Tour de Slovakia, alebo kiahne trikrát a dosť!

Tour de Slovakia, alebo kiahne trikrát a dosť!
21.7.2010 v kategórii Mama, autor Lucia Čírová, foto: istockphoto.com

Plánovanie dovolenky je úžasné, jej absolvovanie ešte lepšie... pokým nám cestu neskrížia nečakané komplikácie! :-)

3.7.2009, pobalené už mám týždeň pre mňa a tri deti (Kubko 4r., Petka 2r., Veronika 9 mesiacov). Po namáhavom marci 2009, keď náš tatino ako živiteľ rodiny musel byť počas jedného mesiaca v Srbsku, Fínsku a Francúzsku a na nás mu ostalo 6 dní, vo mne skrsla myšlienka, že neostaneme cez leto v horúcej Bratislave , ale niekam z nášho jednoizbového bytu „vypadneme“.

8 týždňov prázdnin som skoro rovnomerne rozdelila medzi akciové pobyty s deťmi naozaj za akciové ceny a medzi návštevu rodiny na východe Slovenska. Ako bonus som si povedala, že pojdem sama s deťmi aj do Sušian pri Rimavskej Sobote, kde má moja babka starý dom a ja veľa kamarátov z detstva. Na to, že som veľký fanda hororov a mám aj zopár skúseností s „niečím medzi nebom a zemou“, to bol dosť odvážny zámer.

Ešte stihneme poslednýkrát navštíviť ihrisko, rozlúčiť sa s kamarátmi a ide sa na cesty. Jedna kamarátka síce vysloví tak nenápadne, že prečo je Kubko taký dohryzený od komárov a jeho sestričky nie... Ja reku, asi to bude tým, že všetci majú krvnú skupinu B, ale Kubko pozitív a baby negatív. Nooo, komáre to, ako tušíte, neboli. Až toľko by sa ich naozaj do nášho malého bytu nezmestilo, hlavne ak všetkých obišli, len Kubka nie...

No, boli to ovčie kiahne. Takže v deň nástupu na pobyt v Radave pri Podhájskej zdvíham telefón, ubezpečujem, že nechcem nič stornovať, len presunúť termín a čuduj sa svete, slečna je ochotná a bez problémov mi presúva termín o 5 týždňov neskôr. To isté sa mi stalo, aj keď som volala do Jasnej, kde tiež boli veľmi ochotní a milí. Je ale pravda, že sme už mali zaplatené malé zálohy, ale aj tak nás to potešilo. Čiže úúúplná zmena plánu, na 10 dní sme sme odišli do Michaloviec ku svokre, kde sesterničky už kiahne mali.

Tak sme nejako vydržali v teple pri nafukovacom bazéne, pre staršiu Peťku som objednala vakcínu a malá Veronika bola hop alebo trop, keďže som ju dojčila, mala šancu, že neochorie. Aleee, to som ešte netušila, že som v detstve kiahne nemala, keďže mamina mi zomrela mladá a dedko si to nepamätal. Ešte teraz ma oblieva pot, keď si spomeniem na svoje tri tehotenstvá, vkuse vonku, vkuse v pochode,  pôrody za sebou, no, myslím že by som bola veľmi živná pôda pre kiahne, ak by okolo mňa išli.

Chvalabohu sa tak cez tehotenstvá nestalo. Ale zato teraz v Michalovciach... Vysokú horúčku som pripisovala prievanu, lebo sa u svokry menili okná, únavu starostlivosti o deti a o vyrážke na oku som si myslela, že je to jačmeň. Ale keď som po štrnástich dňoch nastupovala do auta so zdravým Kubkom, tušila som, že na rade som s kiahňami ja, tie vyrážky sa mi zdali také známe... No nič, pomaly sme prešli 300km, skončili v Sušanoch, uznávam, bolo to dosť náročné, aspoň prvé dni, keď som s deckami prišla len pred obchod, dala im do ručičiek zoznam vecí a peniaze a čakala ich pre obchodom, aby som im pomohla s taškami...

Ešteže sa tam všetci poznáme už asi 25 rokov. Na návštevy sme chodili tak, že sme si najprv preverili, ako je to s kiahňami a až potom operatívne zrealizovali návštevu alebo nie... Dvestoročný dom nás prijal ako sa patrí, žiadne „duchariny“ sa nekonali, voda v studni síce bola znečistená, ale chodili sme s flaškami k susedovcom po pitnú vodu, decká sa kúpali v zliatinovej vani, každé ráno som zvládla založiť oheň v „šparhiete“, po pár dňoch už bez pomoci oleja do fakieľ, „ubránila“ som pred deckami kanál vedúci do potoka aj šesťmetrovú studňu, raz malú Veroniku poštípala včela, aj to nie u nás na dvore, ale v Poltári na kúpalisku.

Vakcínu sa mi nepodarilo zohnať v Michalovciach, ale až v Sušanoch a tak bola Peťka  úspešne uchránená od tejto letnej strasti. 10 ďalších krásnych, ale kiahňových dní bolo za nami a my sme sa už zdraví vybrali na  východné Slovensko do Gelnice ku švagrovcom. Krásne prostredie, pohodoví ľudkovia, len nám po návšteve kúpaliska vyskočili na chrbátiku také drobné vyrážky, ktoré vyzerali ako alergia na slnko.Tak som chcela, aby to bola alergia, aj Fenistil som Veronike kúpila... ale nieéé, jasné že to boli zase kiahne. Aj dojčená Veronika už nakoniec „neodolala“. Chúďatko, a znášala to najhoršie, mala najviac vyrážok z nás všetkých a keďže boli hlavne na chrbátiku, preplakala zopár nocí, ale aspoň nemá jazvičky, že áno.

Na plánovaný pobyt v Krpáčove sme nástupili o deň neskôr, ale už všetci zdraví a v pohode. Aj keď som trochu tŕpla, či kiahne nedostane aj manžel, keďže nás chodil podľa možností a schopností pozerať a svokra si teda vôbec nebola istá, či ich ako dieťa mal. Ale dopadlo to celé v štýle „trikrát a dosť“, Krpáčovo bolo úžasné a pohodové. Po týždni sme absolvovali preloženú Radavu a už si len vychutnávali návštevy termálnych kúpalísk po južnom Slovensku, aby sme nakoniec zakotvili v tiež časovo preloženej Jasnej a do Bratislavy sa vrátili 30.8.

Je pravda, že potom som vyprala asi 22 práčok a žehlila som všetko asi tri mesiace, ale stálo to za to. Ja som bola hrdá, že som zvládla cestu autom po Slovensku a tri deti v podstate sama, s manželom sme boli spolu hádam na hodiny aj častejšie, ako keby sme ostali doma, lebo leto je pre manžela náročné na čas a cestovanie. Deti nám doteraz rozprávajú, čo si pamätajú z našej túry po Slovensku (okrem Veroniky samozrejme). Je júl, ja som už týždeň zbalená a naše prázdninové leto bude mať podobný priebeh ako to minulé, len dúfam, že bez infekčnej choroby.  Michalovce, Sušany, Krpáčovo a Gelnica sú naplánované ako minule, Radavu a penzión vymeníme s deťmi a manželom za týždennú stanovačku po termálnych kúpaliskách priamo v kempoch, ešte zopár návštev kamarátok po Slovensku a návrat plánujeme posledný augustový týždeň. Či...?