Súhlasím s odpoveďami 1, 2 a 4 - naďalej v dojčení pokračovať. Tiež som mala v dcérkiných 15.-tich mesiacoch takú menšiu krízu ohľadom dojčenia - od našej pediatričky (ale aj z iných zdrojov) som totiž dostala info, že už ju mám kojiť len ráno a večer. Ale ono to nešlo! 15-mesačné dieťa si už totiž vie veľmi dôrazne vypýtať, čo mu právom patrí :lol: Mám tendenciu rady lekárov skôr rešpektovať, no vtedy mi môj vnútorný inštinkt radil neposlúchnuť, rešpektovať skôr požiadavky svojho dieťaťa a zariadiť sa podľa seba.
Veľká vnútorná dilema, na jednej strane rada lekára + strach zo "zlyhania vo výchove" (rady okolia typu neustupuj jej, bude si s tebou robiť, čo sa jej zachce), na druhej strane materinský inštinkt mi napovedal niečo celkom iné... bola som z toho čím ďalej, tým viac nešťastná a malinká tiež. Nakoniec som sa rozhodla dať na svoju intuíciu a pokračovať v dojčení na požiadanie - aj v noci, ak bol záujem (s dcérkou spíme spolu v jednej posteli, takže sa na dojčenie často ani úplne nezobudím) - a neľutujem. Samozrejme, nenechám ju dlho len naprázdno "dudlovať", keď cítim, že mliečko už v skutočnosti nepije a mne je to už nepríjemné, ale inak žiadne obmedzenia.
Neskôr mi aj viacerí odborníci na dojčenie vrátane pediatrov potvrdili, že som sa rozhodla správne, že neexistuje hranica, kedy prestať dojčiť na požiadanie. Akurát po 2. roku sa doporučuje aktívne prsník neponúkať, ale ani neodmietať - proste to nechať na dieťa.
Prípadne si pozri aj tento článok: http://sites.google.com/site/vasamamila/Home/prezentacie-mamily/dlhodobe-dojcenie