Chronologický vývoj dieťaťa - dvanásty mesiac života

Dieťatko by už malo byť značne samostatné – niektoré už chodia, dokážu zručne a účelne narábať s niektorými predmetmi, rozumie vetám týkajúcich sa každodenného života, začína samo rozprávať a dáva rodičom dôkazy o tom, že premýšľa a najmä vymýšľa.

Hrubá motorika
Dieťa dokáže stáť a v stoji pri nábytku sa dokáže postaviť na špičky alebo sa postaví niekedy na jednu nohu. V 12. mesiaci dokáže urobiť prvé samostatné kroky. Akonáhle sa naučí samostatne chodiť, naučí sa tiež pustiť sa bez držania zo stoja opatrne do sedu a zo sedu sa bez držania posadiť. Ak pokračujeme v pravidelnom cvičení s dieťaťom, tak asi v 12. mesiaci dokáže prekročiť nízke prekážky a za pomoci chodiť po schodoch a tiež sedieť na zvýšenej ploche. Ich úchop býva pevný – dokážu sa udržať voľne visiac nielen na našich prstoch, ale aj na hrazdičke.

Jemná motorika
Tým, že sa rozvíjajú pohyby ruky, ukazuje to na narastajúce skúsenosti dieťaťa a jeho rozvíjajúci sa intelekt. Koncom 12. mesiaca siaha ruka nielen s istotou smerom k pozorovanému predmetu, ale už pred úchopom sa adaptívne prispôsobuje veľkosti, tvaru a polohe predmetu. Rovnako je isté, jemné a presné aj vedenie ruky s hračkou k cieľu – napr. dieťa s istotou trafí kľúčovú dierku, alebo otočí ruku, v ktorej drží korunu tak, aby bola minca rovnobežná so štrbinou v pokladničke.

Keď zvládne tieto schopnosti, je schopné sa naučiť postaviť kocku na kocku. Ďalší pokrok je v tom, že v poslednom štvrťročí je dieťa schopné postupne stále lepšie vykonávať každou rukou iný pohyb – takže v 11. – 12. mesiaci jedna ruka vykonáva činnosť skôr pomocného charakteru – napr. drží fľašu – a druhá vykonáva vlastnú prácu – vhadzuje guličku.

Vývin skúsenosti
Koncom prvého roka získava dieťa skúsenosti z najrôznejších oborov, zoznamuje sa s prírodnými javmi a rozširuje si svoje sociálne skúsenosti. Dieťa má stále väčší záujem o rôzne činnosti dospelých – chce sa s dospelými stretávať, získavať nové skúsenosti. 
U dieťaťa sa objavuje nový rys v zaobchádzaní s predmetmi – dieťa začína s predmetmi zaobchádzať tak, ako s nimi zaobchádzajú ľudia v jeho okolí – napr. prachovkou utiera prach, vareškou mieša v hrnci... dieťa sa aj svojou hrou s predmetmi prispôsobuje sociálnemu prostrediu, v ktorom žije.

Táto začiatočná socializácia správania sa prejavuje aj vo vývoji hry. Po manipulačnej hre nastupuje napodobňovacia hra: dieťa začína hrou napodobňovať svoje okolie. Najskôr sa jedná o napodobňovanie iba niektorých, pre dieťa zaujímavých pohybov a až v 3. roku napodobňuje celé správanie ľudí.

Napodobňovanie – imitácia – nie je pre dieťa iba zábavou. Je to spôsob učenia sa. Množstvo pohybov, ktoré dieťa koncom 1. a v priebehu 2. roka po dospelých napodobňuje, je závislé od množstva podnetov, ktoré okolie dieťaťu poskytuje.

