Agresívne správanie - čo s ním?

Lucia si nevie dať rady so svojím dvojročným synom. Len čo sa objavia medzi deťmi, Patrik im vezme všetky hračky a beda tomu dieťaťu, ktoré sa k nemu priblíži – hneď dostane päsťou po hlave. Mamičky, ktoré ho už poznajú, okamžite berú svoje deti preč, ak sa Patrik v objaví dohľade. Lucia nemá odvahu chodiť so synom ani na detské ihrisko, ani do materského centra, ani na stretnutie s bývalými spolužiačkami, ktoré majú podobne staré deti. Má pocit, že vyskúšala snáď už všetko – od ignorácie, cez dohováranie, až po vyplieskanie po zadku. Problém sa však nevyriešil...

V každom prípade je známy fakt, že všetky batoľatá sú lakomé a veľa z nich je známymi bitkármi. Ako sa však vyrovnať s ich lakomosťou, udieraním, strkaním, a nebodaj – hryzením?

Ak máte pocit, že vaše dieťa si nikdy nenájde priateľov, pretože sa s nikým nechce deliť o svoje hračky, nemusíte si robiť žiadne starosti. Konflikty okolo delenia hračiek a ich vzájomného požičiavania zmiznú okolo štyroch rokov. V tomto veku deti nielen lepšie rozumejú tomu, že podeliť sa a hrať sa spolu je zaujímavejšie, ako zostať sám, ale majú tiež lepšie vyvinutú sebakontrolu.

Ťažším orieškom je však dieťa s agresívnym správaním. Prečo sa vlastne dieťa správa agresívne? Dôvodom môže byť hnev, s ktorým sa nevie vyrovnať zatiaľ iným spôsobom, teritoriálne problémy (Janka prišla na návštevu k nám a teraz si myslí, že sa môže hrať s mojimi hračkami?) či egocentrická mentalita. V každom prípade urobíte lepšie, ak nebudete svoje dieťa pokladať za budúceho problematického jedinca, ale jeho násilné akcie považovať iba za experiment.

Viete, čo sa odohráva v hlavičke batoľaťa, ktoré sa práve chystá urobiť „zle“ druhému dieťaťu? Približne toto: „Čo sa stane, ak udriem Janka? Je to v poriadku, ak uhryznem Zuzku do ruky? Ako budú reagovať?“

Vyznieva to surovo, ale v tomto veku u dieťaťa prevláda zvedavosť, túži robiť vlastné experimenty a navyše, disponuje obmedzenou schopnosťou empatie – schopnosti vcítiť sa do pocitov druhej osoby. Frustrácia alebo hnev môžu spôsobiť, že udrie do druhého dieťaťa a pokladá to za istý druh (aj keď pre nás primitívnej) konverzácie. Ale tým, samozrejme, nechceme povedať, že takéto správanie má byť tolerované.

Rodič alebo učiteľ by mali zasiahnuť okamžite, ale s pokojom a rozhodným spôsobom. Najprv by sa mali ubezpečiť, že dieťa rozumie pravidlám, rovnako ako i následku. „Nikdy nebijeme deti. Bitie bolí, ublíži a môže poraniť.“ Ak vaše dieťa práve prechádza fázou agresívneho správania, nezostáva vám asi veľa možností – hlavne ho dobre v prítomnosti iných detí strážte. Snažte sa zasiahnuť, len čo vycítite zmenu v správaní vášho dieťaťa. Povedzte mu, aby nerobilo zle kamarátovi, a potrestajte ho vyradením z hry na minútu či dve (alebo improvizujte, ak ste mimo domu).

Nikdy netrestajte dieťa za agresívne správanie bitím alebo uhryznutím v snahe ukázať mu „ako to bolí“. Práve ste mu odovzdali odkaz – je fajn udrieť niekoho, kto je slabší, menší a nedokáže sa brániť. Určite bude preňho zaujímavé zistenie, že jeho agresívne správanie nemá žiaduci výsledok, ako napríklad prospech z vlastníctva atraktívnej hračky alebo rodič ustúpi jeho požiadavkám. A ak budeme stále jedným okom dohliadať, aby sme agresívnemu správaniu včas predišli, máme možnosť pochváliť dieťa za dobré správanie. Po tom, čo kamarát odíde a my povieme: „Dnes si sa tak pekne hral s Martinkom. Robí mi radosť, keď mu dokážeš požičať hračky,“ dieťa zistí, že je celkom príjemné byť pochválené za hru.

Keď vaše dieťa dosiahne tri roky a jeho verbálne a rozumové schopnosti vzrastú, ukážte mu cestu, ako sa vyrovnať s negatívnymi pocitmi. Ak napríklad práve udrelo malú Lenku počas hádky o bábiku, povedzte: „Čo si myslíš, že Lenke sa tvoje správanie páči?“ alebo: „Myslíš si, že toto je tá správna cesta, ako získať bábiku?“ Ak sa dieťa spolu  s vami podieľa na nájdení spôsobu, ako malo spor riešiť, je pravdepodobné, že si to do budúcnosti lepšie zapamätá.

A aké sú vaše skúsenosti? Je vaše dieťa bitkárom, alebo skôr obeťou takýchto detí? Viete v danej situácii primerane reagovať? Zapojte sa do diskusie, ako prípadné konfliktné situácie malých detí riešite. Možno sa nám spolu s vami podarí inšpirovať aj ostatné mamičky.