Bábätko a lozenie: Na kolená, pozor, štart!

Mgr. Jarmila Hýroššová | 21. júl 2019
lozenie babo dieta lezie

Nepreskočte fázu lozenia! Je veľmi dôležitá pre neskorší vývoj dieťatka. Ako ho motivovať?

Deväťmesačný Jakub sa hrá s ockom na psíka. Obaja sú v polohe „na štyroch“, štekajú a vrtia zadočkom. Náhle do tej doby nelezúci Jakub zdvihne kolienko a posunie ho dopredu z parkiet smerom na koberec. Trochu zabalansuje, ale udrží rovnováhu. Podobne posunie i ruky, najskôr jednu, potom druhú. A znovu. Práve objavil lozenie po štyroch. Najskôr ide len o centimetre, ktoré chlapček na svojich končatinách prekoná. Doterajšie plazenie po brušku by bolo rýchlejšie. Ale nevzdáva sa a pokrok na seba nenecháva dlho čakať.

Čo je to za hru?

„Hlavne, že idem vpred. Je úplne jedno ako.“

To je motto všetkých bábätiek, ktoré sa chcú vydať na cestu objavovania po byte. Je až fascinujúce prizerať sa, s akou energiou a fantáziou sa deti púšťajú do náročnej úlohy, len aby sa pohli vpred. Dieťa sa skúša akýmkoľvek spôsobom dostať sa z miesta, a to s takou silou, ktorá vás pravdepodobne prekvapí. Plazí sa dopredu a dozadu, v sede či polosede sa posúva zadočkom po podlahe, „váľa sudy“ (otáča sa okolo svojej osi) cez celú miestnosť. Byt mu ponúka veľa možností, aby objavilo vždy niečo nové a zaujímavé.

Spravidla v ôsmich až deviatich mesiacoch (niektoré skôr, iné neskôr) začínajú deti loziť – je to dôležitý krok v ich vývine. Lozenie podporuje vývin motoriky, trénuje kĺby a svaly. Formy, ktoré predchádzali lozeniu - ako napríklad plazenie sa po bruchu - sú prekonané.

Ako sa dieťa dopracuje k lozeniu?

Predtým, ako začne dieťa loziť, musí najskôr vidieť, počuť, vnímať čuchom a hmatom. Inak by sa všade potkýňalo a narážalo do predmetov. Bábätká začínajú zvyčajne loziť, keď vedia dobre a bez pomoci sedieť, ale ortopédi majú väčšiu radosť vtedy, ak lozenie po štyroch predchádza sedeniu.

Po tomto časovom medzníku vie dieťa udržať hlavičku v sede tak, že sa vie poobzerať okolo seba a nespadnúť pritom. Dieťa sa ďalej musí vedieť aktívne pretáčať okolo svojej osi. Svaly rúk, nôh a chrbta musia byť dostatočne silné, aby zabránili pádu, keď sa dieťa dá „na štyri“.

Dôležitý je aj zmysel pre rovnováhu. Tieto schopnosti sa u dieťaťa vyvíjajú prvých deväť mesiacov. Neskôr sa dieťa učí dostať sa do polohy zo sedu na kolená a ruky. Už čoskoro rozozná, že sa môže pohojdávať dopredu a dozadu, ak sa zapiera rukami a telo zdvihne paralelne s podložkou.

Okolo deviateho mesiaca dieťa rozozná, že posúvanie sa pomocou kolien je presne to, čo potrebuje na to, aby bolo mobilné. Okrem toho sa naučí dostať sa z pozície lozenia späť do pozície sedu či polosedu. Potom sa dieťa učí koordinované pohyby lozenia: do kríža sa pohybovať rukou a súčasne nohou na opačnej strane, namiesto používania ruky a nohy na tej istej strane. Je to už len otázka cviku.

Čo sa deje pri lození?

Vzhľadom na to, že vývin prebieha od hlavy k pätám, sú svaly rúk väčšinou skôr vyvinuté ako svaly nôh. Preto sa najskôr dieťa plazí ako tuleň. Je to akýsi predstupeň lozenia.

V polohe na bruchu sa pritom opiera o vystreté predpažené ruky s otvorenými dlaňami a zľahka dvíha zadoček. Takto sa mu pomocou rúk podarí dopracovať sa o kúsok dopredu. Ale niekedy dieťa lozí alebo sa plazí dozadu.

