Šťastie rodiča: Odráža sa v deťoch?
Ako rodičia často prežívame šťastie a spokojnosť v závislosti od toho, ako sa darí našim deťom. No kde končí starostlivosť o ich pohodu a začína naša vlastná zodpovednosť za šťastie? Je možné nájsť rovnováhu medzi oboma svetmi, alebo sa naše šťastie nevyhnutne odráža len v tom ich?
„Sme len tak šťastní, ako naše najmenej šťastné dieťa“
Naozaj je naše šťastie vždy priamo prepojené s emocionálnym stavom našich detí?
Ako matka dvoch detí si túto otázku kladiem často. Ak sú moje deti šťastné, cítim, ako keby všetko v mojom živote bolo v poriadku. Ale čo vtedy, keď sa trápia? Keď ich trápia problémy v škole, sklamania, alebo len dni "blbec", prepadá ma pocit bezmocnosti. Niekedy cítim, že moje vlastné šťastie klesá spolu s ich.
Ale musí to tak byť?
10 vecí, za ktoré ste (a nie ste) zodpovedný ako rodič
Rodičovstvo a hranice empatie
Keď naše deti prežívajú niečo bolestivé, je prirodzené, že sa nás to dotkne a prežívame to spolu s nimi. Tak veľmi ich milujeme, že ich bolesť je tou našou. Pamätám si, keď môj najstarší syn prechádzal náročným obdobím v škole. Každý deň prichádzal domov smutný a ja som sa cítila, akoby som bola s ním v tej triede, prežívala každý jeden neúspech. Bola som úplne vyčerpaná. Uvedomila som si, že ak sa ja emocionálne zrútim, nebudem schopná mu pomôcť.
Kyslíková maska pre rodičov: Prečo je starostlivosť o seba nevyhnutná
Existuje jednoduché pravidlo, ktoré si často opakujem – a možno ho poznáte tiež. V lietadle nám vždy hovoria, aby sme si v prípade núdze najskôr nasadili vlastnú kyslíkovú masku, a až potom pomáhali ostatným. Toto pravidlo je stopercentne platné aj pre rodičovstvo. Keď sú naše deti v núdzi, musíme byť pripravení im pomôcť – ale nemôžeme to urobiť, ak sa sami dusíme.
Ak si nevyhradím čas na seba, na svoje záľuby, na svoje chvíle, tak som podráždená a vyčerpaná. Moje deti to cítia. Vtedy nemám energiu byť tou oporou, ktorú odo mňa potrebujú. Naučila som sa, že starostlivosť o seba nie je sebecká, ale naopak nevyhnutná pre to, aby som bola dobrým rodičom.
Keď deti čelia ťažkým obdobiam, práve vtedy najviac potrebujú, aby sme boli pokojní, vyrovnaní a emocionálne dostupní.
Neviditeľná práca rodičov, najmä matiek
Emocionálna autonómia: Ako pomôcť deťom bez straty samej seba
Rodičovstvo je zložité. Neustále balancujeme medzi starostlivosťou o deti a zachovaním vlastnej identity.
Keď sa môj syn trápil v škole, strávila som dlhé noci uvažovaním o tom, ako mu pomôcť. Ale jedného dňa mi došlo, že ak sa moje šťastie bude vždy odvíjať od toho, či je on v pohode, nikdy nenájdem vlastný pokoj. A on to cítil. Deti cítia, keď sme emocionálne napätí kvôli nim, a to na nich kladie ďalší tlak.
Uvedomila som si, že ak sa dokážem postarať o svoje vlastné emócie, môžem byť pre svoje deti lepšou oporou. Učím ich, že je v poriadku mať ťažké dni, ale im ukazujem, že môžu byť v poriadku aj keď život nie je dokonalý.
Prijatie nešťastia ako súčasti procesu a života
Snaha urobiť svoje deti šťastnými je niekedy viac o nás ako o nich. Pravda však je, že život je plný nešťastia a výziev, a práve v týchto momentoch sa učíme odolnosti – tak my, ako aj naše deti.
Nie je našou úlohou robiť ich šťastnými za každú cenu. Našou úlohou je vytvoriť pre nich bezpečný priestor, kde môžu prežívať všetky emócie – dobré aj zlé – a naučiť ich, že je to súčasť života. To je ten najväčší dar, ktorý im môžeme dať: vedomie, že sú milované a podporované bez ohľadu na to, čo prežívajú.
Sendvičová generácia: Stará sa nielen o svoje deti, ale aj o rodičov
Šťastní rodičia, šťastné deti
Naše deti nás potrebujú silných a stabilných, a my potrebujeme vedieť, že je v poriadku hľadať šťastie aj mimo ich emocionálnych svetov.
Pretože na konci dňa, keď sme my, rodičia, šťastní a spokojní so svojimi životmi, máme oveľa viac energie a lásky, ktorú môžeme ponúknuť našim deťom – a práve to je tá rovnováha, ktorú v rodičovstve hľadáme.