Výskum to potvrdil: Niektoré bábätká sú zložitejšie

Výskum to potvrdil: Niektoré bábätká sú zložitejšie
28.12.2018 v kategórii Bábätko, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Každé bábätko je iné. Nie horšie, ani lepšie. INÉ.

V čom sa bábätká odlišujú? 

To, že už novorodenci sú celkom odlišní, si už dávnejšie všimli aj dvaja psychológovia, Alexander Thomas a Stella Chessová. V roku 1956 preto ako prví začali dlhodobý výskum temperamentu. Viac ako sto detí sledovali od ich útleho detstva, až kým nedosiahli dospelosť.

Otázka, ktorá im najviac vŕtala v hlave, bola: V čom konkrétne sa malé deti navzájom líšia? Ak sa spýtate viacnásobných rodičov, ich odpovede by sa pravdepodobne týkali hneď niekoľkých oblastí.

  • Po prvé, ako veľmi sú ich deti aktívne. Niektorí novorodenci trávia veľkú časť dňa spánkom, zatiaľ čo iní sú už od začiatku viac bdelí. 
  • Po druhé, režim. Do akej miery je režim dieťaťa predvídateľný a pravidelný? Zaspáva každý deň v rovnakom čase alebo sa jeho režim mení „podľa počasia“? Po tretie, schopnosť sústrediť sa na svet okolo seba. Ako dlho vie bábätko udržať pozornosť, napríklad ak mu ukážete novú hračku? Niektoré to baví aj niekoľko minút, iné deti jej venujú svoj pohľad sotva pár sekúnd. 
  • Ako bábätko reaguje na nové podnety? Zaujíma sa o ne alebo sa odťahuje? Prispôsobí sa zmenám rýchlo alebo skôr pomaly?
  • Pre rodičov je dôležité i to, ako rýchlo sa zvykne ich bábätko rozrušiť. Rozplače sa ľahko a často? Alebo je to skôr typ, ktorý len tak niečo nerozhádže? Do akej miery prejavuje svoje emócie, napríklad strach, hnev, nepohodu? Ako zvláda frustráciu, keď sa mu niečo nedarí alebo keď nie je naplnená jeho potreba? Akú máva náladu? Je skôr spokojné alebo väčšinou podráždené? 
  • Ako sa prejavuje vo vzťahu k ľuďom okolo seba? Teší sa z ich pozornosti, alebo sa jej radšej vyhýba? 

Niektoré bábätká sú zložitejšie 

Už Thomas a Chessová a ich spolupracovníci zistili, že väčšina sledovaných bábätiek sa dá podľa vyššie uvedených otázok zaradiť do jednej z troch skupín. Prvú skupinu detí nazvali „ľahko vychovateľné“, druhú „ťažšie vychovateľné“ a tretiu „pomaly prispôsobujúce sa deti“.

Okrem toho im zostala ešte celá tretina detí, ktoré nebolo možné jednoznačne zaradiť ani do jednej skupiny. Temperament tejto skupiny detí nazvali zmiešaný. Bol buď rôznou kombináciu temperamentov alebo sa menil v priebehu raného detstva. 

Ľahko vychovateľné deti boli väčšinu času spokojné

Bez problémov sa prispôsobili novým podnetom, novým ľuďom a situáciám. Ak ich niečo znepokojilo, napríklad hlasný zvuk, rýchlo sa upokojili. Spánok a bdenie sa u nich predvídateľne striedali, a preto im rodičia jednoducho vytvárali pravidelný denný režim. Dobre reagovali na rôzne výchovné prístupy.

Vďaka charakteristikám, ktoré uľahčujú starostlivosť, sa táto skupina zvykne nazývať aj deti s jednoduchým temperamentom. Spomedzi sledovaných bábätiek sem patrilo asi 40 percent detí. 

Ťažšie vychovateľné deti 

Ďalšia skupina bola oveľa menšia. Ťažšie vychovateľné deti, kam Thomas a Chessová zaradili len jedno z desiatich detí, častejšie prejavovali nepokoj. Citlivo reagovali na nové podnety, vrátane neznámych ľudí. Ťažšie zaspávali, pretože sa nevedeli samy upokojiť.

Ich reakcie sa prejavovali silnými emóciami, preto často intenzívne plakali. V období vzdoru mali častejšie záchvaty hnevu než iné deti. Ich režim bol nepravidelný, a preto ťažko predvídateľný. Ak ich dospelí do niečoho nútili, reagovali odporom alebo hnevom. Pre svoju náročnosť sa zvyknú nazývať aj deťmi so zložitým temperamentom, a ešte naliehavejšie ako iné deti vyžadujú láskavú, trpezlivú, jednotnú a dôslednú výchovu. 

Pomaly prispôsobujúce sa deti

Nazývané aj „deti, ktoré potrebujú čas“ alebo úzkostné deti boli citlivé na nové situácie a neznáme podnety.

Reagovali odtiahnutím, nezáujmom alebo podráždením. Potrebovali viac času, aby si zvykli. Tieto deti majú rady pravidelný režim, ktorý vedia predvídať. Ak sa k nim pristupuje s trpezlivosťou a nie sú tlačené do vecí, vyvíjajú sa priaznivo. Opatrný temperament malo spomedzi účastníkov štúdie Thomasa a Chessovej asi 15 percent detí. 

Vieme si celkom živo predstaviť mierne zneisťujúcu ihriskovú debatu medzi mamou dieťaťa zo skupiny „ľahko vychovateľných detí“ s mamou „ťažšie vychovateľného dieťaťa“, ktorej rodičovské sebavedomie osciluje medzi tým, že fatálne zlyhala a matným pocitom, že jej dieťa je možno predsa len „iné“. Thomas a Chessová ukázali, že mnohé deti sú skutočne „iné“. Domnievame sa, že ich výskum priniesol mnohým rodičom úľavu. 

Knihu Psychológia -pre milujúcich rodičov si môžete objednať v našom e-shope TU