Poradňa dojčenia a výživy

Poradňa dojčenia a výživy
6,502 otázok

Na všetky vaše otázky týkajúce sa dojčenia a výživy detí odpovedá pediatrička MUDr. Marta Špániková.

Poradna uzavretá.

Viac informácií o odborníkovi sa dozviete tu. 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Kojenie

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Pani doktorka dakujem za odpoved ohladom rotavirusov a chcela by som sa este spytat ci je mozne kojenie rocnej dcery ked som zistila ze som tehotna?a ako dlho mozem dceru kojit?????Dakujem

    Odpovedá: MUDr. Marta Špániková

    Poznám prípady, kedy mamička kojila od jedného tehotenstva k druhému a v minulosti to pravdepodobne bývalo ešte častejšie. Dokonca, keď zájdeme do histórie, ako mi rozprávala jedna teta, ženy často takmer nemávali menštruáciu, pretože hne´d po prvých mesiačkoch sa vydali a potom bu´d boli tehotné alebo kojili. Ale to je taký výlet do minulosti. Dnes je to samozrejme inak. V záujme dobrého priebehu tehotenstva a aj vášho zdravia si myslím, že by ste dieťatko už mohli prestať kojiť, materské mliečko nahradiť formulou / teda umelým mliekom/ a poradiť sa s vašim lekárom , gynekologom ako ukončiť laktáciu, ktorá sa podľa mňa ukončí alebo zmierny tým, že nebudete dieťatko prikladať.

Podobné otázky

  • Antidepresiva a dojcenie

    , Autor: Janelia

    Dobrý  deň. Potrebujem uplne zúfalo poradiť. Trpim  uzkostnou panickou poruchou, depresiami. 


    V minulosti som užívala všetko možné. Zmenila som lekára ktorý mi predpísal Eliceu  v malom množstve. O 2 mesiace na to som však otehotnela. Lieky mi kázal  vysadiť. Uz v 2 trimestri som mu spomínala ze mam strachy, že sa bojim, že sa mi to vracia. Povedal ze mam vydržať ze si mam dat medovkovy caj. Teraz som v 39 tt, riešila som s nim telefonicky ze sa bojim panickych atakov, pocit derealizacie a depersonalizacie v pôrodnici ze to tam nevydržím ze viem ze su lieky s ktorými môžem dojčiť ze si ich nasadime  po pôrode.  Ze do pôrodu skúsim vydržať. Nesúhlasí. Vraj sú ale nikde nie je zaručené aky vplyv  majú na dieťa a ze to mam len vydržať. Prosím co môžem robiť v takejto situácii ked potrebuje  lieky a veľmi  by som chcela dojčiť.  Viem ze su zeny co sa liečia cele tehotenstvo. Viem ze sa antidepresiva užívajú aj počas dojčenia. V pôrodnici mi dajú len niečo na utlmenie co je podla mňa aj môjho lekára podstatne horsie.  


    Vďaka za každú radu. 

    Odpovedá: MUDr. Marta Špániková

    Môj pohľad je takýto" dieťatko potrebuje zdravú matku. Som síce veľký zástanca kojenie ale každé dieťatko vyrastie na umelom mlieku, bude zdravé, šťastné, krásne a múdre. Takže riešte svoj zdravotný stav, aby ste sa mali dobre a mohli sa starať o dieťatko, užívajte potrebné lieky a na dojčenie sa neupínajte. Naozaj vyrastie na umelom mlieku.

  • dojčenie s antiepileptikami

    , Autor: darsy

    Dobrý deň,

    chcela by som sa opýtať, či môžem dojčiť pokiaľ užívam levetiracetam 0..0..1000mg. Nemôžem tým ublížiť malému?

    Za odpoveď vopred ďakujem.

    Odpovedá: MUDr. Marta Špániková

    Podľa dostupných prameňov je pri kojení potrebná zvýšená opatrnosť pri podávaní lieku. Je to preto, že nie je dostatok informácií, štúdií o podávaní lieku dojčiacim matkám. Predpokladám, že liek musíte užívať, ak ani váš neurológ nevie, či pri kojení tento liek musíte užívať, je lepšie kojenieukončiť. Každé bábätko vyrastie a bude zdravé, šťastné a múdre aj na umelom mliečku. Potrebuje zdravú mamičku a veľa lásky!!!! Mlieko vedia spraviť iní a je kvalitné!!!

