Chronologický vývoj dieťaťa - štvrtý mesiac života

4.5.2009 v kategórii Bábätko, autor Mgr. Andrea Baranovská, PhD., foto: istockphoto.com

V tomto období dieťa prejavuje svoje potreby a priania a ľudia okolo neho mu začínajú lepšie rozumieť...

Nastáva druhá štvrtina prvého roku dieťatka. Práve v tomto období dieťa prekonáva najväčšie počiatočné ťažkosti. Zoznamuje sa so svojim okolím a nadväzuje s ním užší kontakt. Prejavuje svoje potreby a priania a ľudia okolo neho mu začínajú lepšie rozumieť. Je to obdobie, kedy sa najväčšmi rozvíja motorika dieťaťa.

V 4. mesiaci ovláda dieťa dobre pohyby hlavy. V ľahu na chrbte ju nielenže vie zodvihnúť, ale dokonca aj zakloniť a pozrieť sa hore. Hlavičku udrží a otáča ju na všetky strany. Dokonca zvládne aj ten najťažší pohyb hlavy – v ľahu na chrbte ju zodvihne a pritiahnutím brady k hrudi sa pozrie smerom k nohám.

Ďalší výrazný pokrok je vo vývine pohybu ruky. Do tretieho mesiaca úchop postupne slabol až bol úplne nepatrný. Teraz v 4. mesiaci opäť silnie, teda keď dieťatku podáme prsty, tak ich chytí a udrží sa ak ho ťaháme do sedu. Na začiatku má paže natiahnuté.

V ľahu aj na brušku sa dieťa učí siahať po rôznych predmetoch, ktoré vidí. Dokáže už udržať váhu hlavy a hrudníka aj jednou rukou a druhú používa na manipuláciu a dosahovanie predmetov. Zosilňuje sa chrbtové a šijové svalstvo.

Postupne silnie aj svalstvo brušné a hrudné a to umožňuje, aby sa dieťatko, keď sa chytí prstov dospelého, posadilo takmer samo do sedu. Medzi 3. – 4. mesiacom sa dieťatko dokáže otočiť z chrbta na bok a postupne až na bruško.

Lepšia orientácia v okolí podporuje rozvíjanie zmyslového vnímania. Koordinácia oko – ruka je už natoľko rozvinutá, že dieťa dokáže manipulovať s predmetmi, ktoré vidí a súčasne už začína rozlišovať aj tváre a výrazy na tvári.

V tomto období sa tiež naše dieťatko stále viac usmieva. Možno povedať, že pri dobrej starostlivosti je hlavným emočným prejavom dieťaťa radostná nálada, hlasný smiech a začiatky mrnkania. Takmer vôbec neplače a neustále sa niečím zaoberá a so záujmom niečo pozoruje. Dokáže rozlíšiť známe a neznáme osoby.

Jednou z možností ako podporovať vývin svojho dieťaťa – jeho psychomotorický vývin aj zdravotnú odolnosť – je „plávanie“. Ak hovoríme o plávaní, nemáme na mysli udržiavanie sa na hladine a snahu presúvať sa z jedného miesta na druhé. A tiež nemáme u takýchto malinkých detí na mysli učenie sa nejakého plaveckého štýlu.

Pobyt vo vode deťom pripomína prostredie bezpečia v maminom bruchu. Jemný kolísavý pohyb navodzuje pocit pokoja a istoty. Základom pre „plávanie“ je vytvoriť miesto, kde sa bude dieťa cítiť dobre. Úlohou tohto ranného plávania je vypestovanie a udržanie kladného vzťahu dieťaťa s vodným prostredím. Formou hry vo vode sa podporuje rozvíjanie motoriky dieťaťa a posilňuje sa jeho imunitný systém.

Ak sa rozhodnete chodiť so svojim dieťatkom na plávanie, vždy je dobré vypočuť si názory rodičov, ktorí už plávanie absolvovali a tiež ich skúsenosti s príslušným miestom na plávanie.

Hry vo vode je možné prevádzať so svojím dieťatkom aj doma vo vani. Je však veľmi dôležité zachovávať určité pravidlá:
- do vane napúšťame čerstvú vodu
- teplotu vody meriame teplomerom – mala by mať u štvormesačných detí medzi 32 – 34 oC
- niektoré deti obľubujú aj chladnejšiu vodu – je to individuálne – závisí to od vášho dieťaťa, preto je možné mu ju striedať ak to umožňujú podmienky
- vo veku medzi 3. – 6. mesiacom sa odporúča nechať dieťa vo vode približne 20 – 40 minút
- dieťaťu umožňujeme ničím nerušený pobyt vo vode s tým, že mu nechávame možnosť sústrediť sa na pocity a podnety, ktoré vodné prostredie poskytuje
- pokiaľ už dieťa prestáva akceptovať polohovanie na chrbte – ku koncu 4. mesiaca až 5. mesiac – môžeme ho trochu polohovať v kolmej polohe s držaním za hrudník
- vhodnou činnosťou je spoločné kúpanie sa rodiča a dieťaťa, pred ktorou je veľmi dôležitá intímna očista dospelého
- dôležité je, aby sme boli neustále v dosahu dieťaťa
- neodporúčajú sa používať žiadne prípravky do vody
- obmedziť tiež, pokiaľ to nie je nariadené lekárom, používanie mydla a ošetrujúcich olejov a krémov
- neodporúča sa tiež zohrievať vzduch v miestnosti
- nenechávať dieťa po vybratí z vody dlho mokré – mať nachystaný uterák a suché oblečenie.

