Dojčenie - radosť aj trápenie
Keď som čakala svoje prvé dieťa, ani vo sne ma nenapadlo, aká je to veda DOJČIŤ.
Predsa keď to zvládnu iné, prečo by som to nezvládla ja – nič na tom nemôže byť. Teraz s odstupom času viem, že som to riadne podcenila.
Začiatky v pôrodnici
Prvého mliečka som mala dosť už od 5. mesiaca tehotenstva, tak som sa ničoho neobávala. Po pôrode sa však moja dcéra nevedela dva dni vôbec prisať, spodnú sánku mala trošku podsadenú a nešlo jej to. Trápili sme sa s detskou sestričkou niekoľkokrát za službu a spotená som vždy bola ako „kôň“.
Nemôžem súhlasiť so zlými skúsenosťami s personálom v NsP Žilina, ku mne boli všetci milí, od dvoch lekárov, ktorí ma strážili pri nečakanom spontánnom pôrode (mala som ísť na cisársky rez), cez ženskú sestričku, ktorá ma mala na starosti hneď po pôrode, až po detské sestričky a lekárky, ktoré boli veľmi milé.
O podmienkach, v ktorých tam musia pracovať už radšej nepíšem – to je horšie. Každopádne z pôrodnice sme 5. deň šli plne kojené, ale mala som malú dušičku, či všetko bude v poriadku.
Začiatky s dojčením doma:
Po prvých dvoch neistých dňoch doma, sa malá krásne rozpapala. Trošku ma potrápili popraskané bradavky vďaka počiatočnému „súboju“, ale do dvoch týždňov sme si s malou každé kojenie užívali a boli to naše najkrajšie spoločné chvíle. Bola som rozhodnutá dojčiť aspoň do jedného roku, veď mliečka bolo dosť až veľa, nebolo ho potrebné chystať, nič nestálo a chvíle s dcérou som nechcela za nič na svete vymeniť.
Prvý zápal prsníka
Keď mala malá asi osem týždňov, mala za sebou rastový skok, mliečka sa tvorilo viac, ako potrebovala. Prvý zápal prsníka na seba nenechal dlho čakať a prišiel celkom nevhodne – v piatok poobede. Nevedela som, čo mám robiť, kde ísť, komu volať. Horúčka mi v priebehu dvoch hodín vybehla nad 38°C. Skúšala som volať kamarátke pôrodníčke, ale nebola v dosahu, detskej lekárke – tiež večer nedvíhala. Zdalo sa mi, že môžem Paralen, ale nebola som si istá. Nakoniec som ho riskla a horúčku som zrazila na „prijateľných“ 37,8 °C.
Neprehliadnite: Mliečne peripetie? Zážitok dojčiacej matky.
Nasledujúci deň sa mi ozvala kamarátka pôrodníčka a poradila mi, aby som išla na pohotovosť v pôrodnici, že je potrebné ísť tam. Medzičasom som prvýkrát počula, že cez 38°C nie je možné dojčiť, že nie je mliečko pre bábätko vhodné. Viem, že sa na to názory rôznia, ale nechcela som nič riskovať, tak sme siahli do „železných zásob“ v mrazničke a kŕmili najskôr lyžičkou, potom striekačkou. Boli sme s manželom riadne vystrašení, čo sa bude diať ďalej.
V nemocnici som dostala predpis na antibiotiká a zábaly a hurá do lekárne. Vďaka za to, že som dobrý šofér a do nemocnice a lekárne som sa mohla sama odviesť – nemal nám malú kto strážiť, tak manžel robil mamu a ja som vyrazila na „potulky“. Antibiotiká zabrali, zápal rýchlo ustúpil.
Bola som však veľmi vyčerpaná, mala som oslabenú imunitu a pridružil sa zápal sedacieho svalu. Bolo to strašné – hrozná bolesť pri každom dojčení malej, vypodložila som sa vankúšmi a snažila prežiť. Hanbila som sa ako pes a „povolala“ som svoju mamu, ktorá žije celkom ďaleko, aby mi pomohla.
Druhý zápal prsníka
Ďalšieho pol roka bola pohodička, žila som si na obláčiku a bola spokojná, ako všetko dobre ide. Slniečko si však dávalo na čas, všetci už sme na neho po dlhej zime čakali ako na zmilovanie. Opäť som mala veľa mliečka a začal druhý zápal. Tiež neostal osamelý, pridružilo sa k nemu zápal očného viečka. Všetko sa celkom rýchlo vyliečilo a bolo celkom fajn, aj keď slniečko stále chýbalo.
Tretí, štvrtý a piaty zápal prsníka
Opäť nastal známy scenár – zápal. Vybehla som už štandardne pre antibiotiká a rýchlo bolo všetko v poriadku, ale.... Antibiotiká už zápal iba utlmili a za štyri dni po ich dobratí, bol zápal späť a ešte vo väčšej sile. Dostala som antibiotiká penicilínového typu. Tie zabrali, ale od malej som k zápalu chytila ešte chrípku.
Ďalej som brala antibiotiká, ale začali nežiadúce vedľajšie účinky. Chytila som silné hnačky na štyri týždne, agresívny kvasinkový zápal pošvy a „neočakávane“ zápal prsníka, ale toho druhého.
Piaty zápal
Tesne po zahájení liečby štvrtého zápalu antibiotikami mi volala švarginka, že na zápaly pomáha Bioptronová lampa – žlté svetlo. Už som ale brala antibiotiká a som zvyknutá liečbu neprerušovať. Na piaty zápal už som ale antibiotiká brať nemohla – môj imunitný systém bol „na kolenách“, bola som celkom vyčerpaná, vážila som o tri kilá menej, ako pred otehotnením. Preto som sa rozhodla s ťažkým srdcom dojčenie ukončiť. Dostala som lieky na všetky vedľajšie účinky antibiotík, hormóny na potlačenie laktácie a zápal som mala skúsiť zvládnuť obkladmi. Naposledy som so slzami ako hrachy nakŕmila malú a pustila sa do ukončovania.
Môže sa vám zísť: Zápal prsníka
Zápal som zvládla vďaka Bioptronovej lampe, ktorá tie potvorky celkom vyhlušila. Škoda, že som o lampe nevedela skôr – nemusela som si zničiť imunitu a mohla som spokojne dojčiť ešte teraz. Čo len by som za to dala! Malá je moje srdiečko, bez protestov prešla na fľašu a necháva mamu sa otrepať a znovu „naštartovať“.
Mohlo by vás zaujímať aj: Stravovanie dojčiacej mamičky