klamstvo?

Dobrý večer, chcela by som sa spýtať ohľadom mojej dcéry. V septembri mala 5 rokov
a veľmi rada si požičiava hračky od druhých detí a niekedy prinesie hračku aj zo škôlky
a podľa mňa o tomto učiteľka určite nevie. Snažím sa všetko vrátiť hneď na druhý deň
a neželám si to, aby si niečo od niekoho požičiavala. Vysvetlila som jej, že hračky, s ktorými sa hraje v škôlke sú pre všetky deti a keby to každý urobil o chvíľu sa nemajú ani s čím hrať-je to denná vec, buď si niečo prinesie od spolužiakov alebo škôlky. Taktiež to neraz robí na rôznych návštevách, s čím vôbec nesúhlasím, je to správne?
Keď som jej to zakázala, začala mi doslova klamať, že nič nemá alebo si nič nezobrala-nepožičala. Nie raz sa potom stalo, že to doma odniekiaľ "vyloví" a začne sa s tým hrať a ja to uvidím a už to začína opäť otázkami-odkiaľ, prečo, veď sme sa dohodli,...
Vždy viem, ak niečo vzala-požičala, nevie to tak zakrývať a jej otázky ako nezbiješ ma? - veď som ju za takúto vec ešte ani raz nezbila a dostáva odo mňa vo veľmi výnimočných situáciach, to skôr od môjho manžela dostane, ale za toto ešte nikdy!
Stáva sa to? Veď máme toľko rôznych hračiek, ale nemôže mať všetky ako majú iné deti!
Máme aj 2-ročnú dcéru, ale ten vzťah je myslím normálny medzi nimi-zo začiatku bola žiarlivosť, ale teraz by som skôr povedala, že tá mladšia žiarli na tú staršiu niekedy.
A ešte jednu otázku na jej vyjadrovanie. Veľa krát používa slová zabijem, zbijem, nech zomriem alebo my a pritom nie sme televízny maniaci, že by to mala odtiaľ a rozprávky, ktoré pozerá má na DVD, ktoré mi sami vyberáme a kupujeme. A najhoršie, že to povie mne, manželovi, babke a netrvá to dlho a príde ako ma ľúbi, aby som jej s niečím pomohla,... Ako jej to vyhovoriť? Máme ju neustále na to upozorňovať? Aj voči starším-považuje ich všetkých za kamarátov a nie každému sa to páči....
Ďakujem K.