Život so žiarlivcom: Kde si bola?

Život so žiarlivcom: Kde si bola?
3.1.2019 v kategórii Mama, autor Marika Koscelníková, foto: istockphoto.com

Netolerujte partnerovo neprípustné správanie len kvôli zachovaniu pokoja v rodine. To, čo nie je normálne a zdravé vo vzťahu, sa ľahko stane tolerovanou normou.

Žiarlivosť nie je veľká láska, ale nedostatok úcty 

Ľudský život je pestrý, nič sa v ňom nedá dokonale naplánovať, ani očakávať, že bude taký, aký sme si ho vysnívali. Každý deň nás zasiahnu nové situácie a my musíme riešiť nepoznané problémy. Aj preto je dôležité, aby sme si do života vybrali sparing partnera, ktorý nám toto všetko pomôže zvládnuť. Ak je to naopak a človek, ktorého sme si vybrali pre život, nám ho ešte viac komplikuje, strácame pevnú pôdu pod nohami.

Je možné, aby sa milovaný partner časom zmenil, alebo sme len boli ochotní prehliadnuť „malé chybičky krásy“? Najväčším omylom je, že dokážeme toho druhého v manželstve či v partnerstve zmeniť. Ak bojujete vo vzťahu so žiarlivosťou partnera, nesiete si ťažké bremeno, ktoré váš spoločný život poznačí nedôverou, strachom a ponížením.  

Omylom je presvedčenie, že partner sa zmení 

Nerovnováhu vo vzťahu (v rozhodovaní, plánovaní, financiách, ale aj vo vzhľade), ktorá môže byť spúšťačom neadekvátneho správania, spočiatku radi prehliadame dúfajúc, že časom sa to spraví. To, čo nám na začiatku vzťahu trochu lichotí, po čase môže začať prekážať. Prejavy žiarlivosti a vlastnícke správanie partnera zľahka zametie pod koberec zamilovanosť.

Mala by byť žiarlivosť partnera červenou stopkou už na začiatku vzťahu?

„Nemusí byť hneď stopkou, no výstrahou – a červenou, určite! Žiarlivosť totiž nie je prejavom, ani mierou lásky a záujmu k partnerovi. Žiarlivosť sa týka výlučne zraneného ega samotného partnera, ktorý žiarli. Ak by sme mali hovoriť o prejavoch, ktoré sú prípustné a akceptovateľné, v poriadku sú len veľmi jemné prejavy žiarlenia, skôr okaté lichôtky, pozitívne ladené dvojzmysly, vtipné situačné komentáre, ktoré sa objavia raz za čas, nepravidelne, s láskou a pokorou.

Nevhodné sú všetky tie, ktoré ako obťažujúce vníma aspoň jeden z prítomných v spoločnosti, napríklad vulgárne, negatívne ladené, expresívne, ponižujúce, zosmiešňujúce a hlavne neprestávajúce,“
odpovedá psychologička Silvia Dančiaková. To, čo sa nezvykne meniť, je povaha a charakter človeka. 

Život so žiarlivcom...

Strata súkromia a samostatnosti v rozhodovaní. Aj takto by sa dal charakterizovať život s partnerom, ktorý chce, až potrebuje mať nad vami kontrolu. Otvorené prejavy vlastníckeho správania, ako sú priame zákazy, scény na verejnosti, agresívne správanie v súkromí, vypočúvanie a podobne, strieda skryté manipulatívne správanie. Jeho cieľom je vyvolať tlak.

„Žiarlivý partner sa vo vzťahu necíti rovnocenne a od toho sa následne odvíjajú rôzne manipulatívne, majetnícke a rozhodovacie nároky, ktoré ústia do nepatričného obmedzovania partnera na základe „lásky“,“ konštatuje Silvia Dančiaková.

Ak je žiarlivý partner agresívny, jeho správanie má charakter domáceho násilia. No za domáce násilie označujeme aj psychický teror či ekonomické a sociálne obmedzovanie. Vyhranená žiarlivosť teda nemusí mať ďaleko aj od tohto zaradenia. Obeťou je žena, ktorá sa stane hromozvodom raneného ega, čím viac skloní hlavu, tým viac on útočí. Na druhej strane žiarlivý partner citovo vydiera, nie je mu cudzí ani plač a sebaľútosť. 

Ženy sa často prispôsobia žiarlivcovi

Vyhovejú jeho požiadavkám na „(ne)vhodnosť“ ich obliekania a líčenia do práce, obmedzia stretnutia a priateľstvá bez partnerovej účasti, dokážu sa zmieriť s kontrolou komunikácie na mobile či sociálnych sieťach. Takto totiž môžu zachovať v rodine, najmä, ak sú v nej aj deti, pokoj.

Ich postoj býva podmienený aj výchovou, náboženským presvedčením a v snahe zachovať si tvár, samy seba presvedčia, že to ich partner myslí dobre, že to je „z lásky“. Napriek snahe nedráždiť partnera, jeho správanie sa nemení. V prípade chorobného žiarlivca je v podstate jedno, či má jeho žiarlivé správanie reálny dôvod. 

Odkladanie problému smeruje ku kríze 

Ak začne prejavovať doteraz prispôsobivá partnerka nespokojnosť a chce hľadať riešenie, narušia sa pokojné vody v rodine. Žiarlivý partner nemusí vidieť vo svojom správaní nič nenormálne a ak aj áno, nerozumie, prečo začalo byť pre jeho partnerku zrazu neprípustné. Odkladanie akéhokoľvek problému vo vzťahu sa raz pretaví do krízy.

Tú je možné vyriešiť len vtedy, ak sú obaja partneri ochotní a pripravení na vzťahu niečo zmeniť. V opačnom prípade takéto „odhalenie“ neriešených problémov môže znamenať koniec. Ak žijete s partnerom, ktorého konanie sa vám nepáči, povedzte mu o tom. Skôr, ako bude neskoro. 

Dôvera  je základným kameňom každého vzťahu

Na nej stojí a padá partnerská pohoda. Pokiaľ sa žiarlivosť vo vzťahu objaví situačne, viaže sa na konkrétnu udalosť a správanie partnera, je dobré svoje pocity odkomunikovať. S

táva sa, že sa podozrievavé správanie zintenzívni po nepríjemnej skúsenosti s neverou, či flirtovaním partnera. Narušenú dôveru je ťažké získať späť. 

Medzi mužskou a ženskou žiarlivosťou nie sú veľké odlišnosti. „Obe vedia byť veľmi zničujúce. V prejavoch žiarlivosti sú malé rozdiely, no súvisia skôr s temperamentom. A ešte v tom, že muž býva zväčša fyzicky silnejší, čo teda môže ľahšie zneužiť na fyzické obmedzenie slobodných prejavov a pohybu partnerky, ale v manipulácii, intrigách, či verbálnej agresivite už obe pohlavia ťahajú za rovnaký koniec,“ konštatuje psychologička.   

V každom vzťahu sa vyskytnú situácie, ktoré zatrasú vzájomnou dôverou partnerov. Ustáť problémy je ľahšie, ak si ich rozdelia na plecia obaja. Preto sú partnermi, aby sa vzájomne podržali a pomáhali si. Pokiaľ sa jeden z nich láme pod ťažobou spoločného života sám, z partnerstva sa stáva otroctvo.