Prvá pomoc pri podchladení a omrzlinách

Už niekoľko dní nás trápia silné mrazy sprevádzané vetrom i snežením. Z rádií, televízie, novín sa na nás hrnú správy o ľuďoch, ktorí skončili s podchladením či omrzlinami v nemocniciach alebo ich nepriazeň počasia pripravila aj o život. S podchladením a omrzlinami sa môžeme stretnúť aj my. Vedeli by sme, čo v takomto prípade robiť?

Prv, ako začneme rozoberať prvú pomoc pri týchto stavoch, aspoň v skratke si priblížime pojmy a príznaky podchladenia a omrzlín.

Podchladenie

Pri podchladení dochádza k poklesu vnútornej telesnej teploty pod 35°C. Ak dôjde k poklesu telesnej teploty pod 26°C, hrozí zastavenie krvného obehu.

Príčiny a faktory

Podchladenie spôsobuje:

- extrémne chladné počasie,
- pobyt v zlých poveternostných podmienkach (najmä ak je nízka teplota okolia sprevádzaná dažďom, vetrom, snežením, hmlou),
- niekoľkodňový pobyt v zle vykúrenom obydlí.

K vzniku podchladenie prispievajú aj ďalšie faktory, ako sú napr.:

- vek,
- znížená aktivita,
- zlá fyzická kondícia,
- chronické a zoslabujúce ochorenia,
- únava,
- zlé sociálne podmienky,
- stav výživy,
- požívanie alkoholu a drog.

K najrizikovejším skupinám patria deti, starí ľudia, bezdomovci, ale aj štíhle a zoslabnuté osoby.

Príznaky podchladenia

Podchladenie vzniká postupne, môže sa vyvíjať aj niekoľko dní. Príznaky závisia od stupňa podchladenia.

Pri ľahšom stupni podchladenia (teplota neklesá pod 34°C) sú prítomné:

- triaška,
- chladná, bledomodrá a suchá koža,
- podráždenosť,
- bolesti v končatinách,
- zrýchlená činnosť srdca,
- zrýchlené a prehĺbené dýchanie,
- vedomie je zachovalé.

Ťažší stupeň podchladenia sprevádzajú poruchy vedomia až bezvedomie. Pri telesnej teplote 34-30°C možno pozorovať:

- apatiu,
- dezorientáciu,
- spavosť,
- plytké a nepravidelné dýchanie,
- pomalý a nepravidelný pulz,
- znížené vnímanie bolesti,
- stuhnutie kostrových svalov.

Telesná teplota pod 30°C vedie k bezvedomiu. Pri telesnej teplote 27 – 24°C dochádza ku kóme, k zastaveniu krvného obehu a dýchania, končí smrťou postihnutého.

U dojčiat treba mať na pamäti, že u neho nie sú dostatočne vyvinuté termoregulačné mechanizmy. Preto môže podchladenie u dojčiat vzniknúť aj pri pobyte v chladnej miestnosti. Dieťa v takomto prípade odmieta jedlo, je nezvyčajne tiché, koža je studená, telíčko je mľandravé.

Prvá pomoc pri podchladení

Prvá pomoc sa zameriava na zabránenie ďalším stratám tepla, pomalé zahrievanie postihnutého a zabezpečenie lekárskej starostlivosti pri ťažších stupňoch podchladenia.
1. zabrániť pohybu postihnutého (týka sa aktívneho aj pasívneho pohybu, môže pri ňom dôjsť k presunu studenej krvi z periférie do centrálnych častí organizmu),
2. odstrániť mokrý odev a vymeniť ho za teplý a suchý,
3. zabezpečiť teplo akýmkoľvek spôsobom,
4. preniesť postihnutého do vyhriatej miestnosti, zabaliť ju do prikrývok,
5. vhodný je aj vodný kúpeľ s teplotou asi 40°C (nie je vhodný pre starších ľudí, kedy môže príliš rýchle zahriatie a pohyby spôsobiť zástavu srdca),
6. ak je postihnutý pri vedomí, podávať teplé nápoje, polievky a vysokoenergetické potraviny (napr.čokoláda), !!!nikdy nepodávať alkohol (zhoršuje hypotermiu)!!!,
7. aj je postihnutý v bezvedomí, uvoľniť dýchacie cesty, kontrolovať dýchanie, v prípade potreby vykonať kardiopulmonálnu resuscitáciu.

