milá "kolegyňa"-mamička na materskej. :-) Neviem, nakoľko intenzívne tieto pocity prežívaš, ale ja som tiež občas na pokraji psychických síl. A to máme len jedno dieťa! Podľa mňa tu nejde ani tak o vážny problém, skôr o vyčerpanosť z každodenného stereotypu. Práve včera som niečo podobné pociťovala. Ráno sa mi točila hlava, predstava opätovného kolotoča, varenia.... myslela som, že odpadnem. Bolo to psychické i fyzické zároveň. Potom to prešlo, poobede som si s malinkou trochu pospala, išli sme do MC, trochu som si dopriala telky-malá sa hrala, vypila v klude čaj... Ako za "starých" čias. Skús občas aj ty trochu relaxovať, možno aj ty-tak,ako ja- moc kŕčovito mysliš na deti. Potom sa človeku ozaj zdá, ako by nebol normálny. My si s manželom cez víkendy vždy niekam zabehneme, aj keď len na aký-taký malý výlet. Pomáha to. Lepšie sa cítm aj odkedy som spoznala zopár dobrých kamarátok, s ktorými sa dá pokecať. Hlavne sa neumáraj. Ak by to bolo moc zlé, neváhaj vyhľadať lekársku pomoc. Aj to som absolvovala, žiaľ, musela som, kvôli  popôrodnej depke, ktorá mnou intenzívne lomcovala. Držím palce!

Ahoj, ja vsetko vesiam muzovi,nemam sa s kym porozpravat a aj vonku s detmi som sama.
Muz mi hovori,kamaratky niesu vsetko,mas krasne deti,co by one dali za to.Viem,ze ma pravdu,ale je dobre sa niekomu vyrozpravat,poradit sa a len tak si pokecat.
A dakujem ti,papa ;-)

Kamaratky sice nie su vsetko, ale hrooozne vela. Neviem, kde byvas, ale ked vyjdete von, nemas sancu stretnut nejake mamicky, ktore su tiez vonku?
Ja som na materskej 5ty rok, pomaly sa chystam doprace a take problemy, ako mas ty ma nepostretli len preto, ze som sa tu na sidlisku spoznala s viacerymi mamickami a ked vyjdeme von, zarucene niekoho stretneme...takze nehrozi pocit osamelosti. Tu na sidlisku mame aj cvicenie pre deti s mamickami, chodili sme plavat...prave preto, aby sme boli v spolocnosti, aj detom to prospieva v socializacii, lahsie si zvykaju na skolku.
A co ma vyslovene zachranilo, pomohlo mi udrzat dusevnu rovnovahu, ze odkedy mal starsi syn 1 rok som sa zapisala na taliancinu 2x do tyzdna a chodila som cele 4 roky. Niekedy to bolo velmi narocne to sklbit, ale pre mna to bola priorita, ktoru som si len tak nenechala vziat a vzdy som urobila vsetko pre to, aby som mohla ist. Deti mi vtedy strazila moja mama na striedacku s opatrovatelkou, niekedy kamoska, dokonca aj moj brat. A parkrat sa aj manzel utrhol z prace. Deti si zvykli, ze maminka pravidelne niekam odchadza, ale potom sa vzdy vrati, takze z toho vobec nemali stres, co tiez neskor pomohlo v adaptacii sa na skolku.
Tak ti radim, najdi si nejaky cas vyslovene pre seba, moze to byt hocico, aspon raz do tyzdna, bez deti, aspon hodinka. MAme na to pravo. Materska dovolenka ma tie uskalia, ze je to kolotoc z ktoreho sa neda len tak vyskocit. KEd clovek chodi do prace, ma aspon tie vikendy, kedy moze vypnut. Preto my si musime vedome najst ten cas pre seba. AKo sa hovori: STASTNA MAMA = STASTNE DETI :-)

Aj ja som sa vydala na dedinu a som tu sama - bez kamarátok.

A nie je to dobré. Ale čo spravím? Do parku chodí mamičiek minimum, na prechádzky oni chodia k svojím mamám, a tak sama chodím s kočárom po dedine.

Keby tu bol niekto z Nitrianskeho kraja, rada sa spoznám.

Aj ja som sa vydala na dedinu a som tu sama - bez kamarátok.

A nie je to dobré. Ale čo spravím? Do parku chodí mamičiek minimum, na prechádzky oni chodia k svojím mamám, a tak sama chodím s kočárom po dedine.

Keby tu bol niekto z Nitrianskeho kraja, rada sa spoznám.

aj ja som z nitrianskeho kraja,,,z akej dediny,,si?????,mam trojrocneho LAPAJA

nové sady a ty?