Mama v Taliansku: Ostali sme odrezaní od sveta

Veronika Nováková | 12. Mar 2020
Mama v Taliansku: Ostali sme odrezaní od sveta
foto: archív rodiny

Nemôžeme vychádzať z domu, nemôžeme cestovať, nemôžeme sa navštevovať, dokonca sa od včera nemôžeme ani len slobodne prechádzať.

Donedávna sme si užívali prvé jarné dni, chodili sme na prechádzky k moru so psom, navštevovali sme sa s kamarátmi, chodili k nám deti našich kamarátov. Ešte nedávno sme u nás v agriturisme usporiadali veľkú karnevalovú party a netušiac, čo nás čaká, sme si z hrozby koronavírusu robili srandu.

Ešte cez víkend som tu mala kamarátku, Slovenku s dcérkami, čo žije tiež v Toskánsku, len v inom regióne. Dnes by sme sa už takto spontánne navštíviť nemohli.

Zákazy sa (ne) rešpektujú?

Nemôžeme vychádzať z domu, nemôžeme cestovať, nemôžeme sa navštevovať, dokonca sa od včera nemôžeme ani len slobodne prechádzať. A má to aj svoj dôvod. Mám pocit, že pre mnohých je tento „zákaz“ len akousi bezvýznamnou vetou, pretože napriek tomu, že sme mohli do včera vychádzať na prechádzky aspoň do prírody, kde nie sú iní ľudia, a keď aj sú, tak sme mali dodržiavať odstup 1 meter, včera to tu u nás pri mori bolo takmer ako v lete.

Áno, tiež som sa vybrala so psom na prechádzku (to je mimochodom povolené aj teraz, lebo aj zvieratá majú svoje potreby), my bývame mimo mesto, v prírode, k moru to mám peši 10 minút, a zvyčajne v tomto období na prechádzkach ani nikoho nestretávam. Ale včera som stretla rodiny s deťmi, ktoré si užívali piknik na pláži, hrali futbal, bicyklovali sa. Áno, toto všetko by sme za normálnych okolností robili aj my, ale nerobíme, pretože je to teraz zakázané.

koronavírus v taliansku

Ostali sme v odrezaní od sveta

Ešte cez víkend sme u nás v agriturisme mali hostí-svadobčanov, ale aj to je teraz len spomienka, pretože sú zakázané svadby, pohreby aj bohoslužby. Ostali sme odrezaní od sveta, v kruhu najbližších, a práve to je to, čo má v týchto ťažkých chvíľach najvyššiu cenu. Máme príležitosť spomaliť. Všetky kultúrne a športové podujatia počkajú, ekonomika sa skôr či neskôr upraví, obchody, reštaurácie či bary jedného dňa raz opäť otvoria, kaderníctva a obchody s oblečením teraz naozaj nepotrebujeme a jediné, čo nám ostáva je teplo domova a láska, ktorú teraz môžeme preukázať našim milovaným.

Synovi vysvetľujem, čo to koronavírus vlastne je  

Môj syn Lorenzo (6rokov) je prvák, a už týždeň je s nami doma. Zatiaľ sú školy zavreté do 3.4., ale kto vie? Učiteľky sa zmobilizovali aj v tomto prípade a posielajú nám domáce úlohy cez whatsapp. Ale poviem vám, nie je to vôbec jednoduché. Rozprávali sme sa veľa o tom, čo tento koronavírus vlastne je, prečo je škola zavretá a prečo teraz nemôžeme nikam chodiť.

koronavirus

Ale našťastie, krehká dušička môjho syna si to vysvetlila tak, že má jarné prázdniny, že je to vlastne super, lebo nemusí chodiť do školy (tu je veľmi pekne viditeľné, ako zle je na tom talianske školstvo...) a donútiť ho, aby si robil úlohy je občas na nervy. Hlavne keď obaja s mužom pracujeme doma alebo z domu.

Žijeme v prírode, na to, aby sa naše agriturismo mohlo volať agriturismo, musí sa vykonávať nejaká poľnohospodárska činnosť, takže aj keď nemáme žiadnych ubytovaných hostí, lebo sme museli zavrieť, treba sa starať o olivový háj, treba zasadiť semienka, aby sme mali priesady paradajok v máji, treba zasadiť jahody.

Pol dňa sa stará manžel, pol dňa ja

Ja pracujem aj ako novinárka na voľnej nohe, takže ak chcem, aby mi na účet prišli nejaké peniaze, musím dopísať rozrobené články a to s dieťaťom, ktoré nespolupracuje, nie je vôbec jednoduché. S mužom sme si urobili systém, v ktorom sa synovi polku dňa venuje on a druhú polku dňa ja, aby sme mohli obaja aj pracovať a zatiaľ to celkom funguje.

Ako sa pred koronavírusom bránime doma?

Snažím sa o to, aby sme všetci mali zaručený príjem ovocia aj zeleniny, varím zdravé zeleninové a strukovinové polievky, pečieme si doma sušienky a ovocné koláče, keď máme chuť na sladkosti. Keď svieti slniečko tak veľkú časť dňa trávime doma v záhrade (odporúča sa byť každý deň aspoň 30 minút na priamom slnku), a keď je zamračené, tak pozeráme rozprávky, hráme spoločenské hry, pozeráme si fotky z dovoleniek. A aspoň v bezprostrednej blízkosti domu si vždy urobíme malú prechádzku so psíkom.

Pamätám si prvý keď, keď bola škola naozaj zavretá a Lorenzo sa ma pýtal, či môže pozerať televízor. Máme také pravidlo, že cez školský týždeň sa ráno televízor nezapína, je to výhradne víkendová záležitosť, akú si pamätám aj ja z detstva. V to ráno som mu samozrejme televízor povolila, a on celý rozradostený vykríkol:“Wow, dnes môžem pozerať rozprávky, veď  to je akoby bola nedeľa!“  Len som sa pousmiala, a dodala som, že nás čaká dlhá séria takýchto každodenných nedieľ teraz .

Ostaňte doma!

Čo môžem v tejto ťažkej situácii odporučiť je, aby ste ostali naozaj doma, na kontakt s milovanými, ktorí sú ďaleko, máme predsa internet a telefóny. A to vám poviem, že keď vás od rodičov a rodiny na Slovensku delí 1300 kilometrov a neviete kedy, a či sa ešte uvidíte, tak vám nie je všetko jedno.

Ale ja neprestávam veriť, že keď budeme všetci zodpovední a budeme nasledovať pokyny, tak sa celá táto situácia upokojí a čoskoro bude celý tento vírus len zlou spomienkou. Všetko môže počkať, ale zdravie je teraz to najdôležitejšie čo máme. A chrániť seba a naše rodiny je to naozaj to najzákladnejšie, tak buďme zodpovední, voči sebe aj ostatným, a zostaňme naozaj doma.

Správajme sa zodpovedne

Verím, že väčšina z vás doma žije v láske a v harmónii, lebo to je to, na čom naozaj záleží. A keď vám niekto chýba, tak mu zavolajte, napíšte. Dajte vedieť všetkým, ktorým ľúbite, že ich ľúbite, teraz je ten správny čas. A hoci to vonkajší svet nezmení, váš vnútorný svet bude bohatší a farebnejší, a vám sa bude žiť tak krajšie.

Ja sa už teraz teším na všetky stretnutia s mojimi najbližšími, hneď ako to bude možné, lebo neprestávam veriť, že to bude už čoskoro. 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: