Ako vzniká detská kresba
Detské kresby nám mnohokrát prezradia to, čo rodičia ani netušia a dieťa len ťažko vysvetlí slovami.
Najmladšia dcéra sa kamaráti s farbičkami. Niekedy si len tak čmára, inokedy nakreslí celú svoju rodinu. Rodičia jej výtvarným prácam nevenujú takmer žiadnu pozornosť. Detské kresby nám však mnohokrát prezradia to, čo rodičia ani netušia a dieťa len ťažko vysvetlí slovami.
Rodičia radi zamestnávajú svoje deti tým, že im dajú niečo nakresliť. Kreslenie je u detí najprv tzv. manipulačnou hrou. Dieťa sa rado bezcieľne pohráva s predmetmi a keď zistí, že niektorý z týchto predmetov môže zanechať v nejakej hmote stopu, stáva sa to pre neho zaujímavou činnosťou. Svojou kresbou dieťa rado vyrozpráva čo ho trápi, ale aj to, čo zažilo počas dňa. Kresbou dieťa komunikuje so svojim okolím. Z hľadiska kreslenia dieťa prechádza niekoľkými obdobiami:
1. Bezobsahová čmáranina
Dieťa začína kresliť približne po dovŕšení dvoch rokov. Jeho výtvory sú tzv. čmáraniny, ktoré vznikajú neuvedomeným pohybom ruky. Nájdeme ich v snehu, v piesku, ale občas aj na stene v obývačke. Dieťa nimi nechce nič povedať, ide len o zaujímavú činnosť, hru. Preto sa týmto výtvorom neprisudzuje žiadny význam. Ak dieťaťu dáte v tomto období malý výkres, netreba sa čudovať, že bude vo svojej kresbe pokračovať aj na stole. Pohyb rukou v tomto období riadi ramenný kĺb, a preto sa odporúča poskytnúť deťom čo najväčšie papiere či výkresy. Mali by vycítiť voľnosť, ktorá im dovoľuje naplno sa prejaviť.
2. Obsahová čmáranina (náhodný realizmus)
Pre toto obdobie je charakteristické, že dieťa postupne prechádza od bezobsahovej čmáraniny k obsahovej. Môžeme sledovať, že dieťa už dokáže ovládať čiary, ktoré kreslí. Prevládajú tu kruhové čmáranice, v ktorých sa už môže vyskytnúť nejaký reálny prvok. Dieťa už začína zapájať predstavivosť a dokáže pomenovať, čo nakreslilo. Nie je potrebné robiť rozruch, ak dieťa ten istý obrázok pomenuje viackrát iným názvom. Nie je ešte schopné rozlíšiť, čo sa dá a nedá zobraziť. Pohyby rukou sú ešte kŕčovité. Až v treťom roku sa dieťa naučí správne držať ceruzku.
3. Prechod k obsahovej kresbe
Toto obdobie môže niekedy trvať veľmi dlho. Dieťa už viac ovláda svoju ruku a čiary sa tak často neprekrývajú. Začínajú sa tu kombinovať vodorovné a zvislé čiary, môžu sa vyskytnúť pravé uhly a ovály. Dieťa zvykne svoju kresbu pomenovať ešte počas tvorby. Často mení svoj zámer. Rozvíja svoju predstavivosť, a tak sa stáva, že jeho náhodná kresba dostáva zaujímavé pomenovanie.
4. Obsahová kresba
Táto kresba je charakteristická pre predškolský a mladší školský vek. Ak dieťa dostane konkrétnu úlohu, dokáže ju výtvarne uchopiť. Často vám dokáže už pred začatím práce povedať, čo bude kresliť. Toto obdobie sa dá ďalej rozdeliť na dve štádia:
a) naivný realizmus – dieťa nekopíruje skutočnosť, ale kreslí to, čo si pamätá, čo má v predstavách. Vyskytujú sa tu jeho spomienky na nejaké udalosti, zážitky. Postupne spája do svojej kresby to, čo vidí, s tým, čo má v predstave. Avšak zaujímavé je to, že dieťa kreslí hlavne to, čo je pre neho dôležité, k čomu má citový vzťah. Nezvykne zobrazovať celé objekty, ale len to, čo je pre ne charakteristické, nápadité. Stáva sa však, že dieťa niektoré dôležité detaily vynechá a nevenuje pozornosť ani správnym proporciám. Pes môže byť dokonca väčší ako váš dom. Výnimkou nie je ani to, že cez steny domu je vidieť, ako otec číta noviny. V tomto období deti kreslia veľa, a preto ak dieťa nechce kresliť vôbec, môže to signalizovať napríklad nedostatok sebadôvery, alebo neschopnosť sústrediť sa na určitú činnosť. Rodičia by nemali dieťaťu poskytovať žiadny model (predlohu), podľa ktorého by malo kresliť. Dieťa túto úlohu nezvládne, lebo ešte nie je realista.
b) vizuálny realizmus – v mladšom školskom veku dieťa už dokáže vnímať priestor a čas. Rozvíja sa logické myslenie, na čom má najväčší podiel hlavne škola. Dieťa už dostáva pokyny a začína sa riadiť určitými pravidlami. Začína kresliť skutočnosť, teda to, čo vidí. Neznamená to však, že nepoužíva aj predstavivosť. Dokáže už kresliť aj podľa predlohy. Škola ho podnecuje, aby začal kresliť vzťahy a deje. Detská kresba sa tak stáva situačnou, živou a zábavnou. Zdokonaľujú sa proporcie a detaily. V tomto období sa taktiež stáva, že záujem o kresbu upadá. Dieťa sa viac zaujíma o okolitý svet, prestáva kresliť pre svoju potrebu. Na vine môže byť aj jeho obmedzovanie v tvorbe, ak nemôže naplno zapájať svoju fantáziu. Dieťa si tiež často namýšľa, že jednoducho na to nemá a začína podceňovať svoju tvorbu. Práve v škole pri porovnávaní prác medzi spolužiakmi si dieťa uvedomí svoje nedostatky a môže to narušiť jeho vzťah k výtvarnej činnosti.