Dieťa radšej napodobňuje skutočne, než „akože“ symbolicky. Radšej vyrába niečo zo skutočného cesta a dáva to do skutočnej rúry, než akoby sa na to hralo. Ak sa nemôže zaoberať skutočnými vecami, potom sa do hry dokáže vžiť natoľko, že zaobchádza s hračkami ako so skutočnými vecami – medvedík alebo bábika už nie sú len hračkou, ale stávajú sa niekým, kto cíti, žije, potrebuje starostlivosť.
Ak dáme dieťaťu príležitosť na získavanie skúseností, dávame im aj príležitosť na rozvíjanie myslenia a nepriamo aj reči. V 12. mesiaci deti už úplne jasne chápu súvislosť medzi príčinou a následkom a dokážu to aj uplatniť v praxi, napr. vedia rozsvietiť a zhasnúť.

Vývin reči.
Už sme hovorili o tom, že pasívna slovná zásoba dieťaťa sa rozvinie natoľko, že dieťa, ktorým sa rodičia zaoberali, rozumie všetkému, ak sa hovorí o známych každodenných situáciách. Koncom 12. mesiaca niektoré deti používajú asi 5 aktívnych slov. V aktívnom slovníku prevládajú väčšinou detské slová – pa-pa, bác, ma-ma. Deti majú záujem o rým a rytmus detských riekaniek. Zvyšuje sa aj záujem o obrázky. Deti dokážu nielen ukázať na obrázku, kde je napr. psík, ale niekedy sa im môže podariť aj povedať ako psík robí.

Sociálne schopnosti.
Prehlbuje sa vzťah k ľuďom a je to spôsobené tým, že má väčšie možnosti spolupracovať s nimi – rozumie reči, dokáže gestami a pár slovami prejaviť svoje želania, môže sa aktívne zúčastňovať určitých činností. Dieťa má záujem byť a hrať sa s dospelými, ktorí mu rozumejú a tiež sa mu dokážu prispôsobiť. Nevie sa hrať s malými deťmi, pretože sa nedokážu ani oni, ani ono prispôsobiť tomu druhému.

Nesmieme zabudnúť na to, že aj keď dieťa začína chápať, že druhý prežíva bolesť a prejavuje aj akýsi súcit keď niekto plač predstiera, aj tak zostáva veľmi egocentrické a zamerané na seba a svoje potreby. Jeho mottom je: všetko je moje a všetci sú tu len pre mňa. Je potrebné ho citlivo viesť k tomu, aby sa dokázalo rozdeliť a postupne spolupracovať.

Cvičenia na rozvíjanie motoriky detí:

Pomôcky pre deti:

Závesné ležadlo:
V prvých 3. mesiacoch – je pre dieťatko najdôležitejší spánok  a jedlo. Pohybový vývin je na úrovni reflexov a ich vyhasínaní. Preto je veľmi dôležité, aby dieťa spalo v postieľke vo vhodnej polohe – pri spánku je najvhodnejšia poloha dieťatka na chrbte. Syndróm náhlej smrti dojčiat je veľmi nečakaný. Prichádza najčastejšie medzi 2. – 4. mesiacom a vyskytuje sa častejšie v zime ako v lete. Jeho príčiny neboli ešte stále dostatočne objasnené – predpokladá sa súvislosť s vysokými teplotami – preto je vhodné sa vyvarovať prehriatiu dieťatka príliš teplým oblečením, príliš teplej výbave postieľky, veľkému teplu v zle vykúrenom aute ...

Spoločnosť, ktorá sa zaoberá skúmaním syndrómu, doporučuje nechávať dieťa spať na chrbte – ak dieťatko má sklon grckať po jedle – je potrebné ho dávať spať na bok tak, aby spodná ruka ležala pred telom.

Ak je dieťa bdelé, malo by sa klásť na bruško (od 3. – 4. mesiaca), pretože to posilňuje svalstvo chrbta a umožňuje to dieťaťu skôr sa plaziť a chodiť a zmierňuje problémy s bedernými kĺbmi.