To môže viesť k veľkej frustrácií dieťaťa, najmä vtedy, ak má cieľ pred očami a pozerá sa upriamene na loptu či „plyšáka“ pred sebou. Vďaka neustále opakovaným pokusom sa stávajú svaly nôh u bábätka postupne silnejšími. Dieťa sa odráža rukami a nohami a na bruchu sa posúva pomaly dopredu. Najskôr s ohnutými rukami a zovretými dlaňami.

Až v ďalšej fáze si dieťa vystiera ruky a otvára dlane, rozťahuje prsty a učí sa koordinovať pohyby nôh. Teraz sa už veselo pohybuje smerom dopredu. Správne lozenie po štyroch musí byť teda striedavé, rúčky musia byť otvorené, palec odtiahnutý a osi lýtok musia byť rovnobežné s pozdĺžnou osou tela.

Vaša úloha pri lození dieťaťa

Doprajte dieťaťu čas a dôveru, aby sa mohlo samostatne vyvíjať po motorickej stránke. Vyhnite sa napríklad násilnému učeniu detí chodiť, či loziť, „netrénujte“ ich.

Podporiť ich však môžete - tu sú tipy, ako podporiť dieťatko pri lození.
  • Podobne ako keď dieťa učíme správnemu úchopu, aj tu je najlepšia cesta, ako podporiť u dieťaťa lozenie, rozmiestnenie hračiek, zaujímavých vecí alebo aj osôb do takej vzdialenosti, ktorá presahuje dosiahnuteľnú vzdialenosť voči dieťaťu.
  • Môžete mu postaviť parkúrovú dráhu, pričom mu do cesty rozmiestnite rôzne prekážky, ktoré má preliezť alebo podliezť. Využite pritom vankúše, škatule alebo valce na lozenie (dostať v predajni hračiek).

Tak si dieťa nielen zdokonaľuje rýchlosť a pohyblivosť, ale posilňuje aj svoje sebavedomie. Nenechajte však vaše bábätko pri tom samé. V prípade, že zostane pod nejakým kartónom či škatuľou zakliesnené, môže byť z toho frustrované a hrozí aj udusenie.

Pochváľte dieťa za každý úspech, hoci aj malý. Vďaka povzbudeniam  typu „výborne“, „ty si ale šikovný/-á“ sa dieťa nielen poteší, ale ženie ho to vpred robiť ďalšie objavy a prekonávať pritom prekážky.

Význam pohybu pre vývin dieťaťa

  • Vďaka pohybu získa dieťa viac samostatnosti, pozoruje aktívne svoje okolie a využíva pritom všetky zmysly.
  • Pri lození si dieťa cvičí koordináciu pohybov, pri kotúľaní a plazení zase vnímanie priestoru, veľkosti a pod.
  • Dieťa sa učí kontrolovať pohyb vpred, ovládať svoje telo a udržať rovnováhu a týmto spôsobom skúma svoje okolie s rôznymi typmi podláh, podložiek, kobercov a rôznymi vlastnosťami priestoru.
  • Pohyb podporuje nielen motorický, ale i duševný vývin malého dieťaťa. Vďaka pohybu zbiera poznatky o svojom okolí, učí sa rôzne zákonitosti a prispôsobuje sa im.
  • Lozenie posúva dieťa ďalej v motorickom vývine. Nasleduje postavenie sa, pričom sa dieťa pridŕža nábytku, stola či stoličky. A čoskoro bude samo stáť na vlastných nohách a nasleduje ďalšia fáza: chodenie.

Dieťa sa dostáva do nových sociálnych situácií.

Kedy sa máme znepokojovať, že dieťa nelozí?

Schopnosti sa u bábätiek rozvíjajú veľmi rozdielne, u niektorých rýchlejšie, u iných pomalšie. Ak sa u vášho dieťaťa do jeho prvých narodenín neobjavuje žiaden záujem o mobilitu, t. j. je jedno, či ide o plazenie, lozenie, kotúľanie sa, posúvanie sa na zadočku v sediacej polohe, ak sa nenaučilo používať ruky a nohy v koordinovaných pohyboch, alebo aspoň súčasne, mali by ste na to pri najbližšej návšteve upozorniť vášho detského lekára.