Charakteristické znaky pre obsahovú kresbu:
- dieťa nedokáže hneď zachytiť všetky znaky postavy, dopracuje sa k tomu postupne
- približne v šiestom roku dieťa už zachytí na postave aj vlasy a uši
- v siedmom roku dieťa vie zobraziť krk a ruky sú už na správnom mieste
- v ôsmom roku sa objavuje aj profil postavy, ale nie ešte dokonalý
- keď dieťa dosiahne deväť rokov, skúša už zobraziť postavu v pohybe a dopĺňa ju rôznymi
detailmi (oblečenie, šperky...)
- dieťa často zobrazuje stromy v akejkoľvek podobe, ale robí mu ešte problém napojenie
konárov na kmeň
- deti kreslia radi dopravné prostriedky – upúta ich všetko, čo sa pohybuje
- dieťa sa snaží nakresliť čo najviac prvkov na jednej ploche bez logickej súvislosti
- veciam a zvieratám deti dávajú ľudskú podobu, prenášajú vlastnosti (personifikácia)
- dieťa oblieka zvieratá, alebo ich zobrazuje na dvoch nohách
- tvarové deformácie môžu byť spôsobené svalovou koordináciu, alebo dieťa ešte nemá
osvojené kresliarske zručnosti
- v predškolskom veku sa dieťa vyhýba prekrývaniu predmetov, radí ich vedľa seba
- viacpohľadovosť – dieťa zobrazí predmet naraz zo všetkých strán
- dieťa považuje dolný okraj papiera za zem, na ktorej sú usporiadané všetky prvky
- dieťa zobrazuje aj štvrtý priestor (čas) – na jednej ploche často zobrazí niekoľko dejov
- zobrazovací automatizmus znamená, že dieťa často opakuje jeden prvok, niekedy aj na
jednej kresbe - týmto opakovaním si dieťa zdokonaľuje nové zručnosti
- ak dieťa príliš dlho zotrvá pri automatizme, môže to znamenať duševnú pasivitu, psychickú
chorobu, alebo vývinovú chybu
- deti používajú farby na základe predstavivosti, obľubujú čisté, jasné farby, ale záleži to aj od
ich psychického stavu
Čo môže alebo nemusí znamenať detská kresba:
- dieťa kreslí osoby také veľké, aký význam im pripisuje
- nápadne veľká postava môže vyvolávať buď veľký význam, alebo strach a žiarlivosť
- rozmaznané deti kreslia seba ako najväčšieho
- postava veľmi malá môže byť pre dieťa najmenej dôležitá
- ak dieťa nakreslí seba ako najmenšieho, cíti sa odmietané, izolované, nevypočuté
- ak sa na obrázku osoby držia za ruku, značí to harmonický vzťah
- ak dieťa zobrazí ideálnu situáciu, napr. v rodine, nemusí ísť o skutočnosť, ale o želanie
- ak na obrázku chýba člen rodiny (súrodenec), dieťa naňho žiarli alebo je ním šikanované
- ak dieťa vynechá člena rodiny, môže to znamenať aj jeho odmietanie, averziu
- častá neprítomnosť vynechaného člena v rodine spôsobí, že dieťa ho preto nezobrazí
- ak je matka na obrázku väčšia ako otec, značí to jej dominantné postavenie v rodine
- osoby otočené chrbtom k dieťaťu sú pre neho cudzie, alebo ich nemá rado
- ak si dieťa s niekým nerozumie, alebo s ním nevie komunikovať, vynechá mu ústa alebo uši
- ak je nejaká osoba podrobne zobrazená, dieťa ju vníma ako autoritu, alebo obľúbenú
Analýzou detskej kresby sa zaoberajú psychológovia, ale aj učitelia, ktorí to využívajú ako dobrý zdroj na poznanie žiaka. Rodičia by teda nemali robiť závery na základe jednej kresby, ale obrátiť sa na odborníkov, ktorí analyzujú detskú kresbu podľa rôznych štandardizovaných testov, ale i neštandardizovaných metodických postupov.
5. Kríza v detskom výtvarnom prejave
Typické pre túto krízu je obdobie puberty, keď dieťa stráca záujem o výtvarný prejav. Nepotrebuje na vyjadrovanie kresbu, lebo má už dostatočnú slovnú zásobu. Vo výtvarnom prejave sa už menej uplatňuje fantázia. Dieťa si už viac uvedomuje svoje nedostatky, nevie zvládnuť perspektívu a anatómiu človeka. Často sa za svoje výtvory hanbí a skrýva ich. Stáva sa, že niektorí v tomto období prestanú kresliť úplne, alebo u nich záujem naopak vzrastie a venujú sa tejto činnosti aj popri škole. Ak rodičia zistia, že má ich dieťa talent, je dobré, ak ho začnú aj primerane rozvíjať.
Rada na záver: Je dobré, ak svojim deťom už na začiatku jeho výtvarného prejavu vyrobíte nástenku na dobre viditeľnom mieste. Kresby môžete tiež pripevniť na chladničku. Dieťa nadobudne pocit, že jeho výtvor má pre vás význam a vaša pochvala mu zvýši sebavedomie. Nebude sa hanbiť a začne slobodne tvoriť aj v iných oblastiach.