Prostredie, v ktorom dieťa „pláva“, má byť veľmi pokojné, bez rôznych rušivých vplyvov akými sú: ostré svetlo, hlasné zvuky, prudké zmeny teploty ....

ČINNOSTI NA ROZVÍJANIE POHYBOVÝCH ZRUČNOSTÍ DIEŤAŤA:

  1. Šteklenie dieťatka pod pazuchami a po celom tele. Túto činnosť je potrebné prevádzať veľmi jemne a opatrne. Dieťa môže reagovať veľmi búrlivo a nožičky a ručičky dieťaťa sa môžu až horúčkovito pohybovať. Pri nadmernej stimulácii môže dôjsť k rozrušeniu dieťaťa a jeho reakciou môže byť plač.
  2. Keď dieťa leží tvárou nadol, položte jeho obľúbené hračky tesne za hranicu dosiahnutia. Keďže sa už vie prekotúľať z jednej strany na druhú, bude sa usilovať dočiahnuť na ne. Dôležité je príliš neprepínať snahu dieťaťa, aby to nevzdalo – po chvíli snahy mu treba hračku prisunúť a neskôr pokus zopakovať znovu.
  3. Pri rozprávaní sa prechádzajte po miestnosti. Tento cvik je vhodný, keď už dieťa vie aj sedieť v stabilnej polohe – nikdy ho nenechávame sedieť dlho. Alebo keď sedí jednému rodičovi na rukách a druhý sa prechádza a rozpráva sa s dieťaťom. Tým núti dieťa otáčať hlavičku a zlepšuje sa tak ovládanie svalov a koordinácia celého tela a rovnováha.
  4. Dieťa nebalíme príliš tesne. Dbáme na to, aby malo priestor na pohybovanie sa aj v noci pri spánku. Dieťatko by malo byť prikryté len voľne, aby mohlo prípadne zmeniť polohu. Ďalším nebezpečenstvom príliš silného prikrytia je prehriatie dieťatka. Keďže si nevie ešte regulovať svoju telesnú teplotu, môže dôjsť k tomu, že úzkostliví rodičia prílišným prikrývaním spôsobia vystúpenie teploty dieťaťa až na horúčku.

Tým, že dieťa začína aktívne využívať zrak a hmat,  zapája sa čoraz častejšie do diania v domácnosti. Začína obdobie zavádzania pravidiel a stanovovania hraníc pre dieťa. Už teraz je potrebné si premyslieť, čo je dovolené a čo nie. Príkladom môže byť zásada nedávať malé predmety do úst. Nikdy nezabezpečíte úplne, aby sa malé predmety nedostali k dieťatku, preto je dôležité, aby ste, keď uvidíte, že si chce strčiť malý predmet do úst, povedali pokojným, ale pevným hlasom „nie“ a vzali mu predmet z rúk. Treba si uvedomiť, že toto "nie" a mnohé ďalšie budete musieť opakovať znovu a znovu a neprestajne ešte dlho.

V období medzi 4 – 6 mesiacom dieťa prechádza od štádia mrnkania k štádiu džavotania. Zvyšuje sa jeho potreba „rozprávať“ a vydávať zvuky. Až máte dojem, že vediete so svojím dieťaťom dialóg. Preto je potrebné, aby ste pri rozhovore s ním robili prestávky, akoby ste sa rozprávali s dospelým – a stále častejšie vám vaše dieťa bude v týchto prestávkach „odpovedať“. Reč – utišujúce slová – tón a zafarbenie hlasu majú silu dieťa upokojiť aj keď je práve rozrušené. S dieťaťom sa môžete rozprávať o veciach, ktoré vidíte okolo seba, predvádzať mu rôzne zvuky, čítať mu z kníh – ukazujte pri tom na obrázky. Zrak dieťaťa sa stále zlepšuje. Vo 4. mesiaci už dokáže jedným okom sledovať pohyb predmetov, druhé očko akoby blúdilo. Ale jedná sa o prirodzený jav, ktorý sa postupne upraví.

Vhodné hračky: plastové rozprávkové leporelá, detské pesničky, zvukové hračky, podložky motivačné – s rôznymi obrázkami, tvarmi, ktoré vydávajú zvuky .... drevené kocky, rôzne veľké nádoby zapadajúce do seba, hračky do vane, hračky z domácnosti – varechy, hrnce, papiere, lepenka ..... zrkadielko, malá mäkká lopta.

 

Kompletný chronologický vývoj dieťaťa od narodenia po prvý rok nájdete TU.