Ak ste vonku:
1. presunúť postihnutého pod prístrešok, aby sa zmiernili poveternostné vplyvy,
2. odstrániť mokré šaty, izolovať osobu ďalšími časťami odevu alebo dekami, prikryť hlavu, 
3. ochrániť postihnutého od studenej podlahy (dať do suchého spacieho vaku, poprikrývať dekami, novinami, zabaliť do plastového alebo záchranného vaku – ak je k dispozícii),
4. poslať po pomoc alebo sa ju snažiť privolať. Nikdy však nenechávajte postihnutého samého.
5. podávať teplé nápoje a vysokoenergetické potraviny (ak je postihnutý pri vedomí).

Pri ťažších stupňoch podchladenia je potrebné postihnutého dopraviť do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia.

Prevencia podchladenia

Na možnosť podchladenia by ste mali myslieť vždy, ak predpokladáte dlhší pobyt vonku v chladnom prostredí. Von by v takomto prípade mali ísť len úplne zdravé osoby. Obliecť by ste si mali niekoľko vrstiev voľného odevu, vonkajšia vrstva by mala byť nepremokavá. Odparovanie potu pri námahe vám umožní odev voľný na krku a zápästiach. A nemali by ste zabudnúť ani na rezervný suchý odev, teplé nápoje a vysokoenergetické potraviny.

Omrzliny

Omrzliny vznikajú pôsobením nízkej teploty okolia na nekryté časti tela. Mnohokrát bývajú sprevádzané podchladením. Najčastejšie postihujú prsty na rukách, nohách, nos, uši a líca. Nebezpečenstvo vzniku omrzlín zvyšuje veterné a vlhké počasie.

Príčiny vzniku omrzlín
Pri vystavení neprimeranému chladu dochádza k dlhodobému zúženiu ciev v koži. Keďže dochádza k poškodeniu ciev, v ťažkých prípadoch sa trvalo poškodí citlivosť končatiny, niekedy môže dôjsť až k odumretiu (gangréne) tkaniva. Dôležitú úlohu pri vzniku omrzlín zohráva aj dĺžka pôsobenia chladu, vek, mobilita i celkový telesný stav.

Príznaky
Príznaky závisia od stupňa omrzlín. Hĺbka miestneho postihnutia sa dá posúdiť až po oteplení omrznutej časti.
Pri omrzlinách sa používa rovnaké delenie ako pri popáleninách.
I.stupeň – fialové mramorovanie kože, pocit oziabania a zvierania. Pri zahrievaní je prítomný pocit pichania ihlami.
II.stupeň – prítomné biele až sivasté sfarbenie tkaniva, tkanivo je mäkké, často bolestivé. Pri zahrievaní sa tvoria pľuzgiere, postihnutá časť opúcha.
III.stupeň – postihnuté časti sú voskovo biele, tvrdé a necitlivé. Hrozí odumretie tkaniva.

Prvá pomoc pri omrzlinách
Prvá pomoc pri omrzlinách sa zameriava na postupné zohriatie postihnutej časti a prevoz do nemocnice.
1. nerozmrazovať postihnutú časť, ak hrozí opakované omrznutie (transport, pôsobenie chladu),
2. prikryť omrznutú časť (ochrana pred ďalším pôsobením chladu)
3. premiestniť postihnutého do teplého prostredia. Nikdy nedávať postihnutú oblasť na zdroj tepla!
4. opatrne odstrániť tesné časti odevu, vyzuť tesnú a mokrú obuv, rukavice, dať dole prstene a hodinky. Ak má postihnutý premočené aj šaty, vymeniť ich za suché.
5. ohriať postihnutú časť svojimi rukami. Omrznuté ruky je najjednoduchšie ohriať vo vlastných podpazušiach. Postihnutú oblasť nešúchať, pretože by mohlo dôjsť k ďalšiemu poškodeniu.
6. vhodný je aj teplý nie horúci kúpeľ postihnutej oblasti. Ak nie je k dispozícii teplá voda, zabaliť postihnutú časť do teplého uteráka, plachty alebo iného čistého kusa tkaniny,
7. s postihnutou časťou zaobchádzať opatrne, nemasírovať (po oteplení rýchlo opuchne),
8. po oteplení prikryť postihnutú časť sterilným obväzom alebo čo najčistejším kusom tkaniny,
9. podoprieť a zdvihnúť postihnutú končatinu (zníženie opuchu),
10. pri silnej bolesti možno podať analgetikum (napr. paracetamol),
11. zabezpečiť prevoz do zdravotníckeho zariadenia.