Tragická udalosť na gymnáziu: Ako hovoriť s deťmi o násilí a pomôcť im spracovať situáciu
Dnes sa na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi odohrala tragická udalosť, ktorá otriasla celou krajinou. Počas vyučovania došlo k útoku nožom, ktorý si vyžiadal zásah záchranných zložiek. Takéto správy môžu v rodičoch i deťoch vyvolať strach, zmätok a neistotu. Ako rodičia by sme mali deti nielen upokojiť, ale aj pomôcť im pochopiť, čo sa stalo, a poskytnúť im nástroje na spracovanie takýchto udalostí.
Ako hovoriť s deťmi o násilí
Keď sa stanú tragické udalosti, ako rodičia, učitelia či blízki si kladieme otázku: Ako o tom hovoriť s deťmi, aby sme ich zbytočne nevyľakali, ale zároveň ich podporili? Tu je niekoľko krokov, ktoré vám môžu pomôcť.
1. Vytvorte bezpečný priestor pre rozhovor
Deti potrebujú cítiť, že je v poriadku hovoriť o tom, čo ich trápi. Vyberte si tichý a pokojný moment, keď sa môžu otvoriť. Skúste začať jednoducho, napríklad:
„Počul/a si, čo sa stalo v škole? Ak o tom chceš hovoriť alebo máš nejaké otázky, som tu pre teba.“ Nechajte ich viesť rozhovor. Možno sa opýtajú niečo úplne jednoduché, alebo len potrebujú, aby ste ich vypočuli.
2. Rozprávajte sa s deťmi spôsobom, ktorému rozumejú
Deti rôzneho veku veci vnímajú inak. Prispôsobte svoje slová ich chápaniu. Mladšie deti (do 7 rokov): Zamerajte sa na to, aby ste ich nezahltili informáciami. Napríklad: „Stalo sa niečo smutné, ale ľudia, ktorí tam boli, už majú pomoc. Nemusíš sa báť, si v bezpečí.“ Staršie deti a tínedžeri: Tu môžete ísť viac do hĺbky, ak to situácia vyžaduje. Reagujte na ich otázky otvorene: „Áno, je to veľmi smutné, čo sa stalo. Takéto veci sú však výnimočné a ľudia robia všetko pre to, aby im zabránili.“
3. Počúvajte dieťa a buďte empatickí
Pýtajte sa, ako sa cítia: „Čo si o tom myslíš?“ alebo „Ako sa cítiš, keď si o tom počul/a?“ Ak majú strach, priznajte, že takéto pocity sú normálne. Povedzte im: „Aj ja sa cítim smutný/smutná. Ale vieš čo? Spolu to zvládneme.“
4. Ubezpečte deti, že sú v bezpečí
Deti môžu mať strach, že sa podobná situácia môže stať im alebo ich blízkym. Uistite ich, že takéto udalosti sú zriedkavé, a že sa robí všetko preto, aby boli školy bezpečné. Napríklad „Učitelia, policajti a ďalší dospelí robia všetko, aby ste boli chránení. Naša škola má plány, ako na všetko reagovať.“
5. Pripravte deti na prípadné nebezpečné situácie
So staršími deťmi môžete prebrať, ako reagovať v krízových situáciách. Učte ich základné pravidlá:
- Zachovaj pokoj, ak sa niečo stane.
- Nájdi bezpečné miesto.
- Počúvaj pokyny dospelých.
Mladším deťom stačí jednoduché uistenie: „Vždy sa môžeš spoľahnúť na učiteľov, rodičov a záchranárov.“
6. Obmedzte vystavenie médiám
Nepretržité sledovanie správ môže deti zahltiť. Sledujte, čo vidia v televízii alebo na internete, a ak o tom chcú hovoriť, buďte pri nich. Pomôžte im pochopiť, čo sa deje, bez dramatizovania.
7. Všímajte si dlhodobé prejavy úzkosti u dieťaťa
Po takýchto udalostiach si všímajte, ako sa vaše dieťa správa. Ak má problémy so spánkom, bojí sa chodiť do školy alebo pôsobí uzavreto, neváhajte vyhľadať pomoc odborníka.
V závere rozhovoru sa sústreďte na dobré veci. Pripomeňte im, že na svete je oveľa viac ľudí, ktorí konajú dobro, než tých, ktorí škodia. Povzbuďte ich, aby boli láskaví k iným a robili svojimi činmi svet lepším.
Kde hľadať pomoc?
Ministerstvo školstva odporúča obrátiť sa na tieto kontakty.
Linka dôvery Nezábudka (Liga za duševné zdravie)
0800 800 566 (nonstop)
0800 222 450 v ukrajinskom jazyku -Телефонна лінія довіри НЕЗАБУДКА
IPčko - internetová poradňa pre mladých
Online chat na ipcko.sk
Krízová linka pomoci: 0800 500 333 (nonstop)
Linka detskej istoty (pre deti a mládež do 18 rokov)
116 111 (nonstop)
Krízová linka pre rodičov a pedagogických zamestnancov
0911 969 725 (08:00 – 18:00)
Vaše spádové centrum poradenstva a prevencie nájdete TU.
Poznámka redakcie: Vyjadrujeme úprimnú sústrasť všetkým, ktorých táto tragédia postihla – rodinám, priateľom, spolužiakom, učiteľom a celej škole.
