Zákon je vraj zákon

Milá redakcia časopisu MAMA a ja. Už dlho sa chystám napísať vám, aká som rada, že existuje tento úžasný časopis, z ktorého som sa dozvedela v podstate všetky dôležité informácie o výchove, no hlavne o vhodnom stravovaní našich malých drobcov. Pravdupovediac, nie som typ, čo prispieva do časopisov a ani na to nemám nejako čas. No po prečítaní článku, resp. príspevku od pani Dagmar Janigovej, uverejnenom v septembrovom čísle s názvom „Zákon je vraj zákon“ sa vo mne zdvihla žlč a jednoducho som vám musela napísať.

V prvom rade si nemyslím, že dotyčná pani úradníčka pri vydávaní občianskeho preukazu bola oprávnená bývalému manželovi (a rodičovi spoločného syna) pani Dagmar povedať, že „on – otec (t.j. rodič) nemôže príslušné papiere podpísať“. Skutočnosť, že rozsudkom o rozvode bol syn pani Dagmar zverený do výchovy jej ako matke ešte neznamená, že otec tým prišiel o všetky rodičovské práva a povinnosti. Ale pekne po poriadku...

Som matka ročného syna. Žijem s priateľom (nie manželom, avšak rodičom nášho dieťaťa), ktorý je rozvedený a z prvého manželstva má tiež jedno dieťa. Obaja sme právnici. Ja sa vo svojej profesii venujem prevažne rodinnému právu. A poviem vám, že poväčšine zastupujem otcov, pretože niektoré matky naozaj nechápem (najmä to, ako krásne dokážu svoje deti huckať proti ich otcom...). Rada si prečítam tiež vašu poradňu, lebo právu sociálneho zabezpečenia , resp. pracovnému právu sa vlastne vôbec nevenujem (zatiaľ čo som čítala, všetky tieto príspevky boli z týchto oblastí). Napriek uvedenému som sa však zamyslela, či by nebolo vhodné venovať sa trochu aj (okrem sociálneho a pracovného práva) právu rodinnému. A to hlavne s poukazom na spomínaný príspevok pani Dagmar, kde si myslím, že úradníčky vonkoncom nekonali správne. Najhoršie na tom je to, že pani Dagmar má teraz obavy pustiť svoje dieťa s otcom na dovolenku, prípadne niekam von, pretože je presvedčená, že on nenesie za syna žiadnu zodpovednosť a nemôže ho zastupovať. To je však veľký omyl a mňa mrzí, že niektoré úradníčky v tomto štáte spôsobujú takúto hroznú právnu neistotu, resp. takéto hrozné obavy rodičov.

Podľa zákona o rodine (§28 zákona č.36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov – ďalej len“ Zákon o rodine“) „Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť  o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov , ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený“. Nemala som pocit, že bývalý manžel pani Dagmar a otec ich spoločného syna spĺňa jednu z vyššie uvedených podmienok, kedy by nemohol rodičovské práva (konkrétne zastupovanie maloletého) vykonávať.

Pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, pozbaveniu rodičovských práv a povinností, obmedzeniu rodičovských práv musí predchádzať osobitné konanie, ktoré nie je rovnocenné , resp. totožné s konaním o rozvode manželstva. Musím poznamenať, že v ostatných prípadoch vykonávajú rodičovské práva obaja rodičia, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú manželia.
Manželstvo v žiadnom prípade nie je možné zrovnávať s rodičovstvom. A teda zánik manželstva nie je možné stotožňovať so zánikom rodičovských práv!

V súčasnosti – podľa nového zákona o rodine „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo  rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.

Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (§24). Podľa § 28 zákona o rodine, ktorý citujem vyššie, majú mať obaja rodičia pri rozvode zachované tieto práva: zastupovanie maloletého, správa majetku dieťaťa (t.j. napr. aj založeniu sporiaceho účtu otcom dieťaťa po rozvode manželstva v prospech maloletého).

Veľa matiek si však po rozvode manželstva myslí, že len a len oni sú oprávnené starať sa o dieťa, zastupovať ho, spravovať jeho majetok (čo síce nie je prípad pani Dagmar, ako som z príspevku vyrozumela, ale vzhľadom na svoju prax mi nedá tento problém nespomenúť). No napriek tomu som niekedy z toho zhnusená, ako sa my – matky a manželky , resp. partnerky vieme správať k bývalým manželom, resp. partnerom. Veľa žien ma pri rozvode ich manželstva žiada, aby som „im vysúdila deti“, pod čím nerozumejú len zverenie dieťaťa do výchovy, ale hlavne to, že otec týchto detí nebude mať žiadne právo sa s nimi stretávať, starať sa o nich, zastupovať ich, spravovať ich majetok (to má byť nejaká pomsta za to, že im manželstvo nevyšlo -  čo na tom, že tým trpí tak akurát dieťa...).

Týmto by som rada upozornila na to, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti , bez ohľadu na to, ako im to „klapalo“, resp. bez ohľadu na to, či boli, alebo ostali manželmi. Rodič je rodič. Rodič a manžel / manželka nie je totožný pojem. Matka aj otec je plnohodnotný rodič jedného dieťaťa. Ani bez jedného, ani bez druhého by to proste nešlo. A výber otca dieťaťa je výlučne na vôli matky  (ak samozrejme nebola znásilnená -  a ak bola, tak aj tu dáva zákon možnosť rozhodnúť...). Týmto nielen reagujem na príspevok pani Dagmar, ale aj na požiadavky všetkých matiek , ktoré si myslia, že len oni sú rodičmi.

Určite je táto problematika širšia, a keby som chcela napísať všetko, čo by som chcela napísať, musela by som robiť právny rozbor veci a trvalo by mi to hodiny. Chcela som len povedať, že sa mi zdá až neuveriteľné, aký ma pani Dagmar zážitok, že mi je ľúto, že sa teraz bojí pustiť syna s bývalým manželom na dovolenku a že je presvedčená, že náš zákon o rodine je takýto hrozný. Netvrdím, že nie je na ňom čo vylepšovať, ale takéto absurdity určite neobsahuje. No a konečnom dôsledku ma strašne mrzí to hrozne nízke právne vedomie, ktoré rodičia o svojich právach, ale hlavne o právach a povinnostiach druhého rodičia majú. Možno, keby bolo to právne vedomie vyššie, predišlo by sa mnohým dlhotrvajúcim sporom a nechutným rozvodom, pretože rodičia by vedeli, čo môžu navrhnúť a s čím nemajú najmenšiu šancu na súde uspieť...