Z kráľovnej krásy MAMA: Majte svoje sny
„Veľmi som chcela cestovať a vidieť iné krajiny, nielen ako bolo v tom čase možné, Bulharsko a Juhosláviu. Túžila som sa naučiť aj iný cudzí jazyk ako ruštinu a možno stretnúť toho pravého.“
„Miss Slovensko 1992 sa stáva súťažiaca s číslom 4, Adriana Šimková zo Zvolena.“ Táto veta odznela pred vyše tridsiatimi rokmi na finále súťaže krásy a zmenila život jednému krásnemu mladému dievčaťu zo stredného Slovenska. Roky v žiari reflektorov, na prehliadkových mólach svetových metropol v značkových šatách známych módnych domov, znamenali pre Adrianu životnú skúsenosť. Od modelingu jej kroky postupne viedli k založeniu modelingovej agentúry a odtiaľ k povinnostiam a radostiam čerstvej mamy.
Dnes je hrdou mamou takmer pätnásťročného Adama a osemročnej Barborky. Synovo zdravotné znevýhodnenie ju primälo sprevádzať rodičov detí s podobným osudom a ponúknuť im svoje skúsenosti a podporu. Angažuje sa v komunite a ako regionálna koordinátorka poradcov pomáha so svojím veľkým srdcom a skúsenosťami ďalším rodinám.
Máme doma štvorčatá: Keď sa smejú, smejú sa všetci naraz
Keď žena ide za vlastným snom...
Ak by sme sa vrátili v čase a predstavili si dievča, ktoré sa rozhodlo zúčastniť súťaže krásy, tak bola ako väčšina z mladých žien so svojimi snami a plánmi do budúcna. „Adriana bolo dievča, ktoré sa rado učilo, mala kamarátky, žila si šťastný život s rodičmi a bratom,“ spomína si na svoje mladé ´ja´ sympatická a vždy usmiata Aďka. Mala sny ako každé mladé dievča, pekne sa obliekať a žiť si po svojom. „Veľmi som chcela cestovať a vidieť iné krajiny, nielen ako bolo v tom čase možné, Bulharsko a Juhosláviu. Túžila som sa naučiť aj iný cudzí jazyk ako ruštinu a možno stretnúť toho pravého,“ opisuje svoje vtedajšie túžby.
Jeden z jej snov sa však líšil od snov jej rovesníčok – vydávať sa nechcela hneď po škole a ani mať deti v tak mladom veku, ako bolo vtedy zvykom. „Potrebovala som slobodu a zažiť niečo iné,“ dodáva. A tak ju spolužiačky zo strednej pedagogickej školy, ktorú navštevovala, prihlásili do súťaže krásy. Nasledovalo víťazstvo v mestskom kole a neskôr na Miss Stredné Slovensko, v kole krajskom. Odtiaľ jej kroky viedli na celoslovenské kolo najznámejšej súťaže krásy Miss Slovensko.
Život s korunkou krásy
V spomienkach sa spoločne vraciame do obdobia príprav na celoslovenskú súťaž a atmosféru finálového večera. „Bolo to veľmi náročné fyzicky aj psychicky, neustály stres, nacvičovať chôdzu vo vysokých podpätkoch, vedieť naspamäť choreografiu, správne sa usmievať, mávať, rýchlo sa prezliekať,“ približuje a búra mýty o tom, že na Miss je potrebné sa len usmievať do kamery, ale je za tým náročná a svedomitá príprava. Priznáva, že cítila aj zodpovednosť aj strach, aby v disciplínach nespadla, nemala trému, správne sa usmievala, pohybovala podľa choreografie a držala sa zostavy v skupinových vystúpeniach.
Pri prezretí záznamu zo slávnostného vyhlásenia víťazky vidieť honosnú chvíľu, na pódiu tucet krásnych žien a plné hľadisko obecenstva. A potom to prišlo. Číslo štyri bolo pre Adrianu osudové. „Na svoje pocity z toho večera si vôbec nepamätám, bol to pre mňa šok, toľko ľudí mi tlieskalo, cez novinárov, kamery a blesky ich fotoaparátov som nevidela rodičov. Nevnímala som ten celý ruch okolo vyhlásenia môjho mena, chcela som len odísť z pódia a tešiť sa s našimi doma,“ hovorí s úsmevom na tvári držiteľka titulu kráľovnej krásy.
Po tomto veľkom podujatí sa jej, doslova, otvorili dvere do sveta. Bolo to práve v čase, keď začínala pracovať ako učiteľka v materskej škole, čo bola jej vysnívaná práca. „Keď som korunku získala, často som cestovala, chodili za mnou novinári a dodnes som vďačná pani riaditeľke materskej školy za trpezlivosť so mnou,“ vracia sa do tohto obdobia a dodáva, že Miss jej otvorila dvere do sveta šoubiznisu, modelingu a celebrít. „Dlho mi trvalo, kým som si na toto prostredie a život v ňom, zvykla. Nechala som svoje zamestnanie, aby som mohla cestovať do zahraničia, kde som dlho pôsobila ako modelka,“ dodáva. Zrazu mala možnosť vidieť iné krajiny, dostať sa do sveta významných mien, celebrít a naučiť sa ďalšie jazyky.
Z móla k najkrajšiemu titulu mamy
Rozcestovaný spôsob života viedla takmer desať rokov. „Cestovala som a pracovala ako modelka, naučila sa ďalšie dva jazyky a spoznala mnohé krajiny, iné kultúry, množstvo zaujímavých a vzácnych ľudí. Môj život sa aj potom krútil okolo modelingu, založila som si vlastnú agentúru a pripravovala v nej mladé dievčatá na kariéru modeliek.“ Dievčatá umiesťovala, hľadala im prácu v dobrých modelingových agentúrach vo svete a na základe svojich skúseností a kontaktov im pomáhala v ich kariére doma i v zahraničí.
A ako sa stala maminou? „Po čase som bola unavená z prázdneho bytu a stále zbalených kufrov, začala som sa obzerať po trvalom vzťahu,“ opisuje svoje túžby založiť si rodinu. „Mala som 36 rokov, keď sa mi narodil syn a o šesť rokov neskôr dcérka,“ spomína.
Príbeh Magdalény: TROCHU INÁ rodina
Naplnenie v podobe pomoci iným
Dnes profil Adriany Šimkovej Žilovej nájdeme v zozname laických poradcov a poradkýň v rámci Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením ako mamy dieťaťa so špeciálnymi potrebami, ktorá sprevádza, radí a pomáha iným rodinám detí s týmto problémom. Čo ju viedlo dať sa na túto formu podpory iným?
„Prešla som si so synom skoro štrnásťročnú cestu, ktorá nebola vždy jednoduchá ani ľahká, skúšala som rôzne terapie, vitamíny, cvičenia či lieky. Na začiatku našej cesty mi najviac pomohla rodičovská skupina, kde som našla prijatie a porozumenie. Preto som sa rozhodla sprevádzať rodičov detí s podobným osudom a ponúknuť im svoje skúsenosti. To, čo sa mi zdalo ako nápomocné a efektívne, som odporučila aj ďalším. Nie každý máme šťastie na rodinné zázemie a tak som sa začala stretávať s rodičmi s podobným osudom a deťmi. Vytvorila sa skupina, komunita, ktorá sa stretáva už piaty rok a je otvorená každému kto potrebuje pomoc, pochopenie, vypočutie,“ opisuje svoju motiváciu pomáhať iným statočná mama samoživoteľka.
Adrianu poznajú v jej okolí ako veľmi aktívnu. Čo všetko táto činnosť obnáša a čo je jej ťahúňom stále ďalej sa angažovať pre zlepšenie života v jej okolí? Na túto otázku má jednoznačnú odpoveď: „Je to sebarealizácia a najmä dobrý pocit, keď mi niekto napíše, že našiel riešenie, chuť znova žiť, „pomohla si nám zlepšiť život, teším sa do skupiny, ako sa objímeme, poplačeme si a zasmejeme sa“,“ opisuje svoj hnací motor angažovať sa naďalej. Realizuje nepísané pravidlo, že ak sa podelíme o starosti, stanú sa polovičnými a radosti sa takto znásobia. „Vieme sa už spoločne aj pozrieť späť a nad ťažký obdobím sa usmiať, alebo prijať novú maminku a povedať jej, že ju chápem a je to teraz ťažké a chce to čas to celé prijať a rozpovedať jej svoj príbeh. Teší ma práca s ľuďmi, napĺňa ma,“ zdôrazňuje.
Darkyňa vajíčok: Chcem dopriať materstvo aj inej žene
Cesta za šťastnými zajtrajškami
Ako sa má táto rodina dnes, čo prežívajú a aké obdobie žije Adriana so svojimi deťmi? „Žijem šťastné obdobie, deti sú šikovné a aj keď je občas u nás cirkus – najmä keď riešime domáce úlohy, nemenila by som nič z toho. Užívam si každú voľnú chvíľu s nimi. Našla som prácu, ktorá ma baví, v ktorej sa realizujem, mám dobrého a chápavého zamestnávateľa, ktorý rozumie potrebám svojich zamestnancov, ktorý nám vytvára podmienky na náš rozvoj, vedie nás správnym smerom a som vďačná najmä za kolegyne, s ktorými máme rovnaké nastavenia a hodnoty,“ hovorí o aktuálnom životnom období v Platforme rodín detí so zdravotným znevýhodnením.
Svoje plány do budúcna opisuje jednoducho, no s plnou vážnosťou: „Deti vidím v budúcnosti na dobrých a kvalitných školách a seba ako s pohárom vína sedím pri dobrej knihe a teším sa zo života,“ dodáva s úsmevom na tvári.
A čo odkazuje čitateľkám MAMA a ja? „... aby počúvali najmä svoju intuíciu. Majte svoje sny a nevzdávajte sa ich, choďte za nimi a nedajte sa nikým a ničím odradiť,“ znejú slová bývalej kráľovnej krásy.