Od 4. mesiaca už dieťa potrebuje rovnú pevnú podložku – nestabilná a preležaná podložka je pre dieťa nevhodná – vykrivuje chrbticu.

V 6. mesiaci dieťa drží nohy neustále hore – snaží sa strčiť si prsty do úst. Opäť potreba rovnej a stabilnej podložky. A v 7. mesiaci sa závesné lôžko stáva takmer väzením, pretože neumožňuje dieťaťu prevracať sa na bruško a späť podľa seba.
Záver: vo vývine dieťaťa je závesné lôžko v prvom roku nevhodné a neprospešné.

Šatka na nosenie:
Šatka umožňuje úzky telesný kontakt medzi dieťaťom a matkou a je možno aj ideálnym transportným prostriedkom na nosenie dojčaťa v rannom veku. Nezohľadňuje však motorické potreby dieťaťa. Dlhodobé nosenie môže vyvolať závislosť dieťaťa na dospelom – dieťa sa necháva nosiť a veľmi nerado potom sa púšťa samé na zem. Taktiež si treba uvedomiť, že dieťa, ktoré je často nosené, nemusí mať dobre vyvinutú chrbticu a svalstvo je ochabnuté – citlivá je najmä oblasť krčnej chrbtice a krížovej.

Odkedy je možné používať šatku?
Je potrebné sledovať vývin svalstva trupu. Dieťa je zrelé na sedenie v šatke, keď dosiahne plné ohnutie tela – to znamená, že dvíha na chrbte obe nohy hore a smeruje ich k ústam a súčasne dvíha trochu hlavičku z podložky. V polohe na brušku sa opiera o dlane tak, že sú lakte vystreté a panva ostáva na podložke a dieťa sa dokáže obrátiť z chrbta na bruško. Toto vývinové štádium dosiahne dieťa asi v 7. mesiaci. A potom je potrebné šatku uväzovať raz na jednu a raz na druhú stranu.

Hojdacie lehátko a autosedačka:
Prevláda názor, že práve tieto prostriedky môžu pomôcť dieťaťu naučiť sa skôr sedieť a sú tiež veľmi praktické.
Nezabúdajte však na to, že obe majú šikmú oporu chrbta a preto je dieťa už po niekoľkých minútach v nesprávnej polohe – ťažká hlava padá na stranu – hrozí skrivenie chrbtice a váha tela je na krížovej kosti – sťažuje až znemožňuje sa ohnutie bedier a kolien.

Oba sú vhodné na krátku dobu, nie však na dlhodobý pobyt v nich. Bránia v precvičovaní svalových skupín potrebných pre pohyb dieťaťa.

Detské autosedačky je nutné používať len na jazdu autom. Po skončení jazdy by dieťa už nemalo ležať v sedačke.

Hopsadlo a chodítko:

Hopsadlo je prostriedkom na zabavenie dieťaťa. Nepomáha dieťaťu naučiť sa skôr chodiť, rovnako ako chodítko, pretože neumožňujú dieťaťu prirodzený pohyb po nohách a tiež odľahčujú dieťa – pretože väčšia časť váhy tela je mimo dieťaťa.

Použitá literatúra:
1. Hašplová J. 2000. Masáže detí  a kojencú. Praha: Portál. S. 104. ISBN 80-7178-495-8
2. Koch, J.: Výchova kojence v rodine. Praha Avicenum 1986.
3. Szabová, M.: Cvičení pro rozvoj psychomotoriky. Praha Portál 1999.
4. Vágnerová, M.: Vývojová psychológie. Praha Portál 2000.
5. kol. autorov: Metodika výchovnej práce v jasliach a v materských školách. Bratislava SPN 1968.
6. Woolfson R. C. 2004. Bystré dieťa dojča. Praha: Ottovo nakladateľstvo. S. 144. ISBN 80-7181-737-6

<em/>

Kompletný chronologický vývoj dieťaťa od narodenia po prvý rok nájdete TU.