ahoj, ja mam dve deti jedna ma tri a druha 7, ale este neboli v tabore. Starsia ide do skoly v prirode, tam ju pustim, lebo idu s triednou. Ale do tabora s cudzimi by som ju nedala, mozno ked bude starsia a bude chciet ist.

Ahoj, ja mám tri deti a je to individuálne - napr. syn išiel do tábora po prvý krát, keď mal 9 rokov (podotýkam, že si ho vybral sám a deti dokonale poznal, pretože išlo o skautský tábor ich zboru) a po týždni sme po neho išli. Podľa jeho slov tam bolo super, ale ten týždeň mu úplne stačil a už mu bolo za nami smutno :heart: . Tábory sme mu ponúkali asi od cca 7-8 rokov, ale nikdy sa do žiadneho nehrnul a my sme ho ani nesilili (vyskúšal si denný tábor u nás v meste a to sa mu celkom páčilo, ale predsa len nie je to taká atmosféra ako v skutočnom letnom tábore). Vždy vedel, že výber je nielen na nás ale aj na ňom, t.z. že nemusí ísť do tábora zameraného na koníky alebo napr. tanec či tenis, ak tieto aktivity nie sú jeho obľúbené. A tiež vedel, že keby to už pre neho bolo skutočne ale skutočne neúnosné (nie napr. po nejakej hádke s kamarátom, ktorá ako rýchlo začala tak aj skončí), tak pre neho prídeme na 100%, stačí ak zavolá. Odvtedy chodí každý rok so svojim skautským zborom, ale len na týždeň, pretože tak mu to vyhovuje a je spokojný.
Naopak - jeho mladšia sestrička má teraz čerstvých 6 rôčkov a chodí do MŠ. Je to čistý extrovert a max. samostatné a spoločenské dieťa (podľa názoru všetkých, ktorí s ňou prídu do kontaktu :D ). Už v 4 rokoch ju pani učiteľky zobrali do škôlky v prírode na 5 dní. Je to v dedinke hneď za naším mestom, tak sme súhlasili (i keď s obavami). Malá sa neskutočne tešila, kedy tam už pôjde a my sme nemali to srdce, aby sme ju nepustili. Celý pobyt si max. užila, len navečer si na nás spomenula a vtedy si k nej do postieľky ľahla pani učiteľka a bolo všetko ok. Keď mala 5, tak sa sama prihlásila aj s kamarátkou Ninkou ;-), do letného denného jazdeckého tábora, ktorý trval týždeň. Do MŠ im totiž prišla takáto ponuka a ony dve sa rozhodli priamo na mieste. My sme to potom preverili a keďže naše slečny zbožňujú koníky, tak sa tábor odsúhlasil. Každý deň sme ich tam odviezli ráno na ôsmu a o piatej - šiestej poobede sme po ne chodili. Bola šťastná a rada na to spomína, keď si tam chodíme raz za čas zajazdiť. Tento rok sa už prihlásila na týždeň do Tatier na tábor zameraný na karate - v škôlke im to ponúkli ich trénerky karate. S podmienkou, že si vyberú len tie deti, ktoré by to podľa nich zvládli (v MŠ ich trénujú už tretí rok, takže ich vcelku dobre poznajú). Naša princeznička patrí medzi tých šťastlivcov, ktorí idú a už dnes sa vytešuje ako tam bude trénovať, chodiť na túry,...Trochu sa obávam toho spánku v noci, ale asi to opäť budú len moje obavy, ktoré sa snažím pred deťmi ukrývať, aby som ich neinfikovala svojim mamičkovským strachom :idoh: . Aj tak plánujeme ísť so zvyšnými deťmi niekde do kempu blízko ich tábora (ale tak, aby o tom nevedela), len pre prípad "kdyby náhodou..." :idance: . Keď sa skončí ich tábor, nepocestuje domov, ale sa k nám pripojí a môžeme pokračovať v dobrodružstve všetci pekne spolu.
No a naša najmladšia zatiaľ nikde nebola, pretože je malinká (2 roky), ale sme rodinkou, ktorá cestuje vždy kedykoľvek je to možné (takmer každý víkend menšie výlety, pobyty, túry,...) a cez leto či zimu už riadne dovolenky, keď doma nie sme aspoň týždeň a potom len vybalíme a o pár dní balíme opäť.
No napriek tomu - treba rešpektovať povahu a potreby dieťatka, aj keby ste boli "cestovateľská spoločenská" rodinka, aj tak vždy načúvaj, čo vraví dieťa. Každá mamina si svojho drobca pozná a nemá zmysel ho siliť do vecí, ktoré sú mu nepríjemné len preto, lebo aj "ostatní chodia do táborov a prežijú to". Môjmu synovi stačí jeden "samostatný" týždeň a má na celý rok dosť :D , možno teraz pubertou sa to zmení, ale ak nie, tak mi to vôbec nevadí. Dcérka naopak - keby mohla aj MŠ absolvuje v USA v hostiteľskej rodine ;-)  - aj keď nás bezhranične ľúbi a my ju - len je proste taká povaha, že má rada nové miesta, nových ľudí, nové zážitky, nikoho sa nehanbí a rýchlo si získa každého.
Skús tak okolo 5 rokov nejaký denný tábor blízko vášho mesta/dediny s takým zameraním aké vyhovuje tvojmu drobcovi a sama uvidíš, či je na to pripravený.
Howk. Denisa



Denisa

moja dcerka bol prvýkrát po 2. triede ZŠ (mala 8 rokov) a potom aj po 3. triede. prvýkrát bolo všetko OK, minulý rok plakala. Tento rok ani neuvažujeme o tábora. Ak tak, len ju dame do prímestského tu v meste cez CVČ. Nie som v zásade proti, ale dcerka je teraz akási citlivá a nemá tam s kým ísť (nemá takú kamarátku, ktorá by šla).

syn má 8 rokov a on sa "chysta" :D . v škole im dali prihlášky, on sa dopočul že tam budú hrať futbal a plávať a viac mu k životu netreba :D . strach o to nemám že by sa nevedel obliecť, najesť , v týchto veciach je veľmi samostatný no neviem si predstaviť že by nevidel večer mamu :D :D :D . možno ho podceňujem..... možno by to zvládol ľavou zadnou. rozhodla som sa že ak pôjde nejaký jeho kamarát tak ho dáme aj my. aj keď on nemá problém nájsť si kamarátov, on sa prikmotrí ku hocikomu.

pozdravujem, som z CK Slniečko, ktorá už 15 rokov organizuje tábory. Ja osobne by som dieťa do 6 rokov do tábora nedal. Od 6 do 9 je to individuálne a pre silnejšie osobnosti. Staršie deti bezproblémov zvládajú ;o)
Zopár rád som zhrnul aj vo svojom blogu http://pavolbobosik.blog.sme.sk/c/265602/Detsky-tabor.html
Palo