Príbeh Lenky: Chce striedavku, aby neplatil alimenty
V živote sa stávajú veci, ktoré nás zložia na kolená. Položia vás na ne tí, od ktorých by ste to nečakali. Ako v prípade Lenky.
Bola to láska môjho života. Tak sa ale začínajú asi všetky príbehy, aj tie, ktoré nemajú šťastný koniec. Toto je aj môj prípad. Vrazil mi do chrbta nôž človek, ktorého som milovala a ktorému som dôverovala 12 rokov. Od začiatku, do konca. Všetko zmenil rozvod
Náš spoločný sen o peknom živote sa začal dobre
Spoznali sme sa na vysokej škole a plánovali budúcnosť, ako všetci zaľúbenci. Všetko hralo do karát. Mali sme sa radi. Po výške sme odišli zarobiť si peniaze do Švédska. Robili sme v továrni a šetrili na začiatok. Ja som sa po roku vrátila na SVK a zobrali sme sa. Maťo zostal v zahraničí, plán bol, že ešte aspoň rok, aby sme mali dosť peňazí na domček. Zobrali sme sa.
Našla som si prácu v banke a Maťo chodieval domov tak raz za dva mesiace, občas som išla ja za ním. Všetko bolo v poriadku. Otehotnela som. Na dieťa sme sa tešili a chceli sme, aby sa narodilo do nového domčeka. S výstavbou sme začali prakticky hneď, kedže sme mali pozemok od mojich rodičov. Môj brat mal v tom čase stavebnú firmu, tak všetko išlo ako masle. Až na to, že Maťovi sa nechcelo vrátiť, lebo že také peniaze doma nezarobí.
Skutočný príbeh: Nechaj nás žiť! Prosí zúfalá matka exmanžela
Prvú dcéru som vychovávala prakticky sama
Narodila sa nám Lucka, ktorú som v podstate vychovávala sama. Keď mala tri roky, dala som ultimátum, že sa musí vrátiť, že dom sme postavili, máme na splátky a vlastne nie je dôvod, aby zostával vonku. Veľmi sa mu nechcelo, akoby nebol zvyknutý na klasický rodinný život. Chceli sme druhé dieťa a Maťo sa vrátil na SVK.
Narodila sa nám druhá dcérka. Muž bol asi pol roka doma, hľadal si prácu, takže sme si ju užívali, ako sa len dalo. Silvinka zažila to, čo Lucka nemala. Ocka doma.
Medzi nami sa začali problémy, keď mala druhá dcéra tri roky
Akoby sme sa upäli len na deti a nepracovali na tom, aby sme sa my dvaja nejako podporovali a ľúbili. Priepasť, ktorá medzi nami bola, bola neznesiteľná. Komunikácia sa točila len okolo detí a roboty a Maťo začal podnikať. Má prevádzku baru v meste a trávil tam všetok svoj čas. Konečne mal miesto, kde sa môže predo mnou schovať a aliby na neskoré príchody domov.
Pred pár mesiacmi mi navrhol rozvod. Je mi jasné, že je to jediné možné riešenie, keďže ako manželia už spolu nefungujeme rok (po žiadnej stránke). Súhlasila som. Čo som však nečakala, chce striedavú starostlivosť. Ako mi chrstla do tváre svokra: " Prečo by mal platiť na deti". Zostala som v šoku. Podozrievam ju dokonca, že je to jej nápad.
Nechce platiť na deti tak chce striedavku
Ešte viac ma zarazilo, keď som sa dozvedela, že si z práce v zahraničí odkladal peniaze bokom. Zaujímavé je, že na bar bral peniaze z nášho spoločného účtu, nie zo svojich vlastných. A on nechce platiť výživné? všetky naše peniaze išli do baru a ja platím splátky za dom, aj dievčatám oblečenie a krúžky. Lebo on financuje svoje podnikanie, z ktorého sme my ako rodina nikdy nič nemali.
So striedavou starostlivosťou nesúhlasím a obrátila som sa súd so žiadosťou o výživné. Nechcem, aby moje dievčatá strážila cez deň nejaká jeho slečna, alebo jeho mama. U neho domov mať nebudú. A staršia navyše ani nechce. Nie je to ideálne riešenie, ale v prípade striedavky sú vypočuté aj deti a verím, že súd prihliadne na to, že baby chcú byť so mnou. Mladšia, keďže s ňou trávil viac času, nie je proti, ale uvidím, aký bude postup.
Som nahnevaná a nechápem, ako sa človek môže tak zmeniť. Tak som mu verila a ešte aj s rozvodom som súhlasila, veď náš vzťah niekam neviedol. A on sa pozerá len na seba, nie na to, aby sa naše dcéry mali dobre. Platiť na ne nebude? Nesúhlasím so striedavkou a aj keď viem, čo nás čaká, budem trvať na svojom. Nie kvôli pomste, alebo žeby som mu chcela robiť problémy, ale kvôli deťom. Neverím, že by im život u otca prospel. Teraz ich vidí raz do týždňa, keď ich v sobotu zoberie na výlet a potom sú do nedele u jeho mamy. On má svoj bar, kde sa mu víkendové tržby pohybujú vo výške môjho dvojmesačného platu.
Áno, otcovia majú právo byť s deťmi. Otcovia, ktorí to myslia dobre, nie zo sebeckých dôvodov.
Máte aj vy svoj príbeh? Podeľte sa oň s našimi čitateľkami. Napíšte nám na koscelnikova@orbisin.sk