Myslite aj na to, že predčasne narodené deti dosahujú tieto a iné míľniky vo svojom vývine o niekoľko mesiacov neskôr ako iné bábätká.

Dôležité vedieť – 10 % všetkých bábätiek nelozí.

Ešte pred pár rokmi boli experti toho názoru, že lozenie jednoducho patrí k zdravému normálnemu vývinu. Dnes už vieme, že ak aj dieťa nelozí, je všetko v poriadku, pokiaľ je inak aktívne. Lebo plazenie sa a lozenie nie sú nevyhnutné prechodné formy na to, aby sa dieťa naučilo chodiť.

Nie je nezvyčajné, keď ešte 12-mesačné dieťa nevie loziť, potom ale náhle prekvapí svojich rodičov tým, že začne samo chodiť. Takéto bábätká intenzívne pozorujú, ako dospelí chodia a pohybujú sa. Tento „mentálny tréning“ im pomáha zvnútorniť si proces chodenia a deti sa stávajú fi t pre svoj prvý krok. Keď sú dokonale pripravené, jednoducho sa postavia a idú.

Nezabúdajte, každé dieťa je iné

Rodičia sa často boja takzvaného oneskorenia vo vývine svojho potomka. „Časové rozpätie vertikalizačných procesov a stereotypov je nesmierne široké,“ vysvetľujú odborníci. Úlohu hrá anatomická stavba tela, váha dieťaťa. Deväťmesačné dieťa môže vážiť 11 kg, iné 7 kg.

Je pochopiteľné, že ľahšie dieťa bude obvykle loziť skôr, pohyb je preňho ľahší, je ohybnejšie, rýchlejšie. Od narodenia je v každom z nás zakódovaná „šikovnosť“, akási schopnosť sa učiť, zvládať jednotlivé úlohy, teda i pohybové stereotypy.

Zaujímavé čísla
  • Dieťa, ktoré vie loziť, prekoná denne vzdialenosť 187 m, čo zodpovedá 3 198 pohybovým úkonom.
  • Deti strávia lozením 41 % svojho času.
  • Aby sa dieťa naučilo chodiť, „trénuje“ až 6 hodín denne. Pritom prejde asi 2 640 m alebo 9 000 krokov.
  • Keď sa dieťa učí chodiť, samozrejme, z času načas spadne, je to tri až štyrikrát počas jednej „tréningovej hodiny“.
  • Podľa jedného výskumu do dovŕšenia druhých narodenín prelozí dieťa až 28 km a chôdzou prejde až 900 km.

Pekný, ale nebezpečný svet pre loziace dieťa

Každé dieťa rado spoznáva svoje okolie. Ak vie loziť, jeho svet sa rozširuje. Avšak nervy rodičov sú s prvými pokusmi dieťaťa o lozenie čoraz viac skúšané. Nič totiž nie je isté pred zvedavosťou dieťatka. Všetko ho láka, všetko musí ohmatať, vziať do rúk, prebádať a ochutnať. Svoje malé pršteky musí strčiť i tam, kam nedovidí. Obzvlášť zaujímavé je všetko, čo sa hýbe a je pestré, farebné.

Zo svojej polohy pri lození dočahuje obrus, na ktorom je váza s kvetmi. A aké nádherné je odtrhnúť lístky z kvetu v kvetináči, ktorý dieťaťu „stojí v ceste“. Že môže byť jedovatý, čiže nebezpečný, ak si ho dieťa strčí do úst, ono ešte nevie. Kuchyňa a kúpeľňa sú rajom pre deti. Nie je nič lepšie, ako preskúmať a vypratať zásuvky v kuchyni, v ktorej sú príbory, poháre, fľaše a fľaštičky, hrnce a pokrievky.

Ale ani nič nebezpečnejšie. Kuchyňa je nebezpečným miestom číslo jeden. Ďalej nasledujú kúpeľňa a obývačka. Zvlášť schody a schodíky predstavujú pre malé deti, ktoré lozia, riziko úrazov. Dieťa sa môže dostať do mnohých nebezpečných situácií, hrozí i pokazenie vecí.

