Skutočný príbeh adoptovaného dievčaťa
Na svoje 18. narodeniny som sa rozhodla hľadať mamu!
Pamätám si to ako dnes. Kamaráti si priniesli domov malý batôžtek. Vytúžené dieťa, dvojmesačnú Lauru. Ešte v pôrodnici sa jej vzdala biologická mama.
Boli nesmierne šťastní, ale už vtedy, (možno menej, ako teraz) premýšľali, čo urobia, ako sa zachovajú, keď im raz Laura povie, že chce vyhľadať svoju biologickú mamu a spoznať svoje korene. Ubehlo pár rokov a ja som celkom náhodou natrafila na príbeh 26-ročnej Terezky Kratochvílovej. Zaujal ma natoľko, že som sa rozhodla ju skontaktovať a čitateľom Mama a ja sprostredkovať jej nevšedný príbeh.
Terezka sa ako sedemročná dozvedela, že je adoptovaná
„Pamätám si, že u nás na sídlisku sme mali second-hand. Raz sme tam s mamkou zašli a ona mi vysvetľovala, že sa tam predávajú šaty, ktoré sa majiteľom nepáčia, a tak ich posielajú ďalej. V mojej hlave plnej fantázie a otázok mi docvaklo, že to má veľa spoločného s mojím príbehom a životom. Tiež ma predsa niekto nechcel a tak ma poslal ďalej. Kamarátkam som tvrdila, že som zo sekáča,“ spomína Terezka na detstvo.
„Mala som sedem rokov, keď si ma rodičia zavolali do spálne, že mi chcú niečo povedať. Už odmala som mala rada tajomstvá a záhady. Vycítila som z mamkinho hlasu, že ide o niečo dôležité a zároveň tajomné. "Terezka, chceli by sme ti povedať, že si adoptovaná...´ Spätne si už nepamätám, ako to ďalej pokračovalo, len viem, že sme všetci traja veľa plakali. Nebola som smutná, len plná emócií, mala som milujúcich rodičov, ktorých by som za nič na svete nevymenila... Neskôr som veľa čítala o tom, že prvé dni po narodení sú najdôležitejšie a ja som šťastná, že som v nemocnici bez mamky a tatka strávila len dva týždne.“
SKUTOČNÝ PRÍBEH EVY: Kamarátka mi vynosila dieťa
Myšlienkou, aká asi je jej biologická mama sa zaoberala často
Akú má farbu vlasov, aké oči, je rovnako malá ako ona? Terezka sa dlho nevedela zmieriť so svojou výškou 153 cm. „Mamka mi raz povedala, že bola predavačkou a bola príliš mladá, keď otehotnela s chlapcom z lepšej rodiny, ktorý ju opustil, len čo sa to dozvedel. Vo svojej fantázii som si predstavila 15-ročné dievča, lebo mi bolo vekove blízke, malé ako ja, s krásnymi dlhými blonďavými vlasmi. Chudinku, ktorá za to určite nemohla, ten chalan sa na ňu vykašlal a ona bola na všetko sama.“
20. júna, v deň svojich narodenín, mala Terezka Kratochvílová pred sebou najdôležitejší krok vo svojom živote. Rozhodla sa, že zájde na matriku a zistí jej meno a adresu, na ktorej bývala, keď ju nechala v nemocnici.
Chcela sa dozvedieť pravdu, prečo ju mama opustila
O svojom kroku nikomu nič nepovedala a už vôbec nie rodičom, ktorí by ju od toho odhovárali. „Doma som našla svoj rodný list a ten som predložila pani matrikárke. Tá zalistovala vo veľkej knihe, kde boli všetky údaje: meno, dátum narodenia, adresa z doby, keď ma čakala... Srdce mi búchalo ostošesť.“
Aké mal jej príbeh pokračovanie a čo ju na ceste hľadania najväčšmi zranilo, sa dozviete v marcovej Mama a ja.
Zaujímavé témy, rozhovory, odborné rady a tipy, ako sa v rodičovstve nestratiť. Každý mesiac pre vás pripravujeme témy, ktoré žijete ako ženy, matky, partnerky.
Máte už predplatné?
Objednať si môžete TU:
Vedeli ste, že v rámci členstva v Klube Mama a ja máte aj ročné predplatné časopisu a mnoho ďalších výhod?
Pozrite sa TU: 