  • Babetko a rtg

    , Autor: anuliena

    Dobrý deň. Syn má 5 mesiacov a včera má poslali na rtg, bolo to na pohotovosti pretože mal kašeľ a vysoké teploty. Chcem sa spýtať,či mu nemohlo rtg ublížiť? Dá sa zistiť akú silnú dávku použili? A ešte jedna vec. Bola som vovnutri s ním ja a držala ho, avšak kojím,nikto má neupozornil,že tam nesiem. Je moje mliecko teraz v poriadku? Nemôže byt z toho problém? Dakujem

    Odpovedá: MUDr. Marta Špániková

    Ospavedlňujem sa, ale mala som výpadok v odpovediach z vážych dôvdov.
    Musím vás upokojiť, že sa dieťatku jednorázovým snímkovaním určite nič nestalo, radiačná dávka je vždy taká, aby bola čo najnižšia pri dobrej výťažnosti vyšetrenia. Ak by dieťa nebolo choré, tak by sa nerentgenovalo, ak je snímok potrebný, musí sa spraviť. Vždy pracujeme na podklade cost benefit, to znamená, robíme to, čo je pre dieťa a jeho zdravie dôležitejšie.
    Snímkovanie by bolo pre vás nebezpečné, ak by ste boli tehotná, to sa vás naozaj mali opýtať. Kojenie nie je dôvodom nesnímkovať ani mamičku / ak je to potrebné/ ani neovpylvňuje kvalitu mlieka. Radiácia sa na mlieko neprenáša tak, že by bola ovplyvnená jeho kvalita.

  • priberanie dieťaťa

    , Autor: edusko

    Dobrý deň pani doktorka.
    Ďakujem Vám za vaše rady a opäť sa na Vás s dôverou obraciam...
    Mám 11 mesačného syna. V 7 mesiaci vážil 8300 g a teraz v 11 mesiacoch váži 8600 g a meria78 cm.Za to obdobie akoby vychudol, hlavne nohy. Stolicu máva 3x denne. V rodine máme celiakiu (moja dcéra a súrodenci). Lepok som mu začala podávať po ukončenom 6 mesiaci. Je takýto prírastok hmotnosti v poriadku?
    Pred týždňom prekonal angínu a užíval amoksiklav. Začal hnačkovať (5-6x denne).Nasadila som mu probitika biogaya, smectu, kulíšek. Hnačky začali ustupovať a na jazyku sa mu vytvoril biely povlak, ktorý sa dá zotrieť, no znovu sa vytvorí. Pokožku má akoby suchú, uvädnutú. Obávam sa, či sa u neho neprejavuje celiakia. Pani doktorka, je prírastok hmotnosti v norme?
    Čo môže znamenať povlak na jazýčku?
    Pediater sa k tomu nevyjadril, že mám počkať. Len mám obavy, že syna zbytočne trápim. Ešte chcem dodať, že syna dojčím a od 7 mesiaca štvornožkuje.Vie sa dobre napapať (ráno kojenie, potom chlieb, príkrm, biely jogurt, ovocie, kaša, kojenie)
    Ďakujem za Váš názor.

    Odpovedá: MUDr. Marta Špániková

    Menší hmotnostný prírastok môže súvisieť s vekom / po pol roku priberajú deti asi o polovicu menej mesačne ako do pol roka/, s ochorením a leičbou antibiotikami / pravdepodobne s tým súviseli hnačky/, možno aj s následnou chudokrvnosťou, ak bolo ochorenie závažnejšie / čo asi bolo, keď aj užíval antibiotiká/. Údaj o celiakii v blízkom príbuzenstve je veľmi závažný. je dobre, že mu stravu s lepkom podávate. V každom prípade by som najneskôr okolo roka urobila test na celiakiu! Sledujte dieťatko a ak sa vám aj naďalej bude zdať zvädnuté, ako popisujete, je potrebné úodľa mňa aj laboratórne vyšetrenie moče a krvného obrazu.

  • máte takéto skúsenosti? prečo to tak bolo?

