Hurá, baleniu naširoko už odzvonilo! (Naozaj?)
Dnes sa novorodenci už „paušálne“ naširoko nebalia, napriek tomu existujú prípady, keď je práve takéto balenie stále potrebné. Či je nutné alebo nie, rodičia sa dozvedia už v pôrodnici. Ak dieťatko netrpí niektorým stupňom vývojovej dysplázie, balenie naširoko je zbytočné.
Čo znamená DDH?
Vývojová dysplázia bedrového kĺbu (angl. developmental dysplasia of the hip), v skratke DDH, je najčastejším vrodeným ochorením pohybového aparátu a zahŕňa široké spektrum odchýlok a porúch funkcie bedrového kĺbu.
Na Slovensku sa približne 3 – 4 % detí rodí s nedostatočne vyvinutými alebo luxovanými (luxácia = vykĺbenie, nesprávne postavenie hlavy stehnovej kosti voči kĺbovej jamke) bedrovými kĺbmi. Častejšie sú postihnuté dievčatá pod vplyvom hormónu relaxínu, ktorý spôsobuje vyššiu mobilitu v kĺbe. Väčšinou býva postihnutá ľavá strana, niekedy nález môže byť obojstranný.
Rizikové faktory DDH sú:
- pôrod koncom panvovým,
- dievčatká majú 4 – 8-krát vyššie riziko výskytu DDH,
- výskyt DDH v rodine (rodičia, prarodičia),
- etnické faktory,
- združené deformity, ako sú napr. Pes equinovarus (tzv. vrodená konská noha), Metatarsus varus (chybné postavenie nohy).
Stretávame sa s ňou častejšie aj u prvorodených detí, pri väčších plodoch (nad 4 000 g) a pri tehotenstve s menším obsahom plodovej vody (oligohydramnión). Častejšie sa vyskytuje u detí narodených panvovým koncom.
Bedrové kĺby kontrolujú bábätkám už v pôrodniciach
Bábätko krátko po pôrode absolvuje vyšetrenia, ktoré majú za úlohu odhaliť každú, hoci aj drobnú odchýlku od normálu. K tomu patrí aj vyšetrenie bedrových kĺbov, ktoré vykonáva v pôrodnici neonatológ alebo pediater na novorodeneckom pracovisku. Posudzuje celkový zdravotný stav novorodenca a fyzikálnym vyšetrením zisťuje stav bedrových kĺbov. Ak má lekár pochybnosti, alebo zistí patologický nález, ihneď odošle novorodenca (ak to jeho zdravotný stav dovoľuje) na ďalšie vyšetrenie k ortopédovi.
Ďalšia kontrola už v 4 týždňoch
Podľa odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z októbra 2008 o skríningu, diagnostike a liečbe vývojovej dysplázie bedrového kĺbu u detí majú byť všetci novorodenci vyšetrení najneskôr do 4. týždňa života ortopédom. Vyhláška upresňuje aj rozsah vyšetrenia, t. z., že dieťatko absolvuje okrem klinického vyšetrenia ortopédom aj vyšetrenie ultrasonografické.
„Na základe skríningu je možné zachytiť deti, ktoré nemajú dostatočne vyvinuté bedrové kĺby, alebo ich majú luxované. Klinické vyšetrenie spočíva v posúdení asymetrickej dĺžky, pohyblivosti, prípadne iných obmedzení kĺbov dolných končatín. Existujú manévre, podľa ktorých ortopéd presne odhalí, či je bedrový kĺb na správnom mieste, prípadne či nie je vykĺbený,“ upresňuje MUDr. Martina Frištáková z Detskej ortopedickej kliniky.
Rontgen nahradil ultrazvuk
V minulosti sa vyšetrovali detské bedrá len klinickým vyšetrením. V 3. mesiaci bolo vyšetrenie doplnené rtg snímkou, po ktorej, v prípade zistenia luxácie, nasledovala liečba. Týmto spôsobom sa však nedali zachytiť najjemnejšie odchýlky, preto povinné nosenie poštolkových nohavičiek minimálne do pol roka (podľa zdravotného stavu aj dlhšie) paušálne odporúčali pediatri aj ortopédi všetkým deťom. V 80-tych rokoch minulého storočia sa významným medzníkom v rámci vyšetrovania detí stalo ultrazvukové vyšetrenie bedrových kĺbov u novorodencov. Vyšetrenie trvá spravidla niekoľko minút a pre dieťa nepredstavuje takmer žiadnu záťaž.
Čo sa sleduje ultrazvukom?
Základom vyšetrenia je posúdenie vyvinutia bedrového kĺbu: hĺbky bedrovej jamky a správnej polohy hlavy stehnovej kosti. Lekár podľa USG klasifikuje znaky plne vyvinutého, zdravého kĺbu, ktorý nevyžaduje žiadnu liečbu ani sledovanie, až po vykĺbenie kĺbu.
„Existujú prípady, keď kĺbik nie je vyluxovaný, ale jamka, do ktorej zapadá hlava stehennej kosti, je plytšia, ako by mala byť, a tak hrozí vykĺbenie. Tieto prípady musia byť sledované sonograficky, prípadne aj röntgenologicky a samozrejme musia byť liečené. Pokiaľ je jamka dostatočne hlboká a kĺb v nej dobre „sedí“, u zdravého dieťaťa nie je predpoklad vykĺbenia bedrového kĺbu,“ tvrdí MUDr. Frištáková.
Kedy teda mamičky musia baliť deti naširoko?
Mnohým mamičkám sa balenie naširoko nepozdáva, pretože majú pocit, že ich dieťatko si nemôže slobodne kopať nožičkami, prevaľovať sa z bruška na chrbátik...
„Keď sa v rámci skríningu zachytí nedostatočne vyvinutý bedrový kĺb, je potrebné začať dieťatko baliť naširoko. Široké balenie napomáha správnemu dovyvíjaniu bedrových kĺbikov. V týchto prípadoch sú poštolky opodstatnené a balenie naširoko patrí ku základnej konzervatívnej liečbe. U ťažkých dysplázií a pri vykĺbených bedrových kĺbikoch však už široké balenie nepostačuje a nastupuje ďalšia liečba,“ tvrdí ortopedička.
Naozaj poštolkám odzvonilo?
Podľa Vestníka MZ SR 2008 sa neodporúča preventívne široké balenie novorodencov. Indikované je iba v ojedinelých prípadoch v rámci liečebného procesu. V praxi to znamená, že ak je bedrový kĺb zdravo vyvinutý, široké balenie je zbytočné a jednorazová plienka dieťatku úplne postačuje. Pokiaľ dieťa nemá asymetrie a žiadne limity vo vyšetrených kĺboch, môžu sa mamičky venovať dieťatku, namiesto toho, aby hodiny trávili vyváraním a žehlením látkových plienok. Ani mamičky tých detí, ktoré majú bedrové kĺby zdravo vyvinuté a na odporúčanie pediatra balili naširoko, obavy mať nemusia. Širokým balením nič nepokazili.
Prečo však niektorí pediatri stále presviedčajú mamičky o potrebe širokého balenia?
Široké balenie má na Slovensku dlhú tradíciu a je stále dosť zaužívané. Aj niektorí pediatri, napriek dobrému výsledku z ortopedickej ambulancie, naďalej odporúčajú baliť naširoko. Mnohé mamičky sa na široké balenie často pýtajú. Boja sa, aby niečo nezanedbali, keď svoje dieťatko nebalia naširoko. Iné sa zase cítia ako „krkavčie“ matky, keď svoje bábätko takto nebalia. MUDr. Frištáková upresňuje: „Ak to nie je indikované ortopédom po tom, ako dieťa sonograficky vyšetrí, široké balenie je naozaj zbytočné. Pre zdravo vyvinuté kĺby je široké balenie neefektívne. V Európe sú viaceré krajiny, v ktorých vôbec nebalia deti naširoko, a pritom sa nepotvrdil zvýšený výskyt luxácií (vykĺbení). Prvoradý a veľmi dôležitý je preto skríning, t. j. včasné zachytenie kĺbových anomálií a následne ich skorá liečba.“