Čo máme teda robiť? Je nevyhnutné úplne vypratať priestor tak, aby dieťa nič nelákalo a nedosiahlo na to? Nie, práve naopak. Pre vývin dieťaťa je dôležité, aby žilo v priestore, kde môže objavovať veľa nového. Len rodičia musia dávať pozor na zdroje nebezpečenstva. Netreba teda byt úplne vyprázdniť, iba niektoré veci presťahovať alebo jednoducho odložiť. Tak budú deti i rodičia ušetrení zbytočného stresu.

Mať byt zabezpečený tak, aby sa v ňom dieťa voľne pohybovalo a pritom si neublížilo, si určite vyžaduje veľa disciplíny. V konečnom dôsledku však uľahčuje život všetkým zainteresovaným. Myslite však na to, že aj keď máte byt zabezpečený, mali by ste vášmu dieťaťu vysvetľovať, čo je nebezpečné. Najskôr s rozhodným „Nie!“, neskôr i so zodpovedajúcimi zdôvodneniami.

Prvé pády, zranenia, modriny

Keď začne byť dieťa mobilné, určite sa im nevyhneme. Ak už dieťa spadlo a srdcervúco plače, nepodliehajte hneď panike. Dieťa to vycíti a plač sa môže zdvojnásobiť. Aj drobné odreninky zvyknú často krvácať. Jednoducho vezmeme dieťatko a ranku umyjeme pod studenou tečúcou vodou. Treba pozrieť, či v ranke nezostali nečistoty, najmä ak dieťa lozilo vonku. Na hlbšiu ranu prikladáme rýchloobväz alebo naskladanú gázu.

Drobné odreniny prestanú krvácať za pár minút. Pomáha i priloženie ľadu, ten stiahne cievy a spomalí prietok krvi. Ak je rana hlboká, alebo dieťa spadlo na hrdzavý predmet, mali by ste ísť k lekárovi, aby ranu vyčistil. Pádom alebo úderom získava dieťa známe modriny. U detí sa tvoria veľmi ľahko a rýchlo, lebo ich organizmus je veľmi dobre zabezpečený proti krvácaniu.

Ako sa máme správať k dieťaťu, keď spadne alebo dôjde k menšiemu úrazu?

V prvom rade treba dieťa upokojiť všetkými možnými spôsobmi – zoberieme ho na ruky, pohladkáme, pomaznáme, hojdáme alebo ho vozíme v kočíku. Dobré je, ak sa nám podarí odpútať pozornosť od pádu, ktorý mohol byť pre dieťa menším šokom. Dieťa z nás musí cítiť lásku a istotu, a nie strach a paniku. Musí vedieť, že sme tu pre neho, že ho máme radi, že nám na ňom záleží.

To, že vaše dieťa nevie ešte loziť, nemusí ešte znamenať, že zaostáva vo vývine

Veľa mamičiek a oteckov sa už nevie dočkať, kedy sa ich malý potomok dá „na štyri“ a začne loziť. Tešia sa, že dieťa začne byť mobilné a nebude také závislé od nich, pretože plakalo vždy, keď nedočiahlo na hračku, alebo sa nevedelo obrátiť z bruška, keď sa pri otáčaní dostalo do tejto polohy z chrbátika. Odborníci však radia: „Nebuďte netrpezliví a príliš ctižiadostiví!“ To, že vaše dieťa nevie ešte loziť, hoci rovnako stará Marienka od susedov už nielenže lozí, ale robí už aj prvé krôčiky, nemusí ešte znamenať, že vaše dieťatko zaostáva vo vývine.

Pokiaľ lekár tvrdí, že je to v poriadku, netreba sa ničoho báť. Veď možno vás bábätko prekvapí tým, že začne chodiť a dodatočne sa naučí i loziť, alebo si šetrí sily a začne s týmito pohybovými pokrokmi o niečo neskôr. Veď sa ešte v živote nachodí dosť.

Obdobie lozenia nie je, ako by sa na prvý pohľad zdalo, bezproblémovým a pohodovým obdobím, kedy dieťatko samé lozí po byte a prehrá sa. Dieťa i vás čaká množstvo nepríjemných chvíľ, pádov, pretečie veľa slzičiek po detskej tváričke, kým budú jeho pohyby ako-tak isté. I pri najväčšej opatrnosti sa modrinám a menším úrazom nedá vyhnúť. Ale radosť z prvých pokusov o lezenie je nenapodobiteľná, zostáva v pamäti rodičov veľmi dlho a na prvé modriny a boliestky sa rýchlo zabudne.

 

 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: