Spevák Tomáš Bezdeda je už dvojnásobným otcom: Som veľmi rád, že nám bolo dopriate mať mať deti. V dnešnej dobe to nie je samozrejmosť
K synovi Jakubovi pribudol v rodine Bezdedovcov Eliáš. Rodinke blahoželáme! S Tomášom sme sa porozprávali nielen o otcovstve.
Tomáš je so svojím chlapčenským šarmom príjemným spoločníkom. S manželstvom a rolou otca mu síce pribudla vráska zodpovednosti, ale stále je to ten Tomáš, ktorého si pamätáme z pred mnohých rokov v prvej Superstar. Niet sa čo čudovať, v krátkom čase sa Tošo oženil, narodilo sa mu prvé dieťa a po roku aj druhé.
Zdroj: Instagram Tomáš Bezdeda
„Vedeli sme, že chceme pre Jakubka súrodenca, aby sa spolu mohli hrať, pomáhať si a neskôr aj riešiť podobné veci v približne rovnakom veku. Preto som veľmi rád, že nám Boh doprial druhé dieťa. V dnešnej dobe to nie je samozrejmosť, a o to viac som vďačný ja a aj Ivanka,“ hovorí hrdo Tomáš.
Dominika Kavaschová: Mám pocit, že mi Maia odjakživa chýbala
Práca muzikanta nie je od-do, ide tam, kde je príležitosť, ako strážite svoj čas teraz, keď ste už otcom a manželom?
Je to niekedy ťažké byť tu aj tu. Leto bolo perné. Festivaly, akcie, rôzne podujatia, k tomu pracujem na novej pesničke a dokončujeme domček. Je toho dosť, ale Ivanka to má teraz ešte náročnejšie, keďže Jakubko je ešte malý, a s bruškom je veľa ťažkých vecí ešte ťažších. Snažím sa zosúladiť svoje povinnosti aspoň tak, že cestujem na koncerty na otočku, neprespávam mimo domu ani keď idem na východ, lebo chcem byť s rodinou. Trochu tým trpia hlasivky, keďže spánok mi chýba, ale snažím sa byť nápomocný.
Jakub má už jeden rok, prvé kroky, prvé slová, už je s ním zábava...
Kubo je parťák, je vnímavý, energický, veľa vecí povyberá, rozoberie, hrá sa so všetkým možným, len nie s hračkami. Hrám mu na gitare Mandarinku Darinku alebo Mira Jaroša a on sa pritom blázni. Všetko nové ho zaujíma, siahne aj po strunách na gitare, má blízko k muzike a veľmi sa mu to páči.
Spievali ste aj malému bábätku v brušku?
Skôr sa s ním rozprávam, ale určite vníma, čo sa deje okolo, takže už určite počulo aj môj spev.
Ivanka je mladé žieňa, je medzi vami viac ako desaťročný rozdiel, ako ju vnímate v roly mamy?
Je veľmi zodpovedná, trpezlivá, taká... plná lásky, a ja si vždy uvedomím, aký som šťastný, že sme rodina. Že máme Jakubka a pribudne ďalší syn. V týchto posledných týždňoch to má Ivanka už ťažšie, a často sa položartom sťažuje, že čo je na tehotenstve také krásne, keď hormóny skáču hore-dole, kríže bolia a bruško tlačí. Tak doma na túto tému aktuálne dosť diskutujeme.
Ale máte pochopenie?:)
To určite áno, každý muž by mal mať. Veď je to veľký zázrak.
Čakáte druhého chlapčeka, dve deti s malým vekovým rozdielom dajú zabrať, ste pripravení?
Na dieťa sa nedá úplne pripraviť. Príde a vy naskočíte za jazdy do toho vlaku. Čo príde, budeme vykrývať, ako hovorí môj dobrý kamarát René Štúr. Uvidíme, ako to zvládneme, ale už niečo vieme, niečo sme sa naučili, a tak to bude možno z tohto pohľadu ľahšie. Samozrejme, toho spánku bude ešte menej, ach, jaj....
