vzťahy so starými rodičmi

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, ako pokračovať ďalej. S manželom sme spolu 5 rokov, máme spolu 4ročného syna, bývame pri mojich rodičoch. Hneď od začiatku manželstva sa naše spoločné vzťahy nevyvíjali moc dobre(myslím tým všetkých dospelých), mesiac po svadbe som neplánovane otehotnela a chvíľu nám trvalo, kým sme si na to zvykli, manžel odmietal so mnou chodiť na prechádzky, odmietal je možno prisilné slovo, ale radšej nešiel, ako išiel. Mojich rodičov to veľmi trápilo. Myslím, že najväčší problém bol v tom, že my dvaja sme si ani nestihli zvyknúť na život vo dvojici a zrazu sme boli traja. Keď sa malý narodil, bol veľmi rád, ale nastali konflikty medzi ním a mojou mamou-kvôli hlúpostiam(fajčenie, peniaze a tak podobne, stačila nejaká malicherná poznámka a už sa jeden z nich dvoch urazil, a tak je to v podstate doteraz). Takmer sme sa rozviedli, keď mal malý 2 roky (teda len sme o tom rozprávali, nakoniec sa všetko utriaslo), no a ďalšia kríza prišla minulý mesiac, mala som pocit, že manžel začína piť, v čom ma silne podporovala mama, nakoniec sa to nepotvrdilo, no a teraz som zistila, že som tehotná. Mama sa postavila k tomu tak, že nič horšie som jej nemohla povedať, povedala, že som stará krava na to, aby som mala deti (mám 32), veľmi ma jej reakcia bolela, a bolí doteraz. Uznávam, že manžel je komplikovaná povaha, ale oni dvaja sú si veľmi podobní. Teraz uvažujeme nad tým, či nemáme odísť, nájsť si podnájom v meste (bolo by to jednoduchšie aj kvôli vodeniu syna do škôlky, pretože bývame na dedine a škôlka je v meste, kde aj pracujeme), ale zároveň mám obavy, čo by takéto radikálne riešenie spôsobilo vo vzťahoch v rodine. Malý ichj má veľmi rád, vlastne s nimi vyrastá od malička, ja som začala chodiť do práce, keď mal rok, 2,5 dňa v týždni, vtedy bol u našich, veľmi nám pomohli, ale priznávam sa, toto som teda nečakala.

Som slobodná matka, mám 11-ročného syna a už dlhšiu dobu som bez práce. Mám ponuku odísť do zahraničia na 6 mesiacov pracovať. Momentálne bývame u mojich rodičov, takže syn by zostal vo svojom prostredí, má tu kamarátov, blízko do školy. Nič iné by sa preňho nezmenilo, akurát, že by som odišla ja. So synom máme pekný vzťah, je šikovný, dobre sa učí, nie sú s ním väčšie problémy. Má síce nejaké zdravotné problémy, ale inak je inteligentný a dosť samostatný. Myslíte, že môj odchod by mohol narušiť jeho zdravý emocionálny vývin? S mojimi rodičmi má dobrý vzťah, mama je už na dôchodku, takže by mala čas sa mu venovať.