Rodičia sú až po uši v... škole

Rado Augustín | 23. marec 2020

Epidémia menom Domáce vyučovanie.

Ahojte, som otcom dvoch detí, živnostník, podnikateľ, chlap, hrdina, dub, stroj vo vzore pekný, cudzí, otcov-matkin, živočích, stavovec, ktorého chrbtica je zložená zo stavcov a aby som nezabudol, som aj cicavec. Určite nie som ryba, ani bezstavovec ako ulitník, či obrúčkavec. Práve som tak na 10 % zhrnul piatkové učivo oboch našich detí, majú 8 a 10 rokov a teda syn je piatak a dcérka tretiačka.

Z rodičov sú učitelia

A my rodičia, ale budem písať o sebe, tak teda ja, som momentálne aj pán učiteľ. Popri tom, ako riešim veľa vecí do práce sa s manželkou striedame, kto komu čo vysvetlí, kto s kým aký urobí projekt a kto s kým napíše diktát. Keby sa dali úlohy robiť aj z telesnej, isto by sme mali aj dvojhodinovku, napríklad takú dvanásťminútovku.

Pamätáte sa? Koľko ste dali? Alebo vrh guľou. Ja by som počas týchto dní niekedy najradšej dal vrh compom, vrhoooool by som ho aj cez zatvorené okno, keď listujem desiaty slide powerpointovej prezentácie príkladov z matematiky mojej tretiačky, ktorá vidí počítač asi tak často, ako ja pani učiteľku na rodičku.

Prečítajte si tiež:

Radí pediatrička: Môžeme chodiť s deťmi von?

Nastala nám zvláštna etapa života, máme tu pandémiu

Zem sa začala točiť opačne a prišla chorá doba školská. Úprimne obdivujem tých, ktorí nemôžu mať „home office“ a musia celé vyučovanie zvládnuť neskôr ako my, čo si to ako tak vieme rozdeliť do dňa. No aj tak musím prehlásiť, že systém, akým momentálne fungujeme, teda pardón, slovo systém som prehnal, takže sa opravím, chaos, ktorý momentálna doba školská priniesla, je na palicu.

Rodičia nahrádzajú učiteľov, žiaci bojujú s počítačmi a až potom sa znechutení tým, prečo keď sú doma, sa musia ešte aj učiť, pustia do učenia. Vlastne preskočil som 30-120 minútové vysvetľovanie rodičov svojim deťom, prečo keď sú doma, sa vlastne musia ešte aj učiť.

Trochu menej môže byť viac

Vyslovene nám ide karta, včera (áno bola nedeľa, víkend, no my sme mali toho fakt veľa v piatok) som dokonca dcérke písal kriedou na tabuľu, ako sa delia živočíchy podľa zloženia tela. A ona sa smiala a nechcelo sa jej a 5 krát si pomýlila stavce a stavovce (vlastne bolo to asi 234-krát) a ja som sa snažil nemať nervy, ktoré ani nemám z toho, že by to dieťa nevedelo, ale z toho, že nám toho pani učiteľky dávajú akosi veľa, bez akejkoľvek komunikácie o schopnosti zvládnutia množstva obsahu nami - rodičmi samotnými. A to nehovorím o tom, že zadanie dostaneme o 10 - 12:00.

Na záver chcem napísať, že si veľmi vážim prácu učiteľov a obdivujem ich ako to s našimi deťmi vedia, no my rodičia ich nemôžeme a ani nevieme suplovať. A ak to tak máme robiť, tak treba nájsť mieru v objeme úloh, alebo aspoň systém, návod, motiváciu, diazepam, druh alkoholu, čokoľvek, čo nám pomôže situáciu pochopiť, dešifrovať, rozlúštiť, vyriešiť.