Boli ste pri pôrode Jakubka a chystáte sa zopakovať si tento zážitok aj teraz?
Áno. Bol som pri pôrode prvorodeného syna a chcel by som byť aj pri druhom. Nedá sa to popísať, to treba zažiť, vidieť, byť tam so ženou. S Ivankou sme sa o tom rozprávali a chcela ma mať pri sebe a ja som za to veľmi rád. Akurát som bol pri Jakubkovi v strese, či to stihnem, keďže bola „sezóna“ a mal som plný diár.
Čo z vás otcovstvo vydolovalo?
Otcovstvo chlapa obmäkčí a na druhej strane posilní. Spraví z neho ešte väčšieho chlapa, nie z hľadiska ega, ale z hľadiska zodpovednosti. Už máte na starosti rodinu, deti, manželku. Ľudí, o ktorých sa treba postarať a zabezpečiť ich. Otcovstvo preverí chlapa, odhalí jeho slabiny. Zbaví ho lenivosti, ak mám hovoriť o sebe. Je to kombinácia nehy a zodpovednosti. U mňa to aspoň tak je.
Máte s Ivankou nejakú víziu, akých ľudí by ste chceli vychovať zo svojich detí?
Máme obaja šťastie, že naši rodičia žijú spolu. Dnes je taká rýchla doba, rozvodov je možno aj viac, ako sobášov. Nechcem to nejako hodnotiť, ale o to viac sme radi, že sú nám v tomto vzorom. Moji sú spolu takmer 40 rokov, a niekedy mama hovorí, že by si zaslúžila Nobelovu cenu za to, že to s mojím otcom vydržala tak dlho. Svokrovci rovnako, tvoríme dobrý tím. Chodíme spolu na výlety, na chatu, aj na dovolenku. Toto si veľmi vážim a chcel by som, aby moja rodina tiež takto držala spolu, pomáhala si a aby sme spolu zvládali aj ťažké veci. Aby sa chalani nerozhádali, lebo nič nie je horšie, ako keď sa súrodenci rozhádajú a začnú sa nenávidieť. Život je taký krátky, že raz to celé pominie a potom sa len človek bude pýtať, načo sa hádali, kvôli čomu? Kvôli peniazom? Samozrejme, keď ich má človek viac, môže mať luxusnejší a ľahší život, ale neviem, či aj krajší. Život nie je krásny kvôli peniazom. Ak má človek možnosť mať rodinu, to je vzácne a chcel by som, aby mali aj moji synovia dobré vzťahy medzi sebou a mali z toho takú radosť, ako ja.
Hovorili ste, že budete riešiť veci za pochodu, ale predsa len, čo vás možno desí ako rodiča alebo ako otca? Čoho sa bojíte?
Ako to povedať. Spoločnosť, v ktorej žijeme a v ktorej budú žiť aj moje deti tvoria ľudia, takže sa bojím ľudí, aby ju nepokazili. Keď som hral na istej benefičnej akcii na psychiatrii, jeden klient mi vravel, vy tam vonku máte psychiatriu, čo tam stvárate, vy ste ohrození, my sme tu izolovaní a spokojní. V podstate mal aj pravdu. To, čo sa „vonku“ deje, je niekedy nebezpečné. S Ivankou sa o tom rozprávali, ako to spraviť, aby boli naše deti boli odolné voči nástrahám, aby nepodľahli, aby boli dobrí ľudia. To chcú ale všetci rodičia.
Myslíte si, že ten mikrosvet, ktorý vytvárame ako rodičia pre naše deti, dokáže v nich vytvoriť dobrý základ a vytvoriť z nich správne hodnoty a zásady, ktoré sa prihlásia o slovo v krízových situáciách?
Úplne. Rodičia ovplyvňujú deti najviac. Ľudia ovplyvňujú ľudí, a preto je dôležité, aby sme deťom vložili do srdca to dobré,. Chceme byť príkladom, aby boli spravodliví, slušne vychovaní, aby sa nehanbili za seba... a aby robili dobré skutky, keď to mám tak jednoducho povedať.