Od rozprávky k múdrosti

Mám šťastie na skvelých rodičov, ktorí mi ako dieťaťu často otvárali magický svet, v ktorom dobro víťazí a zlo býva potrestané. Milujem rozprávky. Rada ich čítam, ešte radšej počúvam. Teraz, keď mám vlastnú dcéru, snažím sa ju zoznamovať s knihou. Pár ich padlo za obeť, ale aspoň moje dieťa vie, že keď sa číta, treba obracať stránky. Keď je na stránke obrázok, treba ho okomentovať. Neskôr, keď môj jedenásťmesačný drobček podrastie a bude rozpoznávať písmenká, nadobudne naše čítanie iný rozmer. Teším sa na to.

Čo je na obrázku?

Detské knihy sú vďačnou formou a spôsobom zábavy. Sú prispôsobené veku a teda aj vnímaniu dieťaťa materiálom i obsahom. Pre tých najmenších sú na trhu rôzne leporelá, knihy do vody a podobne. Prostredníctvom nich sa zoznamuje s farbami, tvarmi, prípadne aj zvukmi. Interaktívnych kníh pre deti je na trhu dosť. Nútia ich premýšľať a rozvíjať zmysly ako sú dotyk, sluch, zrak. Deti milujú spoločné čítanie, respektíve prezeranie obrázkov s komentármi, čo je na nich. Rozprávanie by malo byť bohaté na opisy toho, čo vidí. Deti v rannom veku majú radi mamičkin hlas. Na dlhé rozprávky majú však malé detičky do troch rokov ešte čas. Viac ich zabavia rôzne riekanky, rýmovačky, básničky, kratučké príbehy o tom, čo sa deje na obrázku. Reagujú na zmenu hlasu, napríklad pri napodobňovaní reči zvierat postavičiek. Obrázky pomáhajú rozširovať slovnú zásobu a naučia dieťa chápať symbolicky stvárnené predmety. Pochopí, že psík na obrázku a to, čo na neho šteká u suseda za bránou, je tá istá vec, respektíve zviera.

Mami, prečítaj mi rozprávku

Predčítavanie rozprávok rozvíja u detí jazyk, myslenie aj schopnosť sústrediť sa. Deti od štvrtého do ôsmeho roku sú najvhodnejšími poslucháčmi už dlhších klasických rozprávok. V tomto veku sa najviac rozvíri ich fantázia. Veria na princezné, drakov, víly a strašidlá. Vnímajú šuchy a ruchy v izbičke ako čudný a prapodivný svet. Hovoríme tomu aj magické myslenie. Dieťa rozprávku prežíva. Stotožňuje sa s hrdinom príbehu. Či už s princeznou, ktorú uniesol zlý drak, alebo s rytierom, ktorý ju oslobodí. Už v tomto veku sa na základe podaného príbehu učí rozlišovať dobré a zlé vlastnosti. Rozvíja sa ich slovná zásoba o slovíčka, ktoré v bežnej komunikácii nepoužíva (ako napríklad kňažná, hradné chodby, rytier. Zoznamuje sa s významom slov ako sú závisť, nenávisť, odhodlanosť, láska, trpezlivosť a pod.)

Rozprávanie rozprávok alebo vymyslených príbehov (ktorých hrdina je podobný vášmu drobcovi ) je interaktívne. Sledujte, ako dieťa reaguje na to, čo sa v príbehu deje, ktorá časť ho zaujala a naopak. Využívajte mimiku tváre a moduláciu hlasu na zdôraznenie emócii. Dieťa vás sleduje a svojimi otázkami nám môže napríklad aj pomôcť dotvoriť príbeh. Rozprávka má jednu veľkú devízu – dobro vždy víťazí nad zlom. Prostredníctvom nej sa dieťa učí obrazotvornosti, kopíruje vzorce morálneho správania sa, vie, že za dobrú vec treba bojovať a musí prekonávať strach. Aké vzory nasaje do siedmich rokov, také v sebe nájde, keď sa bude vyrovnávať s rozporuplnými emóciami v puberte. Deti, ktorým sa číta, budú knihy vyhľadávať aj v dospelosti.

Čítam sám

Ak svojmu zlatíčku dáte dobré základy a príklad, je veľmi pravdepodobné, že si k čítaniu vybuduje pozitívny postoj a neskôr aj sám rád siahne po knihách. S ich výberom mu môžete pomôcť, prípadne ho zobrať do knižnice, aby si vybral knihu, ktorá ho zaujme. Podporujte ho v čítaní rozprávaním sa o obsahu toho, čo prečítal. Stáva sa, že si obľúbi jednu, dve knihy, ku ktorým sa neustále vracia. Stotožňuje sa v nich s príbehom alebo s postavou a prostredníctvom prečítaného, rieši aj svoje problémy. Čítajte s deťmi nahlas až do desiatich rokov. Citlivo opravujte chyby vo výslovnosti jednotlivých slovíčok a hlások. Trpezlivo vysvetľujte, ak natrafíte na slovo, ktorému dieťa nerozumie.

Knihy, po ktorých siahajú dnešné deti sú možno trochu iné, ako klasické rozprávkové príbehy, legendy a poviedky, na ktorých sme vyrastali my. Ich noví hrdinovia sú z rôznych iných svetov. Aby ste vedeli, čo zaujíma vaše dieťa, je ideálne, ak si jeho obľúbenú knihu prečítate aj vy. Môžete sa potom o nej porozprávať, prípadne povedať svoje výhrady a vypočuť si jeho obhajobu. Nemusí sa z vás stať milovník upírskych dobrodružstiev, môžete mu „na oplátku“ ponúknuť na čítanie knihu, ktorú ste mu vybrali vy. Výskumy potvrdili, že deti, ktoré radi čítajú, sú lepší žiaci. Rýchlejšie pochopia text, majú lepší pravopis a slovnú zásobu. Prelúskaním viacerých kníh sa im postupne rozširuje počet slovíčok, s ktorými sa dostávajú do kontaktu a „do oka“ sa im dostane správny tvar slova. Lepšie si vedia pri diktátoch vybaviť, či majú v tom prípade napísať mäkké i alebo ypsilon.

Nie je nič zvláštne na tom, ak si už aj dieťa, ktoré vie čítať stále vyžaduje rozprávku na dobrú noc od rodičov. Patrí to k príjemným rodinným večerným rituálom a nie je dôvod, aby ste ich menili. Dieťa, ktoré sa pred tým malo možnosť vžívať do rozprávkového sveta a príbehov, bude svoju pozornosť obracať na okolitý svet. Je prirodzene empatické. Ak ste svoje deti naučili čítať knihy, je to vynikajúca investícia do ich budúcnosti.