motivovať dieťa k tomu, aby sa tešilo, že bude chodiť do škôlky, že sa naučí veľa nových vecí, že bude mať možnosť hrať sa s viacerými hračkami a že bude s deťmi.

Sú dva prístupy k tomu, ako „dávať“ dieťa do materskej školy. Prvý vychádza z toho, že najlepšie je nechať dieťa skočiť do nového rovnými nohami. To znamená, jednoducho odviesť dieťa do škôlky, rozlúčiť sa, pripomenúť, že prídete, keď bude čas ísť domov, otočiť sa na podpätku a ísť do práce. Aj to je jedna zo psychologických možností. Veď naše generácie chodili dokonca už do jasieľ, a nikdy nám nenapadlo, že by sa dalo ísť na obed alebo skôr domov. Bola to naša prvá skúsenosť s tým, ako funguje svet bez mamy. Neublížilo nám to ani na kráse, ani na psychike. Jednoducho nám bolo povedané, že to bude fungovať tak (z domu do škôlky, mama do roboty a po obede, keď sa vyspím a pohrám, príde mama pre mňa).

Druhým možným prístupom je vyskúšať jeden až dva týždne dávať dieťa do škôlky len „na skúšku“. Pred obedom alebo tesne po obede si príde rodič dieťa vyzdvihnúť. Podľa mojich skúseností sú oba prístupy správne, ale považovala by som ich za hranice, ktoré určujú začiatok a koniec. Nepoviem vám presne, čo máte urobiť, lebo to v prvom rade záleží na celkovom výchovnom zložení celej rodiny, na individualite dieťaťa, na vzťahu matka – dieťa a na predpríprave.

Mám len niekoľko rád:

  • Nenechávajte si oboznámenie dieťaťa s novou situáciou na poslednú chvíľu, neoznámte mu dva – tri dni pred nástupom, že bude chodiť niekam do škôlky, kým vy budete chodiť do práce. Ani dovolenku či prázdniny neplánujete večer pred odchodom.
  • Ak sa dieťa vonku pýta na rozdiely medzi deťmi (malé bábätká, veľké deti...), vždy hovorte štýlom – tieto deti sú veľké a chodia do školy, tie, čo stretávame na ihrisku, chodia do škôlky, a tie mladé slečny na zastávke chodia tiež do školy. Tety a ujovia chodia do práce... – materská škola, základná škola, zamestnanie – ono samo bude potom prejavovať potrebu niekam chodiť, a ak správne pochopilo „malých a veľkých“, samo sa zaradí medzi škôlkarov.
  • Pri vykonávaní niektorých činností doma môžete tiež nadviazať na tému škôlka. Pri obliekaní môžete podotknúť: „Aj deti v škôlke si dávajú bundu, keď idú von.“ „Ako krásne si sa obliekol, veď ty si šikovný ako škôlkar.“
  • Ak je škôlka, ktorú bude vaše dieťa navštevovať vo vašom blízkom okolí, môžete ísť za deťmi, keď sú vonku na ihrisku, a nechať vášho drobca chvíľu sa s nimi hrať.
  • Spolu s ním nakupujte veci do škôlky, ako sú prezuvky, pyžamo... a hovorte o tom, že tieto vecičky bude nosiť, keď bude škôlkar.
  • Najjednoduchšie je, ak máte to šťastie, že mu vo vašom okolí nájdete rovesníka, s ktorým sa bude cez prázdniny hrávať a potom navštevovať MŠ. Alebo ak má staršieho súrodenca, ktorý MŠ navštevuje alebo navštevoval.
  • Nezabudnite, že dieťa si do dobrej materskej školy môže priniesť svoju obľúbenú hračku, talizman alebo malý vankúšik na spanie. Môžete sa dohodnúť, že bábika alebo autíčko budú čakať v skrinke, aby dieťa cítilo, že v škôlke nie je úplne samo. Alebo si macka prinesie do postieľky a budú po obede spolu spinkať.
  • Na prvé dni nástupu si podľa možností vybavte voľno z práce alebo sa dohodnite, že podľa potreby dieťaťa budete k dispozícii. Dieťa by malo cítiť, že ak by nastal v škôlke problém, dokážete prísť pre neho. Niektorí rodičia si myslia, že dohoda o tom, že napríklad prvé dva týždne budú chodiť pre dieťa hneď po obede, je dobrá. Možno u malého percenta detí to pomáha, ale z vlastných skúseností učiteľky v MŠ viem, že to nie je až taký dobrý nápad. Rodič si myslí, že tým dieťaťu zabezpečí istotu, ale deti to chápu ako istý druh protekcie, a neskôr sú sklamané, keď budú v škôlke ostávať aj popoludní, a trucovito sa budú dožadovať opätovného skrátenia návštevy v MŠ.
  • Najlepšie je učiť dieťa pripravovať si večer veci na druhý deň. Ak sa už pri vstupe do materskej školy dieťa naučí tento rituál, nebude mať problém s prípravou školskej tašky. A ďalšia výhoda je v tom, že sa vyhnete rannému zhonu. Ak ráno zdesene pobehujete po byte, hľadáte veci na oblečenie a kričíte, že nestíhate, dieťa si môže vašu nervozitu pripísať jeho chodeniu do škôlky a bude si namýšľať, že kvôli tomu, že chodí do MŠ, mamina nič nestíha. Takže miesto ranného pobehovania po byte si spolu pokojne pozrite správy o počasí a vyberte oblečenie, ktoré si vopred nachystáte. Skrátite tak rannú prípravu o niekoľko minút a obaja budete pokojnejší.
  • Všetko, čo je v živote „prvýkrát“, je samo o sebe zaujímavé i nezabudnuteľné. Za našich čias sa v prvý školský deň nosili učiteľke kvety ako prejav radosti z novej spolupráce a na oslavu nového začiatku. Pre deti je učiteľka druhá mama a viesť ich k slušnosti a citlivosti vôbec nie je zastarané. Nemusí to byť kvet, pokojne stačí nakreslený obrázok pre pani učiteľku. Dieťaťu tento deň taká drobnosť ozvláštni a bude cítiť s učiteľkou isté priateľskejšie postavenie.
  • Nezabudnite nikdy na raňajky. Deti, ktoré ráno nehodia nič do bruška, nemajú náladu hrať sa, boja sa, že budú ostatní počuť, ako im škvŕka v bruchu, a len čakajú, kedy bude desiata.
  • Ak má dieťa niečo do MŠ priniesť, napríklad na pracovnú výchovu, alebo ste mali doma oprať pyžamu či návliečky na posteľ, prosím, v mene všetkých detí, nezabudnite! Napíšte si to veľkými písmenami na lístok na vchodové dvere, aby ste nezabudli. Niektoré deti berú návštevu MŠ naozaj vážne a ak niečo zabudnú, cítia sa v kolektíve veľmi nepríjemne.
  • Podľa vašich možností v zamestnaní zariaďte, aby vaše dieťa nebolo v škôlke od jej ranného otvorenia do „záverečnej“. Nebodaj budete stáť pred dverami ešte skôr,
    než otvoria, alebo vám dieťa dovedú domov s tým, že MŠ už je pol hodiny zatvorená.
  • Nedávajte dieťaťu zámienky na to, aby nemalo rado učiteľku alebo deti v škôlke. Doma nekomentujte pred dieťaťom výchovné metódy učiteliek. Ak nie ste spokojná s metódami alebo prácou učiteľky, pokojne sa s ňou o tom porozprávajte. Občas sa nájdu aj mamičky, ktoré trochu žiarlia na pani učiteľku, pretože ju ich drobec stále ospevuje. Šikovná učiteľka, ktorá to s deťmi vie a dáva im najavo svoju lásku, určite nie je dôvodom na žiarlivosť či podobný pocit, práve naopak – mali by ste byť rada, že počas vašej neprítomnosti má vaše dieťa v nej „druhú mamu“. Tú skutočnú mamu má iba jednu – a ono to veľmi dobre vie...
  • Prejavujte záujem o dianie v škôlke – pýtajte sa na hry alebo riekanky, ktoré sa naučilo, na kamarátov alebo si doma zaveste na chladničku obrázok, ktorý vám  nakreslilo. Ak je dieťa plné zážitkov, ktoré vám chce povedať, a vy naozaj, ale naozaj nemáte práve čas počúvať, poproste dieťa, aby vám zážitky nakreslilo, a potom pomenovalo a porozprávalo o nich. Zabijete tak dve muchy jednou ranou. Vy si zatiaľ spravíte nutnú prácu a dieťa pri obrázku nebude rozprávať tak dlho, ako keby vám to celé rozprávalo. Je to však pomoc len v nutnom prípade, nie riešenie na každý deň.
  • Materská škola nie je „odkladisko“ detí, ako si veľa rodičov myslí. Musíme si ako rodičia uvedomiť, že deti vzťahy a skúsenosti, ktoré získavajú v MŠ, berú oveľa vážnejšie než my zamestnanie. Pobyt v škôlke ich ovplyvňuje na celý život. V MŠ trávia deti väčšiu časť pracovného dňa, a preto by sme sa aj my mali snažiť brať ich „problémy“ vážnejšie, počúvať ich zážitky a pomáhať im zo všetkých síl, aby prežili šťastné chvíle v škôlke aj mimo nej.
  • Váš anjelik sa snaží kopírovať vaše správanie. Tak ako sa vy správate k spoločnosti, tak sa bude správať aj vaše dieťa. Snažte sa vždy dieťaťu hovoriť pravdu, „pekne“ sa správať a pri problémoch postupovať rozvážne a s nadhľadom. Veľa sa smejte a celý svet sa bude usmievať na vás. Veľa šťastia a krásne zážitky so vstupom vášho „drobca“ do sveta škôlkarov.

Aké sú vaše skúsenosti so škôlkou? Privyklo si vaše dieťa na kolektív rýchlo, alebo ešte aj teraz, po polroku, riešite občas slzy a nechuť drobca ráno vstať a kráčať medzi deti? Napíšte nám!