    , Autor: Registrovaný používateľ

    dobrý deň pani doktorka dnes som už dospelá, ale keď mi nedávno mama spomýnala čosi disivé, čo som prežila ako dieťa, tak sa na to musím opýtať. Narodená som v roku 1985. A keď som mala 2 roky (čiže v roku 1987) som prekonala infekt močových ciest. Dnes je to u detí liečiteľné zrejme aj doma antibiotikami. No vtedy v tom r. 1987 som na to bola v nemocnici na infekčnom oddelení. Mama ma tam nemohla prísť navštíviť a dokonca ani tam so mnou byť nenohla hospotalizovaná ako sprevádzajúca osoba. Prečo? Čo myslíte? Veď dnes ide bežne matka so svojím 2 ročn dieťaťom do nemocnice ako doprovod. Keďže som bola veľmi zlý jedák, bola som maličká útlučká, tak si ma tam vtedy nechali v nemocnici aj dlhšie, aj po preličení infektu, mame povedali, že si ma tam nechajú na pribratie, že som malá, chudá. Nechali si ma tam vtedy 2 mesiace, že na pribratie, a mama ma nemohla ani navštíviť, ani ja som ako dieťa mamu nemohla vidieť. Prečo myslíte, že to takto urobila nemocnica, keď som už bola preličená z infektu? Nechali ma tam v nemocnici 2 mesiace zavretú v tých železných postieľkách, ktoré poznáte určite aj Vy v nemocniciach že sú, sestričky nemali čas tam so mnou behať, tak som behať za 2 mesiace zabudla. Mama povedala že keď ma prepustili domou som len z nohy na nohu prestupovala ako kačica, toto jediné bol môj pohyb za celé 2 mesiace. Nikto ma v nemocnici neučil ani rozprávať ako by sa 2 ročnému dieťatu patrilo venovať. Vtedy keď ma prepustili domou moja mama strašne plakala, nepoznala som po 2 mesiacoch ako 2 ročná svoju mamu, svojho oca, svoje hračky, svoju izbu, svoju sestru, nebehala som,toto všetko som za 2 mesiace zabudla. nerozprávala som, len som vraj 2 týždne doma plakala, a mama pravdaže tiež. Keď si toto dnes človek predstaví, strašné nesociálne zaobchádzanie so živou bytosťou, a mentálny vývin dieťaťa sa tam určite na tie 2 mesiace zastavil. Potom som doma vraj postupne všetko sa učila odznova, behať, poznať svoje hračky, mamu, sestru atď. Nedávno som si pozerala, moju zdravotnú dokumentáciu z toho obdobia, z tej hospitalizácie, a vskutku tam bolo že som mala infekt močových ciest preliečovaný, a že so tam bola 8 týždňov, že na pribratie, toto som sa ozaj z karty dočítala, iné choroby som nemala, inak som bola, aj som dodnes zdravá akurát som aj dnes chudá mám 44 kg, čo mám proste asi geneticky. Strašný príbeh, strašných dvoch mesiacov, prečo sa takto vtedy s detmi zaobchádzalo? Dnes by sa na takýto postup zdravotníkov všetky matky sťažovali. Bola aj vtedy inštitúcia, ktorá riešila a prešetrovala sťažnosti vtedy pacientov, alebo rodičov na nesprávny postup? bola aj vtedy inštitúcia ktorá by sa týmito sťažnosťami zaoberala? Pýtam sa preto, či vôbec mala moja mama vtedy keď sa tak naplakala a natrápila nejakú možnosť riešenia situácie na patrečnej úrovni. Prečo to vtedy takto nemocnice robili? Dnes som sama matkou mám 1,5 ročné dieťa a táto predstava takéhoto zaobchádzania je dnes pre mňa desivá, príšerná. Prečo sa vtedy takto zaobchádzalo s deťmi? ďakujem za váš názor

    Odpovedá: MUDr. Marta Špániková

    Bolo to v časoch socialzmu a všetko sa riešilo inak. Dnes často počujeme, aké bolo vtedy zdravotníctvo úžasné a dnes nie je . Vôbec nebolo úžasné, bolo presne také, ako ho popisujete. lekár sa veľmi snažili, tak ako teraz, keď sú úplne iné problémy. Vtedy som už bola lekárkou, pracovala som na malom oddelení, mali sme výborný kolektív, všetci sme sa za daných podmienok veľmi snažili, ale pravidlá boli strašné. Prijatie matky s dieťťom bolo emysliteľné, pokiaľ nekojila. Deti do jedného roka vôbec nemali návštevy, dieťa sa prijalo a po určitom čase hospitalizácie si pre neho rodičia prišli,medzitým ho často vôbec nevideli, aby neplakalo, ke´d znova budú odchádzať, z dôvodov dezinfekcie, prenosu ochorenia a podobne. Všetci sme sa tomu prispôsobili, ešte dnes mi je z toho zle. Po pôrode ste si deiťa nemohli rozblaiť a prezrieť, až ke´d ste šli domov. Dostali ste ho každé tri hodiny na kojenie a inak bolo na novorodeneckom oddelení, rooming in, teda dieťa s matkou na izbe bolo v začiatkoch, diskutovalo sa o tom, či je to vôbec dobré. Sama som mala dve deti ešte v tomto systéme a až tretie som mala stále pri sebe na izbe a zrazu som nevedela, ako som to pri tých prvých dvoch vôbec mohal prežiť, že mi ich po kojenízobrali! Bolo to proste tak. Ak sme nejakej maičke dieťa , ktoré bolo hospitalizované ukázali alebo nechali popestovať, mohli mse z toho mať problémy! Žiadenn úrad, ktorý by sa špecializoval na sťažnosti pacientov či rodičov neexistoval. Všetko sa riešilo cez orgýny komunistickej strany, tá mala patent na všetko, od rošníckych družstiev až po operačné sály. To si dnes ani neviete predstaviť! A stále sú mnohí, čo hovoria, že niečo bolo lepšie ako teraz. Nie je to ravda. Samozrejme, že život išiel, slušní ľudia sa snažili robiť najlepšie ako sa dalo ale dalo sa len po určitú hranicu, ktorú komunisti dovolili.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: