Ako som sa rýchlo dostala do formy, pretože moje dieťa zaspí len...
Áno, viem. Nie je to ukážkový spôsob, ale iný u nás (zatiaľ) nefunguje.
Barborka má pol roka a ja pár mesiacov po pôrode a tehotenstve, počas ktorého som pribrala netabuľkovo takmer 20 kíl, skvelú kondičku. Dojčím, to je jedna vec a mám polročnú "kondičnú trénerku", ktorá mi nedá oddýchnuť. Barbi patrí k detičkám, ktoré zaspia pri pohybe. Položiť do postieľky a uhladkať, učičíkať, alebo dokonca nechať, nech zaspí sama? Priala by som si, ale nemožné pri dcérke.
O lepšom spánku bábätiek so spánkovou poradkyňou Zuzanou Guzmickou
Zaspí len pri pohybe
Pohojdať, povoziť, ponosiť, potancovať a potom môžem rátať so spánkom.
Moje dieťa zaspí len vtedy, ak ju čosi kolíše, hojdá a úplne najradšej pri prechádzkach hoci aj dvojhodinových. Nosič je pre nás obrovskou výhodou, lebo môžeme aj so starším synom absolvovať menšie túry a Barbi si hodí šlofíka, len čo vykročíme na turistický chodník.
Okolie do mňa hučí, že to som si teda nenaučila dobre, že takto predsa nemôžem unosiť dieťa, kým pôjde do školy a treba ju naučiť zaspávať v postieľke. Ja to viem. Veď keby to išlo takto, určite nemrznem vonku, ale popíjam si kávičku v teple a s láskou sa dívam, kým sa dcéra vyspí do ružova. Ale vzdali sme to. Skúšali sme, no nevydržali ten rev a zachádzanie sa od plaču.
Dvoj-troj hodinové prechádzky sú bežné
Nezaspí mi pri dojčení, ale napapá sa, odgrgne, potom sa dožaduje pohybu (môjho) a už vidím, že sa ukladá pomaly do spánku. Netrvá jej to dlho. Keď ju úplne uspatú vložím do postieľky, pospí tak 20 minút. Potom je mrzutá samozrejme, takže som zvolila radšej prechádzky. Mám nachystané veci, čaj v termoske, nabitý mobil – lebo si krátim čas podcastami - a ideme „spať“. Našťastie, znesie aj kočík, inak by mi ruky odpadli úplne. Tak to striedam podľa nálady a počasia.
Žena doma: Prvú som nosila, druhú vozím
Ešte je alternatíva, že si ju dám doma do nosiča a pohupujeme sa, kým nezaspinká. Potom sa prechádzam po byte, uvarím si kávu, pripravovať celé jedlo sa nedá, to sa zobúdza. Sadnem si s ňou do kresla a chvíľku spolu oddychujeme, myslím, že ju uspáva a uisťuje a teplo a tlkot srdca. Večer ju takto uspím do tvrdého spánku a potom položím vedľa seba do postele. Ale už boli aj také noci, že sme ju dali do auta a povozili po meste, kým neprišiel poriadny spánok. Ja viem, nie sme normálni.
Nie je to dlhodobo udržateľná situácia, ale všetky deti sa naučili spať, naučí sa aj moja. Verím. Zatiaľ si oblečiem rifle, ktoré mi boli aj v dobe pred pôrodom malé a idem na svoj kondičný tréning. Je čas spánku...
Vaša čitateľka Lenka.